Mars Observer

Mars Observer
	;
Prevádzkovateľ	NASA
Výrobca	NASA
Typ misie	planetárna sonda
Dátum štartu	25. september 1992, 17:05:01 UTC
Kozmodróm	Cape Canaveral
Nosná raketa	Titan 3
COSPAR ID	1992-063A Space 40
Kat. číslo	22136
Hmotnosť	1018 kg
	Kozmonautický portál

Mars Observer bola vedecká sonda NASA určená pre areologický prieskum a štúdium klímy planéty Mars z obežnej dráhy. Odštartovala 25. septembra 1992 pomocou rakety Titan 3 z leteckej základne Cape Canaveral. Tri dni pred vstupom na obežnú dráhu planéty bol so sondou stratený rádiový kontakt a už nikdy nebol obnovený.^[2]

Hlavné ciele misie upraviť

Stanoviť globálne rozloženie prvkov a minerálov na povrchu
Vykonať globálne zmapovanie povrchu a gravitačného poľa
Zistiť stav marťanského magnetického poľa
Sledovať sezónne zmeny, množstvo, zdroje a spad prachových častíc
Preskúmať štruktúru a cirkuláciu atmosféry

Konštrukcia sondy, vybavenie upraviť

Vlastné telo a elektronická časť sondy vychádzala z konštrukcie družíc Satcom-K a DMSP/TIROS. Hlavná časť mala tvar kvádra o rozmeroch 2,1 × 1,5 × 1,1 m. ^[3] V priebehu preletovej fázy boli ramená vysokoziskovej antény, magnetometra (MAG/ER) a gama spektrometra (GRS) rozložená len čiastočne. Pri plnom rozvinutí mali ramená MAG/ER a GRS dĺžku 6 m. Anténa bola umiestnená na ramene s dĺžkou 5,5 m, čím by bolo zabezpečené, že anténa nebude tieniť solárne panely sondy.

Zmeny orientácie zabezpečovali štyri raketové motory. Informácie o polohe zariadenia určoval snímač horizontu (určovalo smer nadiru, keď sonda pracovala na obežnej dráhe), šesť hviezdnych snímačov, gyroskopy a akcelerometre (na meranie zmeny polohy a rýchlosti) a box s piatimi slnečnými senzormi.

Mars Observer počas príprave k štartu

Napájanie zaisťoval šesťdielny solárny panel s rozmermi 7,0 × 3,7 m. ^[3] V priebehu preletovej fázy misie boli roztiahnuté len štyri diely, pretože sonda bola bližšie k Slnku. Počas obdobia, keď mala sonda pracovať v tieni planéty boli k dispozícii dve nikel-kadmiové batérie, každá s kapacitou 43 Ah.

Počas prvých štyroch mesiacov od vstupu na orbitálnu dráhu boli naplánované merania pomocou prístrojov MAG/ER, GRS a termálneho spektrometra TEN (Thermal Emission Spectrometer) a potom po dosiahnutí finálne obežnej dráhy mala sonda začať mapovať povrch. To malo prebiehať počas jedného marťanského roka.

Preletová fáza upraviť

Fáza letu medzi Zemou a Marsom bola predovšetkým využitá na kontrolu a kalibráciu prístrojov a zariadení. Prebiehal aj zber dát pomocou MAG/ER a GRS a experiment s výskumom gravitačných vĺn.

Kontakt so sondou Mars Observer bol z neznámych dôvodov stratený 21. augusta 1993, tri dni pred plánovaným vstupom na obežnú dráhu, a nikdy už nebol obnovený. Nie je známe, či bola sonda schopná pomocou automatického programu vstúpiť na obežnú dráhu Marsu alebo či okolo planéty len preletela a teraz sa nachádza na heliocentrickej dráhe. ^[4] špekulovalo sa, že pravdepodobne došlo k explózii v palivovom potrubí v priebehu tlakovacích procedúr^[4] pri príprave na spustenie motora sondy, ktorý mal korigovať vstup na obežnú dráhu. Predpokladá sa, že sa palivo vplyvom netesných ventilov zmiešalo s oxidačným činidlom mimo spaľovacej komory.

Hoci neboli splnené primárne ciele misie, prebiehalo meranie a zber dát až do chvíle straty kontaktu. Celková cena misie Mars Observer vrátane vývoja, konštrukcie, štartu a pozemnej podpory sa odhaduje na 980 miliónov dolárov.^[3] Niektoré prístroje a experimenty však využili nasledujúce tri sondy k Marsu - Mars Global Surveyor, ktorý štartoval v roku 1996, Mars Odyssey (2001), a Mars Reconnaissance Orbiter (2005).

Referencie upraviť

↑ NSSDC - Mars Observer [online]. [Cit. 2007-09-25]. Dostupné online. Archivované 2007-09-15 z originálu.
↑ MEK - Mars Observer [online]. [Cit. 2007-09-25]. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c Der Mars Observer - odsekDer Flug' [online]. [Cit. 2007-09-25]. Dostupné online.
↑ ^a ^b Astro.pef.zcu.cz - Mars Observer [online]. [Cit. 2007-09-25]. Dostupné online. Archivované 2007-07-29 z originálu.