Svätý Maurus OSB (maď. Mór; * 1000/1001 – † okolo roku 1075, Pécs) bol uhorský básnik a prozaik, autor najstaršej uhorskej latinskej legendy – o pustovníkoch Svoradovi-Andrejovi a Benediktovi – so vzťahom k slovenskému priestoru a etniku, opát v kláštore sv. Martina na Panónskej hore a päťkostolský (Pécs) biskup.[1]

Maurus
biskup pécssky
Maurus
Štát pôsobeniaUhorsko Uhorsko
Funkcie a tituly
Biskup pécssky
1036 – cca 1075
Predchodca Bonipert Štefan (biskup pécssky) Nástupca
Biografické údaje
Varianty menamaď. Mór
Narodenie1000/1001
Úmrtiecca 1075
Pécs, Uhorsko (dnešné Maďarsko)
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Rehoľník
RehoľaRád svätého Benedikta (OSB)
(benediktíni)
Kňaz
Kňazská vysviackacca 1020/1030
Pannonhalmské arciopátstvo
Biskup
Menovanie1036
Svätec
Kanonizácia22. júl 1848 (ekvipolentná kanonizácia)
Pius IX.
Sviatok25. október
Odkazy
Spolupracuj na Commons Maurus

Životopis upraviť

O pôvode tohto muža existuje niekoľko hypotéz. Pochádzal z okolia Nitry. Vzdelanie získal v kláštore na Zobore, kde bol scholastikom. Vysvätený bol v benediktínskom kláštore sv. Martina na Panónskej hore (Pannonhalma, Maďarsko), kde sa stal neskôr opátom (1034).[2] Podľa Bratislavských análov z 13. storočia bol v roku 1036 ustanovený za biskupa v Päťkostolí (Pécs, Maďarsko).[1]

Tvorba upraviť

Svoju Legendu o pustovníkoch Svoradovi – Andrejovi a Benediktovi, ktorej presný dátum vzniku nepoznáme, napísal zrejme ako tzv. kanonizačnú legendu na podnet vojvodu Gejzu. Približuje v nej život týchto svätcov, ktorí pôsobili za panovania Štefana I. Hoci je napísaná v latinčine, jej dej sa viaže na slovenské prostredie, konkrétne na Nitru a asi aj Trenčín. Písal o ľuďoch, ktorých osobne poznal, preto sú jeho vyjadrenia veľmi autentické. Zaznamenal svedectvo Benedikta a opáta Filipa o svätom živote a mučeníckej smrti Svorada a o zázrakoch, ktoré sa diali po jeho smrti. Z Benediktovho života zaznamenáva len jednu epizódu – smrť.[1]

Štýl legendy je pokojný, referujúci (vlastné pasáže a reprodukované Benediktovo svedectvo), ale aj emocionálne patetický (oslavné pasáže a reprodukované svedectvo opáta Filipa) a okrem klasického prozaického podania sa v ňom objavujú aj časti rýmovanej prózy.[1]

Legenda je aj dôležitým prameňom k počiatkom uhorského štátu a pre slovenské dejiny osobitne významná, lebo je prvým literárnym dielom, ktoré sa nielen zapodieva konkrétnym slovenským prostredím (Zobor, Nitra, Váh, Skalka pri Trenčíne), ale aj jej autor i obidvaja oslávenci – pustovníci boli podľa všetkého slovenského etnického pôvodu.[2]

Dramatizáciu Maurovej legendy pod názvom Legenda o Svoradovi a Benediktovi autorky Simony Nyitrayovej prinieslo na divadelné dosky Staré divadlo v Nitre v roku 2018.

Dielo upraviť

  • 1064/1070Mauri, episcopi Quinqueecclesinsis, Vita sanctorum Zoerardi-Andree confessoris et Benedicti Martyris, eremitarum (Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi)

Referencie upraviť

  1. a b c d KÁKOŠOVÁ, Zuzana: MAURUS (heslo). In: MIKULA, V., a kol.: Slovník slovenských spisovateľov, s. 370 – 371.
  2. a b MAURUS: Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi. In: Antológia staršej slovenskej literatúry, 1981, s. 43 – 45.

Pramene upraviť

Externé odkazy upraviť