Maurus (Nitra)
Svätý Maurus OSB (maď. Mór; * 1000/1001 – † okolo roku 1075, Pécs) bol uhorský básnik a prozaik, autor najstaršej uhorskej latinskej legendy – o pustovníkoch Svoradovi-Andrejovi a Benediktovi – so vzťahom k slovenskému priestoru a etniku, opát v kláštore sv. Martina na Panónskej hore a päťkostolský (Pécs) biskup.[1]
| Maurus | ||||||||
| biskup pécssky | ||||||||
 | ||||||||
| Štát pôsobenia |  Uhorsko | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Funkcie a tituly | ||||||||
| Biskup pécssky | ||||||||
| 1036 – cca 1075 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Varianty mena | maď. Mór | |||||||
| Narodenie | 1000/1001 | |||||||
| Úmrtie | cca 1075 Pécs, Uhorsko (dnešné Maďarsko) | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
| Rehoľník | ||||||||
| Rehoľa | Rád svätého Benedikta (OSB) (benediktíni) | |||||||
| Kňaz | ||||||||
| Kňazská vysviacka | cca 1020/1030 Pannonhalmské arciopátstvo | |||||||
| Biskup | ||||||||
| Menovanie | 1036 | |||||||
| Svätec | ||||||||
| Kanonizácia | 22. júl 1848 (ekvipolentná kanonizácia) Pius IX. | |||||||
| Sviatok | 25. október | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 Maurus | ||||||||
Životopis upraviť
O pôvode tohto muža existuje niekoľko hypotéz. Pochádzal z okolia Nitry. Vzdelanie získal v kláštore na Zobore, kde bol scholastikom. Vysvätený bol v benediktínskom kláštore sv. Martina na Panónskej hore (Pannonhalma, Maďarsko), kde sa stal neskôr opátom (1034).[2] Podľa Bratislavských análov z 13. storočia bol v roku 1036 ustanovený za biskupa v Päťkostolí (Pécs, Maďarsko).[1]
Tvorba upraviť
Svoju Legendu o pustovníkoch Svoradovi – Andrejovi a Benediktovi, ktorej presný dátum vzniku nepoznáme, napísal zrejme ako tzv. kanonizačnú legendu na podnet vojvodu Gejzu. Približuje v nej život týchto svätcov, ktorí pôsobili za panovania Štefana I. Hoci je napísaná v latinčine, jej dej sa viaže na slovenské prostredie, konkrétne na Nitru a asi aj Trenčín. Písal o ľuďoch, ktorých osobne poznal, preto sú jeho vyjadrenia veľmi autentické. Zaznamenal svedectvo Benedikta a opáta Filipa o svätom živote a mučeníckej smrti Svorada a o zázrakoch, ktoré sa diali po jeho smrti. Z Benediktovho života zaznamenáva len jednu epizódu – smrť.[1]
Štýl legendy je pokojný, referujúci (vlastné pasáže a reprodukované Benediktovo svedectvo), ale aj emocionálne patetický (oslavné pasáže a reprodukované svedectvo opáta Filipa) a okrem klasického prozaického podania sa v ňom objavujú aj časti rýmovanej prózy.[1]
Legenda je aj dôležitým prameňom k počiatkom uhorského štátu a pre slovenské dejiny osobitne významná, lebo je prvým literárnym dielom, ktoré sa nielen zapodieva konkrétnym slovenským prostredím (Zobor, Nitra, Váh, Skalka pri Trenčíne), ale aj jej autor i obidvaja oslávenci – pustovníci boli podľa všetkého slovenského etnického pôvodu.[2]
Dramatizáciu Maurovej legendy pod názvom Legenda o Svoradovi a Benediktovi autorky Simony Nyitrayovej prinieslo na divadelné dosky Staré divadlo v Nitre v roku 2018.
Dielo upraviť
Referencie upraviť
Pramene upraviť
- BUGAN, Bystrík: Biskup Maurus v slovenských dejinách. In: Bobák, J. a kol.: Historický zborník č. 19, 2/2008. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2008, s. 54 – 66.
- MAURUS: Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi [online]. Antológia staršej slovenskej literatúry. 872 s. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, 1981. In: Univerzitná knižnica v Bratislave [citované 28. 11. 2010]. Dostupné na internete: [1].
- MAURUS. In: MIKULA, Valér, a kol. Slovník slovenských spisovateľov. 2., preprac. a dopl. vyd., v Kalligrame 1. Bratislava : Kalligram; Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005. 656 s. (Knižnica slovenskej literatúry; zv. 2.) ISBN 80-7149-801-7. S. 370 – 371.
- MAURUS, OSB, bl. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Lúč, 2000. 852 s. ISBN 80-7114-300-6. S. 904 – 905.
- ZRUBEC, Laco: Osobnosti našej minulosti. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991, s. 86 – 89.
Externé odkazy upraviť