Mauzóleum v Halikarnasse
Mauzóleum v Halikarnasse/Halikarnase alebo Mausóleion alebo Maussólleion je jeden zo siedmich divov starovekého sveta. Dal ho postaviť v Halikarnase kráľ Mausólos II. (377 – 353 pred Kr.) spolu so svojou manželkou ako symbol svojej moci.
Stavba bola taká veľkolepá, že pojem mauzóleum, pôvodne označujúci len hrobku kráľa Mausola II., sa stal synonymom pre hrobku všeobecne. Budí úžas svojou architektonickou koncepciou. Bolo spojením pyramídy, zikkuratu a gréckeho chrámu.
Základom celej stavby bol obrovský podstavec z prokonnéskeho mramoru. V skutočnosti bol mramor iba obložený a jadro tvoril masívny kváder z nepálených tehál. Podstavec mal obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 19 x 42 x 11 metrov.
Podľa maximálnych údajov meral 66 x 77 x 30 metrov. Na podstavci stál náhrobný chrám obklopený 36 iónskymi stĺpmi, ktoré niesli strechu v podobe 24-stupňovej pyramídy. Na jej vrchole bola plošina so súsoším vládcov Mausola a manželky Artemidy na voze so štvorzáprahom. Celková výška bola asi 46 metrov.
Plán mauzólea vypracovali architekti Pytheos a Satyros. Mauzóleum zdobili významní grécki sochári, napr.: Leóchares, Bryaxis, Skopas a Praxiteles.
Stavba sa nakoniec po stáročiach zrútila a v roku 1581 kamene z ruín použili na stavbu opevnenia.
Literatúra upraviť
- Bodream, Jean-Pierre Thiollet, Anagramme Ed., 2010, ISBN 978 2 35035 279 4.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mauzóleum v Halikarnasse
Externé odkazy upraviť
- [1] Archivované 2012-11-14 na Wayback Machine
|
Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |