Maximilián Robespierre

francúzsky politik

Maximilián Robespierre (franc. Maximilien de Robespierre; * 6. máj 1758, Arras, Francúzsko – † 28. júl 1794, Paríž), celým menom Maximilien François Marie Isidore de Robespierre [vyslov: maksimilje(n) frá(n)sua mari izidor dropspjér], prezývaný „Nepodplatiteľný“, bol francúzsky politik, právnik, jedna z najdôležitejších osobností francúzskej revolúcie, vodca jakobínov.

Maximilián Robespierre
Maximilián Robespierre
Narodenie6. máj 1758
Arras, Francúzsko
Úmrtie28. júl 1794 (36 rokov)
Paríž, Francúzsko
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Maximilián Robespierre
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Maximilián Robespierre

Bol žiakom Rousseaua. Spočiatku bol prívržencom radikálneho osvietenstva, bojoval za slobodu tlače a náboženstva, rovnosť všetkých občanov. Od roku 1781 bol známym advokátom v Arrase, od roku 1789 zástupca tretieho stavu v generálnych stavoch, neskôr v Ústavodarnom Národnom zhromaždení. Stal sa vodcom jakobínov. V Konvente bol lídrom časti radikálnych jakobínskych poslancov, ktorí sa nazývali Hora (franc. Montagne, odtiaľ aj prezývka „montagnardi“).

Bol jedným z organizátorov zosadenia a popravy kráľa Ľudovíta XVI. a jeho manželky Márie Antoinetty (1793). Od júla 1793 bol členom Výboru pre národné blaho, čím si získal neobmedzenú moc. Počas krízy roku 1793 použil vládu teroru (franc. „terreur“) na prekonanie tejto krízy a v tomto spôsobe vlády potom pokračoval („La Grande Terreur“). Stále „pracovala gilotína“: na jar roku 1794 dal popraviť svojich protivníkov (napríklad G. Dantona). V tom istom roku stál za zrušením kresťanského vierovyznania v krajine a ustanovením kultu tzv. Najvyššej bytosti.

V júni 1794 sa proti nemu spolčili konzervatívni členovia Konventu a 27. júla 1794 (čiže 9. termidora roku II) ho zvrhli (tzv. termidorský prevrat) a o deň neskôr bol spolu s priateľmi a bratom Augustinom popravený gilotínou.

Literatúra upraviť

  • FURET, François. Francouzská revoluce. Preklad Jana Smutná-Lemmonierová. 1. vyd. Zväzok 1. Od Turgota k Napoleonovi 1770 – 1814. Praha : Argo, 2004. 450 s. (Dějiny Evropy; zv. 3.) ISBN 80-7203-452-9. S. 201 – 205, reg.
  • KORNGOLD, Ralph. Robespierre a čtvrtý stav. Praha : Nakladatelské družstvo Máje, 1948. 360 s.
  • MANFRED, Aľbert Zacharovič: Tri portréty z epochy Veľkej francúzskej revolúcie. Bratislava : Nakladateľstvo Pravda, 1986. 456 s.
  • NEUMANN, Stanislav Kostka. Maxmilián Robespierre. Praha : Otto Girgal, 1927. 221 s.
  • NOVÁKOVÁ, Marie. Robespierre, řečník a státník. Praha : s.n., 1951. 115 s.
  • TINKOVÁ, Daniela: Francouzská revoluce. Praha : Triton, 2008. 291 s. ISBN 978-80-7387-138-3 (brož.)

Iné projekty upraviť