Medicína
O iných významoch výrazu Medicína pozri Medicína (rozlišovacia stránka).Medicína (z lat. (ars) medicina = lekárstvo, lekárske umenie, umenie liečiť; medicus = lekár), po slovensky lekárstvo, je veda, ktorá sa zaoberá rozpoznávaním (diagnostikou), liečením (terapiou) a prevenciou chorôb. Zahŕňa v sebe zdravotné služby, ktoré slúžia k liečbe chorôb a ochrane pred nimi. Súčasná medicína využíva pri svojej činnosti poznatky biomedicínskych vied, výskumu a zdravotníckych technológií. V bežnej praxi sa pojmom medicína označuje humánna (ľudská) medicína, pre informácie o ďalších druhoch medicíny pozri príslušné články (veterinárna medicína – zverolekárstvo, fytomedicína – rastlinné lekárstvo). Študent medicíny sa označuje aj ako medik.
Základné východiská a definícia medicíny upraviť
Presná definícia medicíny je zložitá. Podľa Málka je medicína každá výskumná a vedecká činnosť, ktorá smeruje k objasneniu etiopatogenézy chorobných stavov, k ich diagnostike, prevencii a liečeniu (konzervatívnemu i chirurgickému), a ktorá cieli k vytvoreniu prostredia optimálneho pre život človeka. Najzákladnejším špecifickým znakom medicíny je to, že predmetom jej skúmania je človek v zdraví i chorobe. Príznačným pre medicínu je poslanie zabrániť chorobným stavom alebo ich s úspechom liečiť. Medicína má vždy dočinenia s osudom človeka, ktorý sa domáha pomoci. Lekár preto musí aktívne pristupovať k lekárskym problémom a konať i vtedy, keď sú teoretické predpoklady ešte kusé. Má povinnosť liečiť aj za veľmi obmedzených znalostí podstaty choroby, kedy je nevyhnutný empirický prístup.
Štandardne pod pojem medicína spadajú odbory, ktoré využívajú postupy a metódy vyučované na lekárskych fakultách. V zásade možno vyhlásiť, že medicína je aplikovaný biologický odbor, ktorý vhodným spôsobom prihliada aj na poznatky ďalších disciplín, najmä z okruhu chémie, psychológie, etiky a práva. Neoddeliteľnou súčasťou medicíny je aj vedecká metóda založená predovšetkým na empírii a následnom zovšeobecňovaní týchto poznatkov pomocou neúplnej indukcie, k čomu je široko využívaná štatistika. Celý koncept medicíny sa nazýva Evidence Based Medicine (EBM, medicína založená na dôkazoch). EBM je relatívne nový koncept; preto v medicíne stále pretrvávajú niektoré aspekty, ktoré sú v zásade non-EBM. Ide najmä rozšírenosť niektorých okrajových terapeutických postupov (napr. podávanie pentoxifylínu, systémová enzymoterapia a podobne), pri ktorých sa očakáva, že sa postupne presunú do oblasti alternatívnej medicíny s prirodzeným úbytkom lekárov zvyknutých tieto postupy voliť.
Základné medicínske vedy upraviť
- Anatómia (náuka o makroskopických štruktúrach organizmu)
- Biochémia (náuka o chemických procesoch v organizme)
- Biofyzika (náuka o fyzikálnych procesoch v organizme)
- Bioštatistika (aplikácia štatistických metód v biologických vedách, nevyhnutná pre plánovanie a vyhodnocovanie medicínskych výskumov a štúdií, a taktiež pre epidemiológiu)
- Cytológia (náuka o bunkách)
- Dietológia (náuka o výžive a jej vzťahu k zdraviu a chorobám)
- Embryológia (náuka o vývoji organizmu)
- Epidemiológia (náuka o demografii chorobných procesov, zahŕňa v sebe aj hygienu)
- Farmakológia (náuka o liečivách a ich účinku)
- Fotobiológia (náuka o vplyve neionizujúceho žiarenia na živé organizmy)
- Fyziológia (náuka o funkcii jednotlivých orgánov)
- Genetika (náuka o génoch a ich úlohe v dedičnosti a prejave na organizmoch)
- Histológia (náuka o mikroskopickom zložení tkanív)
- Imunológia (náuka o imunitnom systéme)
- Mikrobiológia (náuka o mikroorganizmoch)
- Neurovedy (biológia a fyziológia špecializujúca sa na nervový systém)
- Patológia (náuka o chorobách)
- Patologická anatómia (z morfologického hľadiska)
- Patologická fyziológia (z funkčného hľadiska)
- Rádiobiológia (náuka o vplyve ionizujúceho žiarenia na živé organizmy)
- Toxikológia (náuka o škodlivom účinku liečiv a jedov na organizmus)
Špeciálne medicínske odbory upraviť
Chirurgia upraviť
- Všeobecná chirurgia
- Brušná chirurgia
- Úrazová chirurgia
- Kardiochirurgia
- Cievna chirurgia
- Neurochirurgia
- Plastická a rekonštrukčná chirurgia
- Pediatrická chirurgia
- Maxilofaciálna chirurgia
- Ortopédia
- Urológia
Interná medicína upraviť
- Angiológia
- Endokrinológia
- Gastroenterológia
- Gerontológia (geriatria)
- Hematológia
- Infekčné lekárstvo
- Kardiológia
- Nefrológia
- Onkológia
- Pediatria
- Pneumológia
- Reumatológia
Diagnostické odbory upraviť
Ďalšie hlavné špeciálne odbory upraviť
- Andrológia
- Anestéziológia
- Dermatológia
- Fyziatria
- Gynekológia a pôrodníctvo
- Intenzívna medicína
- Klinická genetika
- Letecké a kozmické lekárstvo (angl. Aerospace medicine)
- Neurológia
- Oftalmológia
- Otorinolaryngológia
- Pediatria
- Praktické lekárstvo
- Preventívne lekárstvo
- Psychiatria
- Stomatológia
- Venerológia
Interdisciplinárne odbory upraviť
- Algiatria
- Biomedicínske inžinierstvo
- Cestovná medicína
- Environmentálna medicína
- Evolučná medicína
- klinická farmakológia
- Laserová medicína
- Medicína katastrof
- Medicínska informatika
- Nemocničná medicína
- Nozológia
- Paliatívna medicína
- Potápačské lekárstvo alebo Pretlaková medicína (angl. diving medicine, hyperbaric medicine)
- Sexuálna medicína
- Súdne lekárstvo
- Športové lekárstvo
- Zdravotná etika
- Množstvo ďalších medicínskych vied, napr.: tropická medicína
Alternatívna a doplnková medicína upraviť
Alternatívna medicína je súbor liečebných metód, ktoré sú niektorými považované za alternatívu ku klasickej medicíne. Niektoré jej postupy prinášajú praktické výsledky a po vedeckom overení sú presunuté do klasickej medicíny. Väčšina má sporný účinok a nezriedka môže poškodiť zdravie a ohroziť život pacienta.
Iné projekty upraviť
Externé odkazy upraviť
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.