Meni

Obdobie panovania
1. dynastia
okolo 3032 – 3000 (±100) pred Kr.

Vlastné meno

M23t
n
mn
n
i

(Kráľ) Meni (mnj): „Ten, kto pretrváva“

mn
n
M18

Meni (mnj)

Meno Oboch paní

G16
mn

Men (mn)

Turínsky zoznam kráľov

mn
n
iZ4G7

II/11: Meni (mnj)

Grécke formy menaΜιναῖος (Manehto FI), Μήνης (Manehto SIA), Μιν (Herodotos)
Latinské formy menaMenes (Manehto EK)

Meni (staroeg. mnj, starogr. Μήνης,[1] lat. Menes, arab. مينا‎) bol staroegyptský vládca – král ranodynastického obdobia, ktorého staroveká historická tradícia označuje ako zjednotiteľa Horného a Dolného Egypta a zakladateľa prvej dynastie.[2] Panoval okolo roku 3000 pred Kr.[pozn 1] Jeho totožnosť je predmetom práve prebiehajúcej vedeckej diskusie, aj keď ho aj napriek odlišnej titulatúre tradičná egyptológia[3][4][5] spája s faraónom Narmerom, ktorému sa tiež pripisuje zjednotenie Egypta. Je možné, že ide o pololegendárnu postavu, príp. sa jeho menom v neskoršej tradícii označovalo niekoľko prvých egyptských panovníkov – zakladateľov štátu.[6]

Historický kontext upraviť

Staroveká tradícia pripisuje Menimu zjednotenie Horného a Dolného Egypta do jedného štátneho útvaru[7][8] a označuje ho za zakladateľa, a teda prvého panovníka 1. dynastie.[9] Napriek tomu sa neobjavuje na častiach Kráľovských análov (Káhirská a Palermská tabuľa), z ktorých sú dnes známe len niektoré fragmenty. Objavuje sa až v neskorších textoch ako prvý ľudský vládca Egypta, priamo nastupujúci na trón po bohovi Horovi.[10] Objavuje sa v ešte neskorších kráľovských zoznamoch tiež ako prvý ľudský panovník. Vystupuje aj v démotickej próze grécko-rímskeho obdobia. Je to doklad, aký význam mala jeho postava v egyptských dejinách,[11] podobne ako Romulus a Rémus pre staroveký Rím.[12] Staroveký dejepisec Manehto spomína ako „viedol vojsko cez hranicu a vybojoval si veľkú slávu.“[9]

Hlavné mesto upraviť

Manehto spája antické mesto Cenej (Tinis) s 1. a 2. dynastiou a Meniho spomína s prídomkom ako „Menes Tinidčan“ (starogr. Μήνης Θινίτης)[13].[9] Herodotos Manehtovi protirečí tvrdením, že založil nové hlavné mesto Memfis (Inebuhedž → Mennofer),[14] na mieste, kde odklonil hrádzou tok rieky Níl.[15] Manehto pripisuje založenie mesta jeho synovi, kráľovi Atotovo (starogr. Ἄθωθις)[13] a panovníkov nazýva faraónmi až od „memfidskej“ 3. dynastie.[16]

Kultúrny vplyv upraviť

Diodoros Sicílsky tvrdil, že Meni zaviedol kult niektorých bohov a elegantnejší a luxusnejší životný štýl. Proti tomu vystúpil podľa Plutarcha faraón 24. dynastie Tefnacht, ktorý nechal vytesať na jeden stĺp v Tébach Meniho prekliatie za vynález luxusu.[17]

Epizóda s krokodílom upraviť

Diodoros zaznamenal udalosť z Meniho života.[18] Podľa kňazov krokodílieho boha Sobeka Meniho na poľovačke[19] napadli vlastní psi. Zachránil sa pred nimi tak, že preplával jazero Moeris (dnešné Birket Karún vo Fajjúmskej oáze) na chrbte krokodíla a z vďaky k Sobekovi založil mesto Šedet (Krokodilón polis).[20][19][21]

Existuje viac výkladov tejto legendy, napr. Edwards (1971) tvrdí, že „legenda, ktorá zreteľne obsahuje anachronizmy, jasne stratila historický základ.“[21] Maspero (1910) síce uznával možnosť, že tradičné príbehy späté z ďalšími faraónmi mohli byť premiešané aj s touto legendou, ale odmietol hypotézy iných komentátorov,[pozn 2] ktorí príbeh posúvali do 12. dynastie, hlavnou postavou ma byť podľa nich faraón Amenemhet III. a Diodoros mal legendu zle zaznamenať.[19] Joseph (2004) interpretuje príbeh ako alegóriu, rozprávajúcu o víťazstve Meniho a jeho spojencov v boji za zjednotenie krajiny, a jeho nepriateľov symbolizujú útočiace psy.[20] Faber (1816) vidí v legende príbeh o potope, Meniho stotožňuje s Noemom a krokodíla s archou.[22]

Smrť upraviť

Manehto spomína, že vládol 62 rokov a zomrel pri love hrochov, keď ho jeden z nich odniesol.[9][23][24]

Ďalšia súvislosť upraviť

Niektorí odborníci súdia, že meno kráľa Minóa, ktorý vládol starovekej Kréte (minojská kultúra), je odvodené z mena „Menes“, rovnako ako je titul cisár a cár odvodené z mena „Caesar/Cézar“.[25]

Meno a totožnosť upraviť

Egyptská forma „Meni“ alebo „Menej“ pochádza z Turínskeho a Abydoského kráľovského zoznamu, z 19. dynastie.[7] Latinská forma mena „Menes“ pochádza z gréckej formy „Μήνης“, ktorú použil Manehto v Aigyptiake. Okrem tejto formy jestvuje ešte Herodotova grécka alternatíva „Μιν“,[26] ktorá však ja pravdepodobne kontaminovaná s menom egyptského boha Mina.[27] Egyptské meno znamená „ten, kto pretrváva“. Edwards (1971) a Wilkinson (1999) predpokladajú, že môže znamenať skôr „číry opisný prívlastok patriaci polo-legendárnemu hrdinovi […], ktorého meno sa [časom] stratilo“. Okrem toho prívlastok nemusí patriť jednej osobe, ale môže označovať viacerých preddynastických panovníkov, napr. Ka, Škorpióna (II.) a Narmera.[1]

Meni, Narmer a Aha upraviť

 
Slonovinový štítok z Ahovej hrobky v Abdžu, s menami „(Hor) Aha“ a „(Nebti) Men“ v pravom hornom rohu (1. dynastia)

Skoro úplná absencia akejkoľvek stopy po Menim v archeologických nálezoch,[1] s porovnateľne bohatším dôkazovým materiálom možno posledného preddynastického faraóna Nermera, ktorému tradícia pripisovala prosperitu krajiny a archeologické nálezy jasný nárok na pozíciu zjednotiteľa štátu, dala príležitosť vzniku teórie identifikujúcej Meniho s Narmerom.

Turínsky a Abydoský kráľovský zoznam, ktoré sú vo všeobecnosti prijímané ako vierohodné zdroje,[3] zobrazujú mená oboch paní faraónov, nie ich Horove mená,[4] a sú dôležitými prameňmi pri hľadaní súvislostí s ďalšími záznamami, tzn. mená oboch paní z kráľovských zoznamoch, Horove mená z archeologických nálezov a niekoľko mien uvádzaných Manehtom alebo ďalšími historickými zdrojmi.[4] Flinders Petrie sa pokúsil ako prvý priradiť k sebe mená z týchto zdrojov a zaradiť ich:[4] Itetiho k (Horovi) Džerovi ako tretieho faraóna 1. dynastie, Tetiho k (Horovi) Ahovi ako druhého, a Meniho k (Horovi) Narmerovi ako prvého.[3][4] Lloyd (1994) vidí tento rad ako „extrémne pravdepodobný“,[4] Clayton (2006) zase pokladá za prvého faraóna (Hora) Ahu a stotožňuje ho s Menim.[28]

Totožnosť s Narmerom upraviť

Na známej palete z Nechenu (Hierakón polis) je faraón Narmer zobrazený s bielou korunou Južného Egypta a červenou Severného Egypta, a tak sa zdá, že už v jeho období bol Egypt zjednotený. – Je však tiež pravdepodobné, že Narmer len úspešne skončil vojenskú opráciu proti Dolnému Egyptu a samozrejme sa ukázal v kráľovských insigniách svojho porazeného protivníka. To však neznamená, že bol v tom čase uznávaným vládcom celého Egypta. Wilkinson (1999) spomína menej pravdepodobnú možnosť, že paleta zobrazuje koniec vojenského konfliktu s obyvateľmi Palestíny, nie Dolného Egypta.[29]

Na kamennej hlavici palcátu z Nechenu je Narmer vyobrazený ako účinkuje v rituály slávnosti Sed. Pred ním sa nachádza svätyňa (reput/džebaut)[29] so zahalenou postavou. Niektorí egyptológovia ako Percy E. Newberry vidia v kultovom objekte reprezentáciu božstva. Je však tiež možné, že vo svätyni sa nachádza Narmerova budúca manželka princezná Neithotep, v tom prípade by sa však musela scéna interpretovať ako svadobná slávnosť.[30] – Werner Kaiser a Günter Dreyer sa v tejto súvislosti prikláňajú k druhej alternatíve a podľa nich nejde o božstvo ale o svadobný rituálu,[31] a Neithotep stotožňujú s faraónom Tetim, druhým panovníkom 1. dynastie podľa Turínskeho kráľovského zoznamu, s ktorým je tradične spájaný Aha.

Totožnosť s Ahom upraviť

mn – „pretrvávajúci“[32] v hieroglyfoch
mn

Túto hypotézu naznačuje káhirský fragment Kráľovských análov (Palermskej dosky), na ktorej sa nachádza medzi Ahom a Džerom ešte jeden panovník s krátkym obdobím vlády. A pretože Džer je stotožnený na káhirskom fragmente s menom „Iteti“, ostáva v tomto prípade pre Ahu meno „Meni“ a meno „Teti“ pre ďalšieho samostatného vládcu. – Proti tomu stojí fakt, že časť kráľovskej titulatúry, trónne a vlastné meno, t. j. mená v kartušiach, sa v období panovania Ahu ešte nepoužívali, a narábanie s menami „Meni“, „Teti“ alebo „Iteti“, ktoré sú tohoto druhu, je podľa súčasných poznatkov anachronizmom.[pozn 3]

V súčasnosti najdôležitejšou zmienkou o Menim je malý slonovinový štítok z Nagády, na ktorom je v serechu zobrazené Horovo meno „Aha“ (staroeg. [ḥr(w)] ˁḥ3) a vedľa neho objekt s menom oboch paní mn „men“,[33] ktoré sa interpretuje ako „Meni“.[1][30][pozn 3] Je to najstaršie zobrazenie tohto hieroglyfu, ktoré poznáme. Z nejednoznačných interpretácii kresby, hlavne objektu v ktorom sa meno oboch paní nachádza, vzniklo niekoľko teórií, pokúšajúcich sa vyriešiť otázku významu slova „men“ v tomto prípade, druhu objektu kde sa meno nachádza (chrám alebo pohrebný čln) a vzájomného vzťahu oboch mien (patria jednej osobe alebo dvom panovníkom – faraónovi a jeho následníkovi).[3]

rnpt – „rok“[34] v hieroglyfoch
M4

Na tej istej doštičke sa nachádza aj najstaršie zobrazenie hieroglyfu rnpt „renpet“ – „rok“ v tvare holej palmovej vetvy. Spolu s ním sú na doštičke zachované aj prvé kalendárne záznamy v egyptskej histórii. Začiatok zaznamenávania udalostí v čase by mohol byť podnet, aby Egypťania v neskoršom období videli v Ahovi „zakladateľa análov“ a osnovateľa egyptskej histórie. – Na otlačku pečate z hrobu kráľovnej Merneit, manželky faraóna Vadžiho, sú však zobrazené mená panovníkov v poradí Narmer, Aha, Džer a Vadži. To môže znamenať, že v čase života Merneit Ahu nepokladali za prvého panovníka. Treba tiež pripomenúť, že už spomínaný znak rnpt začal predstavovať „rok“ až neskôr, keď štát potreboval spravovať záznamy o daniach a kulte predkov.

V Sakkáre sa nachádza mastaba S 3357, v ktorej boli nájdené črepy a slonovinové štítky s menom Ahu. Mastaba je jedna z najstarších svojho typu a na mieste dnešnej Sakkáry sa nachádzalo pohrebisko patriace hlavnému mestu Mennoferu (v tom čase Inebuhedž). Nálezy z tejto lokality ukazujú, že tu z panovníkov nebol nikto skôr ako Aha, a Meniho, ako zakladateľa Mennoferu, by sme s určitou pravdepodobnosťou potom mohli stotožniť s Ahom. – Zakladateľ hlavného mesta však nemusel byť pochovaný v blízkej nekropole. Napr. faraón Chasechemuej vládol z Nechenu a Mennoferu, a bol pochovaný v Abdžu (Abydos).

Odkazy v kultúre upraviť

Alexander Dow, škótsky orientalista a dramatik, napísal tragédiu Sethona, odohrávajúcu sa v starovekom Egypte, v ktorej hlavná postava Menes v zozname (dramatis personae) má popis „ďalší dedič koruny“, ktorá v priebehu deja patrí Seraphisovi. Počas produkcie Davida Garricka v Kráľovskom divadle pri Drury Lane v Londýne v roku 1774 ju hral Samuel Reddish.[35]

Poznámky upraviť

  1. Beckerath (1997): pribl. 3032 – 3000 pred Kr., 32 rokov; Schneider (2002): pribl. 3000 – 2980 pred Kr., 20 rokov.
  2. Napr. Elder (1844, s. 1040).
  3. a b Pôvodná kráľovská titulatúra pozostávala z prvého Horovho mena a druhého mena oboch paní (Nebti meno). Používalo sa len jedno z nich, ale výber kolísal medzi oboma, podľa okolností a obdobia. V 1. dynastii sa Horovo meno používalo v súvislosti so žijúcim panovníkom, meno oboch paní zase s mŕtvym. (Lloyd 1994, s. 7)

Referencie upraviť

  1. a b c d Edwards 1971, s. 11
  2. Beck a kol. Shabaka
  3. a b c d Edwards 1971, s. 13
  4. a b c d e f Lloyd 1994, s. 7
  5. Cervelló-Autuori 2003, s. 174
  6. Wilkinson 1999, s. 321
  7. a b Etheredge 2008
  8. Maspero 1903, s. 331
  9. a b c d Verbrugghe a Wickersham 2001, s. 131
  10. Shaw a Nicholson 1995, s. 218
  11. Ryholt 2009
  12. Manley 1997, s. 22
  13. a b Manetho a Waddell 1964, s. 28
  14. Herodotos, 2.99.4.
  15. Herodotos, 2.109
  16. Verbrugghe a Wickersham 2001, s. 133
  17. Elder 1844, s. 1040
  18. Diodoros, 45
  19. a b c Maspero 1910, s. 235
  20. a b Joseph 2004, s. 99
  21. a b Edwards 1971, s. 22
  22. Faber 1816, s. 195
  23. Sayce a Gibbon 1906, s. 15
  24. Manetho a Waddell 1964, s. 29
  25. Wunderlich 1983, s. 171
  26. Herodotos, 2.4.1, 2.99.1ff.
  27. Lloyd 1994, s. 6
  28. Clayton 2006, s. 19–20
  29. a b Wilkinson 1999, s. 58
  30. a b Emery 1964, s. 31
  31. Decker a Förster 2002, s. 72–73
  32. Allen 2000, s. 447
  33. Gardiner 1961, s. 405
  34. Allen 2000, s. 434
  35. Dow 1774

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Menes na anglickej Wikipédii a Menes na nemeckej Wikipédii.

Literatúra upraviť


Meni
Vladárske tituly
Predchodca
neistý
Egyptský faraón
3032 pred Kr. – 3000 pred Kr.
Nástupca
neistý