Metatron (hebrejsky מטטרון alebo מיטטרון) je jedným z anjelov v judaizme a v niektorých vetvách kresťanstva. Nespomína sa v Tanachu (Starom zákone), Novom zákone, ani v tradícii islamu. Zmienky o ňom však existujú v Talmude, Zohare a Druhej Knihe Enochovej. Povesti o jeho pôvode a postavení v nebeskej hierarchii sa rôznia.

Metatron v judaizme upraviť

Hechalotická tradícia upraviť

Najvýznamnejší text zaoberajúci sa anjelom Metatronom sa nachádza mimo Talmud. Je to Hechalot Rabbati, ezoterické dielo, ktorého veľkú časť tvoria exatické výstupy na nebesá a angelológia. V tomto diele má Metatron postavenie takmer zhodné s postavením Boha. Je tu nazývaný "Pán Boh Izraela, Boh neba a Boh zeme, Boh Bohov, Boh morí a Boh zeme". Je tiež označovaný ako 'menší YHVH', ako spolustvoriteľ sveta, ktorému je v nebi preukazovaná úcta totožná s úctou k Bohu.

K Metatronovi sa vraj vzťahuje verš "veď moje meno je v ňom" (Exodus 23, 21). Podľa rabbiho Kirkisaniho to znamená toľko, že slovo "Metatron" je v židovskej gematrii numerickým ekvivalentom slova "Shaddai" (Boh). Tento argument, ktorý použil v debate s odporcami dualizmu, však celkom nezodpovedá Talmudu.

Podľa jednej pasáže Talmudu, keď rabbi Eliša ben Abuja (nazývaný Aher, "Druhý", pretože bol odpadlík od rabínskej tradície), významný učenec v hachalotickej tradícii, vystúpil v extáze do neba, uvidel Metatrona, ako si sadá. Tento akt bol v nebi vyhradený iba Bohu, čo viedlo Ahera ku kacírskemu zvolaniu: "Vskutku sú v nebi dve mocnosti!" Neskorší rabíni vysvetľujú, že Metatronovi bolo dovolené sadnúť si, lebo je Nebeským pisárom, ktorého úlohou je zapisovať skutky Izraela (Chagiga, 15a).

V Talmude sa ďalej píše, že rabínovi Elišovi bolo dokázané, že Metatron nemôže byť druhým bohom, tým, že Metatron dostal 60 rán rozžeravenými prútmi, aby bolo ukázané, že môže byť potrestaný, a teda je iba anjel, nie boh.

Talmud upraviť

Metatron sa okrem Chagigy objavuje na dvoch ďalších miestach Babylónskeho Talmudu: Sanhedrin 38b a Avoda zara 3b. V oddieli Jevamot 16b sa píše, že funkcia Kniežaťa sveta bola presunutá z Michaela na Metatrona.

Hoci Talmud popisuje Metatrona ako "iba" anjela, predsa mu prislúcha titul Pán. Sanhedrin 38b vysvetľuje, že sa k nemu viaže verš "Vystúp k Hospodinovi" (Exodus 24, 1).

Kniha Enoch upraviť

Ďalšia verzia mytológie o Metatronovi sa objavuje v apokryfickej knihe Enoch. Ide údajne o rozprávanie rabbiho Išmaela, ktorého Metatron previedol nebesiami a odhalil mu ich zázraky. Metatron je tu popisovaný dvoma spôsobmi: ako prvotný anjel (Enoch 9, 2-13, 2)a ako premenený Enoch, o ktorom sa v Biblii píše "Enoch chodil s Bohom; ale zrazu ho nebolo, lebo Boh ho vzal." (Genezis 5, 24). Tretia kniha Enoch, nazývaná aj Sefer Hechalot (Kniha palácov), popisuje premenu biblického Enocha na anjela Metatrona. Opäť sa tu objavuje motív "menšieho YHVH", keď Metatron hovorí: "On [Svätý]... ma nazval 'menší YHVH' v prítomnosti celej jeho domácnosti na výsostiach, ako je napísané 'veď moje meno je v ňom'." (3 Enoch 12, 5) a ďalej "Tento Enoch, ktorého telo bolo premenené na plameň, jeho žily na oheň, jeho mihalnice na blesky, jeho oči na planúce pochodne a ktorého Boh posadil na trón vedľa svojho Trónu, dostal po svojej nebeskej premene meno Metatron"[1].

Tento výklad súhlasí s dvoma menami Metatrona (v hebrejčine písanými ako מטטרון a מיטטרון). Prvý je údajne premenený Enoch, knieža Prítomnosti; druhý Prvotný Metatron, demiurg a emanácia Prvotnej príčiny.

Kabalistická tradícia upraviť

V Zohari a z neho vychádzajúceho učenia sa objavuje Metatron vo všetkých troch funkciach: ako najvyšší z anjelov, menší YHVH, ktorý prináša Božie slová ostatným anjelom a smie vysloviť aj najtajnejšie Božie meno; ako premenený Enoch, dvojča anjela Sandalfona, premeneného proroka Eliáša; aj ako prvotné stvorenie a spolustvoriteľa sveta.

V Zohari je Metatron označovaný ako "mladík", titul, ktorý je používaný i v 3 Enoch a ktorý, ako sa zdá, značí služobníka. Podľa toho bol Metatron anjel, ktorý viedol Izraelitov púšťou po ich odchode z Egypta. Metatron býva označovaný tiež ako nebeský Kohen Gadol, veľkňaz, pričom táto funkcia býva pripisovaná i Michaelovi.

Referencie upraviť

  1. Scholem, G. 'Major Trends in Jewish Mysticism'. p 67. (voľný preklad 3 Enoch)

Zdroje upraviť

Schwartz, H. Tree of souls: The mythology of Judaism. Oxford University Press, 2004.