Metochion
Metochion[2] (starogr. μετόχιον, pl. μετόχιᾰ – metochia; srb. метох[3] – metoh, bulh. метох[4] – metoch) je v byzantskej pravoslávnej tradícii malá kláštorná inštitúcia závislá od väčšieho monastiera, riadiaca sa jeho pravidlami (typikon) a podliehajúca jurisdikcii jeho igumena. Personálne metochion často tvorili len jeden[5], dvaja či traja mnísi.[2][5] Dnes termín metoh v Srbsku často označuje akýkoľvek kláštorný majetok vzdialený od monastiera.[3] V ruskom prostredí sa v podobnom kontexte používa termín (monastyrskoje) podvorie (rus. монастырское подворье).
Metochia boli v stredovekej Byzancii spravidla zakladané na vzdialených vidieckych statkoch hlavného kláštora, pričom mnísi žijúci v metochiu dohliadali na miestne hospodárenie. Boli však zakladané aj v mestách, kde slúžili najmä kláštornému podnikaniu či obchodu.[2][5] Využívané boli aj ako ubytovne pre pocestných a organizovali púte do materských kláštorov.[4]
K metochiu spravidla okrem hospodárskych budov prislúchala kaplnka či kostol.[5][4] Architektonicky išlo o rozmanité komplexy prispôsobované miestnym architektonickým tradíciám.[4]
Tradične metochia vznikali vyčlenením z pôvodného kláštorného statku. Mohli však vzniknúť aj pričlenením monastiera k inému, väčšiemu či bohatšiemu kláštoru, typicky v prípade straty jeho nezávislosti z dôvodu ekonomického úpadku, čo sa často dialo v období neskorej Byzantskej ríše.[5] Takto mohol byť ku kláštoru pričlenený aj pôvodne väčší kláštor či chrám. V neskoršom období preto termín označoval každý kláštor, ktorý zakladatelia pričlenili k väčšiemu kláštoru a podriadili jeho správe.[3] Veľké kláštory mohli mávali viacero metochií (v Bulharsku napríklad Rilský monastier).[4]
V Byzancii, odkiaľ metochia pochádzajú, vznikali výraznejšie zrejme až od 9. storočia[2], čomu nasvedčuje výskyt termínu v prameňoch.[5] Typické boli aj pre stredoveké Srbsko[3] a existovali aj v Bulharsku.[4] Z termínu vznikol aj názov oblasti Metohija.[6][7]
Referencie upraviť
- ↑ Church of St. Nicholas Orphanos (Thessaloniki) [online]. The Byzantine Legacy, [cit. 2023-03-31]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Metochion. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 315.
- ↑ a b c d POPOVIĆ, Radomir V. METOH. In: Enciklopedija pravoslavlja. Ed. Dimitrije M. Kalezić. Knjiga druga: I – O. Beograd : Savremena administracija, 2002. ISBN 86-387-0679-0. S. 1206.
- ↑ a b c d e f METOCH. In: Enciklopedija sveštenite mesta na Bălgarija. Sofija : Knigomanija : Naučnoinform. centăr Bălg. enciklopedija - BAN, 2022. ISBN 978-619-195-327-1, 978-954-8104-43-2. S. 293 – 294.
- ↑ a b c d e f TALBOT, Alice-Mary. METOCHION. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1356 – 1357.
- ↑ ĆIRKOVIĆ, Sima M. METOH. In: Enciklopedija Jugoslavije. Sv. 6. Maklj – Put. Zagreb : Jugoslavenski leksikografski zavod, 1965. S. 92 – 93.
- ↑ ŠTĚPÁNEK, Václav. Jugoslávie - Srbsko - Kosovo: kosovská otázka ve 20. století. Brno : Masarykova univerzita, 2011. ISBN 978-80-210-5476-9. S. 31.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Metochion
