Miestna časť je všeobecné pomenovanie sídelnej lokality, ktorá má svoj vžitý alebo verejnou správou schválený názov.
Pojem „miestna časť“ sa v súčasnosti používa:

Pojem „miestna časť“ vo význame „časť obce ležiaca oddelene, ktorá má vlastný názov“[4] sa v minulosti používal pri sčítaní ľudu podľa zákona č. 47/1927 do roku 1940. Pojmy miestne časti – izolované obydliamajere, hospodárske dvory, mlyny, hájovne atď., rovnako ako pojmy osada a samota dnes už nie sú v rámci súčasného štatistického zisťovania v sídelnej terminológii platnými jednotkami.[5]

Pojem v štandardizácii názvoslovia a v GIS upraviť

Z hľadiska štandardizácie geografického názvoslovia realizovanej podľa zákona 215/1995 o kartografii a geodézii Úradom geodézie, kartografie a katastra SR (ÚGKK) je miestna časť geografický sídelný (miestny) názov (ojkonymum)[1] objektu na území Slovenskej republiky.[2] Názvy sídelných objektov, ktoré nemajú charakter správnej jednotky (miestne časti obcí a základné sídelné jednotky), sa štandardizujú (píšu) ako názvy nesídelných objektov, napr. Horný mlyn (nie Horný Mlyn).[6]
V Katalógu objektov ZB GIS (Základná báza údajov pre Geografický informačný systém) vydanom ÚGKK SR v roku 2008 je pojem „miestna časť“ uvedený v zozname „CAT – Kategória štandardizovaného geografického názvu – Používané (povolené) hodnoty atribútu“ v položke 41, v ktorej sa uvádza: „majer, osada, samota, miestna časť.“[7] Je zrejmé, že pri tomto použití pojmu ide o všeobecné pomenovanie, ktorým sa označuje určitý druh sídelného objektu spravidla mimo intravilánu obce či mesta.

Pojem v zákone o obecnom zriadení upraviť

V zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení sa pojem „miestna časť“ spomína iba v súvislosti so vznikom názvu obce: „Názov novej obce a jej časti sa určuje spravidla podľa názvu časti obce, názvu miestnej časti, podľa pomenovania významného prírodného útvaru, javu alebo historickej udalosti súvisiacej s územím obce alebo nežijúcej významnej osobnosti.“[8]

Vžitý význam pojmu upraviť

V hovorovej reči je „miestna časť“ všeobecným pomenovaním spravidla osídlenej časti územia obce alebo časti obce, mesta alebo jeho mestskej časti, ktoré má historicky alebo ľudovo vžitý názov a ktoré sa nemusí kryť s ich správnym, katastrálnym územím a nemusí byť ani súčasťou ich intravilánu.

Príklady a podobné pojmy upraviť

Príklady: miestna časť Hlinené v Turzovke, miestna časť Kramáre v Bratislave, miestna časť Vydrovo v Čiernom Balogu a pod.
Príklad použitia pojmu na rozličné druhy sídelných lokalít: „Detva má 8 miestnych častí: Detva, Detva-sídlisko, Kostolná, Krné, Piešť I., Piešť II., Skliarovo, Zapriechody. Miestne časti Detva a Detva-sídlisko majú charakter kompaktnej zástavby. Miestne časti Kostolná, Skliarovo, Piešť I., Piešť II, Zapriechody majú rozptýlené osídlenie.“ [9]
Podobné pojmy ako „miestna časť“ v hovorovej reči sú sídlisko, štvrť, časť mesta, časť intravilánu alebo extravilánu obce, mesta, samota, osada, lazy či kopanice.

Iné pojmy upraviť

Iný pojem je časť obce, ktorý vymedzuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
Dopravná značka „Miestna časť obce“ (č. IS 36c),[3] ktorá sa umiestňuje na pozemné komunikácie pri vstupe do obcí, sa týka názvu „časti obce“ (v zmysle zákona o obecnom zriadení), nie „miestnej časti.“
Iný pojem je aj mestská časť, ktorý určuje zákon o obciach a zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava. V Bratislave bežne dochádza k zamieňaniu správneho pojmu „mestská časť“ za nesprávny pojem „miestna časť,“ čo je ovplyvnené oficiálnymi názvami samosprávnych a výkonných orgánov v zákone o hl. m. SR Bratislava, ako „miestne orgány“, „miestne zastupiteľstvo“, „miestna rada“ či „miestny úrad.“[10]

Referencie upraviť

  1. a b Inštrukcia ÚGKK SR č. 984 600 I-1/96, § 4, ods. 3, písm. c).
  2. a b Inštrukcia ÚGKK SR č. 984 600 I-1/96, § 5 a § 8, písm. a).
  3. a b Vyhláška č. 9/2008, § 4 Informatívne smerové značky, ods. 41.
  4. Sčítanie ľudu 1930: Bytový list, 1930 [online]. [cit. 7. 2. 2010] Dostupné na internete: [1] Archivované 2008-09-21 na Wayback Machine.
  5. Zápisnica z 3. zasadnutia PS GIS, 2005.
  6. Inštrukcia ÚGKK SR č. 984 600 I-1/96. Príloha č. 1, čl. 6, ods. 11.
  7. Katalóg objektov ZB GIS, 2008.
  8. Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 1a Názov obce.
  9. Všeobecná charakteristika a miestne časti [online]. In: Mesto Detva [cit. 30. 1. 2009]. Dostupné na internete: [2][nefunkčný odkaz].
  10. zákon SNR č. 377/1990 Zb. o hl. m. SR Bratislava, Štvrtá časť – Postavenie miestnych orgánov.

Zdroje upraviť

  • Inštrukcia č. 984 600 I-1/96 na štandardizáciu geografického názvoslovia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky + Príloha č. 1. Čl. 6 Zásady úpravy a spôsobu písania geografického názvoslovia [online]. Bratislava, 1996. In: ÚGKK SR Bratislava [cit. 31. 1. 2010]. Dostupné na internete: [3], [4].
  • Katalóg objektov ZB GIS. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. (c) ÚGKK SR a TOPÚ Banská Bystrica. Verzia 2008. Kolektív autorov. Dostupné na internete: [5].
  • Vyhláška č. 9/2008 MV SR z 20. decembra 2008, ktorou sa vykonáva zákon 8/2009 o cestnej premávke, § 4 Informatívne smerové značky, ods. 41 [online]. [cit. 31. 1. 2010]. In: Zbierka. Dostupné na internete: [6], [7].
  • Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. zo 6. septembra 1990 o obecnom zriadení [online]. Združenie miest a obcí Slovenska [cit. 6. februára 2010]. Dostupné na internete: [8] Archivované 2012-01-06 na Wayback Machine.
  • Zápisnica z 3. zasadnutia PS GIS, konaného 16. marca 2005 [online]. Pracovná skupina pre Geografické informačné systémy v štátnej správe. [cit. 6. februára 2010]. Dostupné na internete: [9].