Mikroteliesko
Mikrotelieska (niekedy označované aj peroxizómy[chýba zdroj]) sú membránové vnútrobunkové útvary (organely). Zúčastňujú sa na oxidácii niektorých živín. Nachádzajú sa v rastlinných aj živočíšnych bunkách.[1] Radia sa sem peroxizómy, glyoxyzómy, glykozómy a hydrogenozómy.
Opis upraviť
Mikrotelieska sú vezikuly, ktoré majú zvyčajne kruhový tvar. Majú priemer 0,5 μm,[1] podľa niektorých zdrojov sa ich rozmer pohybuje od 0,2 do 1,5 μm.[2] Nachádzajú sa v cytoplazme, ale sú pozorovateľné len s použitím elektrónového mikroskopu.[chýba zdroj] Majú jednoduchú jednovrstvovú lipidovú membránu, ktorá ich oddeľuje od zvyšku bunky. Táto membrána je pórovitá, takže umožňuje prestup malým molekulám, napríklad sacharóze.[1] Vo svojom vnútri obsahujú matrix rôzneho materiálu, medzi ktorý patria enzýmy a iné bielkoviny, ale podľa všetkého nemajú genetický materiál, ktorý by im umožňoval sa množiť.[2]
Funkcia upraviť
Mikrotelieska sa účastnia na spracovaní živín, ktoré bunka príjme. Obsahujú vo svojom vnútri katalázu, oxidázu aminokyselín a iné oxidázy. Niektoré tieto oxidázy tvoria peroxid vodíka, ktorý kataláza rozkladá na vodu a kyslík. Na rozdiel od lyzozómov neobsahujú hydrolázy.[1] Umožňujú rozklad lipidov, alkoholov a aminokyselín. Všeobecne sa účastnia detoxikácie peroxidov a u rastlín i fotorespirácie. Rôzne druhy mikroteliesok majú rôzne funkcie.
Delenie upraviť
Podľa toho, ktoré enzýmy sú prítomné v mikroteliesku, sa delia na dve hlavné skupiny: peroxizómy a glyoxizómy.[1] Medzi zvláštne formy patria najmä glykozómy (u trypanozóm) a hydrogenozómy (trichomonád). Niektorí autori sem zaraďujú aj aminozómy a Woroninove telieska (Woronin bodies).[chýba zdroj]
Peroxizómy upraviť
Peroxizómy sú typické organely zelených listov a pečeňových a obličkových buniek. Podľa svojho pôvodu majú morfologické a metabolické odlišnosti. Uplatňujú sa v spracovaní sacharidov, lipidov a dusíkatých látok, významne sa účastnia oxidácie mastných kyselín. Oxidácia týchto substrátov je spojená s produkciou peroxidu vodíka, ktorý následne spracováva kataláza, ktorá zároveň oxiduje etanol na acetát.[1]
Glyoxyzómy upraviť
Glyoxyzómy sú špeciálne mikrotelieska, ktoré sa nachádzajú v klíčiacich semenách olejnatých rastlín[1] a plesni.[chýba zdroj] Sú podobné peroxizómom, ale obsahujú naviac i enzýmy glyoxylátového cyklu, ktoré umožňujú premenu uložených lipidov na sacharidy. Nevyskytujú sa v suchých semenách a objavujú sa tesne po začatí klíčenia, ich životnosť je však len pár dní. V období ich maximálnej aktivity tvoria až 20 % všetkých organelových bielkovín.[1]
História upraviť
Mikrotelieska objavil Rhodin v roku 1954.[3] O dva roky neskôr, v roku 1956, Rouiller a Bernhard publikovali prvé celosvetovo uznávané obrázky mikroteliesok v pečeňových bunkách.[3] V roku 1965 Christian de Duve a jeho kolegovia izolovali mikrotelieska z potkanej pečene. De Duve takisto veril, že pomenovanie mikroteliesko (anglicky microbody) bolo príliš všeobecné a tak ich pomenoval peroxizómy kvôli ich vzťahu s peroxidom vodíka.[4] V roku 1967 Breidenbach a Beevers ako prví izolovali mikrotelieska z rastlín, ktoré pomenovali glyoxyzómy, pretože obsahovali enzýmy glyoxylátového cyklu.
Referencie upraviť
- ↑ a b c d e f g h ŠKÁRKA, Bohumil; FERENČÍK, Miroslav. Biochémia. 3. vyd. Bratislava : Alfa, 1992. ISBN 80-05-01076-1. S. 13, 15, 37 – 38.
- ↑ a b "Microbodies." Molecular Biology of Plant Cells. Ed. H. Smith. N.p.: University of California, 1978. 136-54. Print.
- ↑ a b de Duve C and Baudhuin P. Peroxisomes (Microbodies and Related Particles). Physiological Reviews, 1966, s. 323–357. Dostupné online. DOI: 10.1152/physrev.1966.46.2.323. PMID 5325972.
- ↑ de Duve C. The peroxisome: a new cytoplasmic organelle. Proc. R. Soc. Lond. B Biol. Sci., 1969, s. 71–83. DOI: 10.1098/rspb.1969.0039. PMID 4389648.
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Microbody na anglickej Wikipédii.
