Mikuláš III.
Mikuláš III. (rodným menom Giovanni Gaetano Orsini, * 1210/1220, Rím, Taliansko - † 22. august 1280, Viterbo) bol 188. pápež rímskokatolíckej cirkvi.
| Mikuláš III. | ||||||||
| 188. rímsky biskup | ||||||||
 | ||||||||
| ||||||||
| Funkcie a tituly | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Pontifikát | ||||||||
| 25. november 1277 – 22. august 1280 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 1210/1220 22. august 1280 | |||||||
| Úmrtie | Viterbo, Taliansko | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
| Pápež | ||||||||
| Voľba | 25. november 1277 | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 Mikuláš III. | ||||||||
 Kompletný zoznam pápežov | ||||||||
Pápežský úrad zastával od 25. novembra 1277 do svojej smrti.
Životopis upraviť
Mikuláš bol rímsky šľachtic, ktorý slúžil pod ôsmimi pápežmi; Inocent IV. (1243-1254) ho menoval kardinálom, Alexander IV. (1254-61) protektorom františkánov, Urban IV. (1261-1264) generálnym inkvizítorom. Nasledovníkom Jána XXI. (1276-1277) na pápežskom stolci po šesťmesačnom období bez pápeža sa stal najmä vďaka veľkému rodinnému vplyvu.
Počas jeho krátkeho potifikátu došlo k niekoľkým dôležitým udalostiam. Ako rodený politik Mikuláš výrazne posilnil pozíciu pápeža vo vtedajšom Taliansku. V máji 1278 uzavrel konkordát s Rudolfom I. Habsburským podľa ktorého mu bola garantovaná Romagna a ravennský exarchát. Podľa talianskeho kronikára Bartolomeja z Luccy Mikuláš s Rudolfom, aspoň všeobecne, diskutovali o rozdelení Svätej ríše rímskej do štyroch oddelených kráľovstiev - Lombardie, Burgundska, Tuscie a Nemecka, kde by bolo Rudolfovo dedične prisúdené kráľovstvo a navyše by sa stal cisárom. V júli 1278 vydal Mikuláš pre rímsku vládu prevratnú konštitúciu, ktorá zakazovala cudzincom používať civilné úrady.
Cirkevné počiny upraviť
Mikulášov otec bol osobným priateľom svätého Františka z Assisi, čo ho primälo zamerať viac pozornosti na františkánsky poriadok. 14.augusta 1279 Mikuláš vydal bulu Exiit qui Semin, ktorá vyrovnala spory vnútri poriadku medzi prísnejšou a benevolentnejšou stranou. Mikuláš taktiež vynaložil obrovské prostriedky na opravu Lateránskeho paláca a Vatikánu. Navyše vybudoval prekrásne vidiecke sídlo v Soriane blízko Viterba, kde nakoniec zomrel na srdcovú príhodu (zdroje sa líšia v tom, či išlo o infarkt alebo mŕtvicu).
Rodinkárstvo upraviť
Hoci bol Mikuláš vzdelaný muž známy svojim silným charakterom, bol taktiež známy pre nadmerné protežovanie svojich príbuzných. Troch zo svojich najbližších príbuzných povýšil na kardinálov a ostatným dal dôležité pozície.
Odkaz upraviť
Dante vo svojom Inferne (Božská komédia) hovorí krátko o Mikulášovi III., ktorý bol odsúdený na trávenie večnosti na mieste určenom pre tých, čo spáchali hriech simónie, tzn. snahu získať za peniaze určité cirkevné postavenie, či privilégiá. V Danteho príbehu sú títo ľudia umiestnení hlavou napred v dierach, s plameňmi na pätách ich chodidiel. V tomto mieste je Mikuláš hlavným z hriešnikov, čo demonštruje výška plameňov na jeho chodidlách. Najskôr si ho Dante pomýli s pápežom Bonifácom VIII. Keď sa vec vyjasní, Mikuláš oznamuje Dantemu, že očakáva zatratenie (kvôli simónii) nielen Bonifáca, ale i Klementa V., oveľa viac úplatného pápeža.
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mikuláš III. na českej Wikipédii.
| Predchodca: Ján XXI. |
|
Pápež Mikuláš III. (zoznam) |
|
Nástupca: Martin IV. |