Mikuláš Jacquin
Barón Mikuláš Jozef von Jacquin (nem. Nikolaus Joseph Freiherr von Jacquin; * 16. február 1727, Leiden (dnes Holandsko) – † 26. október 1817, Viedeň) bol lekár, chemik, mineralóg a biológ.[1] Prvý profesor banskoštiavnickej akadémie, najstaršej vysokej školy svojho druhu na svete (1763 – 1769). Profesor chémie a botaniky na Univerzite vo Viedni (1769 – 1797).
| Mikuláš Jozef von Jacquin | |
| rakúsko-uhorský vedec – biológ | |
 litografia od Adolfa Kunikeho, okolo 1820 | |
| Rod. meno | Nikolaus Joseph Jacquin |
|---|---|
| Narodenie | 16. február 1727 Leiden, (dnes Holandsko) |
| Úmrtie | 26. október 1817 (90 rokov) Viedeň |
| Odkazy | |
| Commons |  Mikuláš Jacquin |
Život upraviť
Narodil sa v Leidene, kde vyštudoval medicínu na Leidenskej univerzite, neskôr sa presťahoval do Paríža a potom do Viedne. Od roku 1752 pôsobil vo Viedni ako lekár. V rokoch 1754 až 1759 precestoval Karibik a Ameriku, kde zbieral nové rastliny pre cisárske záhrady vo Viedni a v kaštieli Schönbrunn.
Po návrate pôsobil v rokoch 1763 – 1768 na základe rozhodnutia Márie Terézie z 13. decembra 1762 ako profesor chémie a mineralógie na novozaloženej Banskej akadémii v Banskej Štiavnici – v tom čase treťom najväčšom meste Uhorska. Vymenovaný bol dňa 13. júna 1763, keď bola založená ako prvá Katedra chémie a mineralógie. Prednášať začal v roku 1764 po ročnej lehote, ktorú si vyžiadal na zriadenie nového laboratória a mineralogickej zbierky.
Od roku 1769 profesor chémie a botaniky na univerzite Viedeň, zároveň riaditeľ Botanickej záhrady Viedenskej univerzity a neskôr Cisárskych záhrad v kaštieli Schönbrunn.
Jeho syn Joseph Franz von Jacquin bol tiež profesorom botaniky.
V roku 1797 odišiel do dôchodku. Je pochovaný na katolíckom cintoríne Viedeň – Matzleinsdorf (dnes: Waldmüllerpark).
Dielo upraviť
V moderne vybudovanom chemickom laboratóriu, ktoré bolo najvýznamnejším zariadením školy v Banskej Štiavnici, Mikuláš Jacquin, ktorého sám Lavoisier považoval za zakladateľa experimentálnej chémie, dôsledne spájal teóriu s praxou a viacerými pokusmi dokázal neopodstatnenosť tzv. flogistonovej teórie. Tým sa zaradil medzi prvých prívržencov Lavoisierovej oxidačnej chémie. Aj náplň Jacquinových prednášok bola originálna, opierajúca sa o vlastné výskumy, na ktoré kládol veľký dôraz.[2]
Významne sa podieľal na zavádzaní Linného nomenklatúry v oblastiach Habsburskej monarchie. Je autorom prvých popisov viacerých rastlín, húb a živočíchov. Vedecké práce vydával v jazyku latinskom a nemeckom.
Spisy upraviť
Jeho hlavné diela sú:
- Flora austriaca (Viedeň 1773-78, viacero zväzkov, so 450 kolorovanými obrázkami)
- Selectarum stirpium americanum historia (Viedeň, 1763 u. 1780, s 264 kolorovanými obrázkami)
- Observationes botanicae (Viedeň, 1764, 4 zväzky so 100 obrázkami)
- Icones plantarum rariorum (Viedeň, 1781 – 1793, 3 zväzky so 648 kolorovanými obrázkami); online
- Anfangsgründe der medicinisch-practischen Chymie: Zum Gebrauche seiner Vorlesungen (Viedeň, 1783)
- Collectanea ad botanicam, chemiam et historiam naturalem spectantia (Viedeň, 1786 -96)
- Hortus botanicus Vindobonensis (1770 – 1776, 5 zväzky, 300 obrázkov)
- Plantarum rariorum Horti caesarei Schoenbrunnensis descriptiones et icones (1797 – 1804, 4 zväzky a 500 obrázkov)
Ocenenia upraviť
- Jeden rod z druhu Theophrastaceae je po ňom pomenovaný Jacquinia L.; jeden rod z druhu Orchideaceae je po ňom pomenovaný Jacquiniella Schltr.
- Horská rastlina ostropysk nesie po ňom druhové meno (Oxytropis jacquinii).
- Podľa medzinárodného indexu názvov rastlín IPNI až 65 druhov nesie druhové meno jacquiniana, jacquinianum alebo jacquinianus.
- V roku 1806 bol povýšený do šľachtického stavu (Barón – nemecky Freiherr) a obdržal Rád sv. Štefana.
- V roku 1875 bola po ňom pomenovaná štátna cesta v 3. Viedenskom obvode ako Jacquingasse.
- 23. februára 2011 bola v Rakúsku vydaná minca v hodnote 20 € na počesť tohto výskumníka. Obsah čistého striebra je 900 tisícin a priemer mince 34 mm.
Referencie upraviť
- ↑ A-Wsa, Totenbeschauprotokoll 140, fol. 12v
- ↑ Chemické vzdelávanie na baníckej akadémii v Banskej Štiavnici (1. časť) [online]. 19.8.2009, [cit. 2012-02-28]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mikuláš Jacquin
