Miloš Karásek
Miloš Karásek (* 23. november 1960, Přerov) je slovenský postmoderný divadelník, dramatik, výtvarník, sochár a experimentátor ovplyvnený filozofiou a estetikou postmoderny.
| Miloš Karásek | |
| slovenský dramatik, režisér, spisovateľ a výtvarník | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 23. november 1960 (63 rokov) |
| Přerov, Česko-Slovensko (dnes Česko) | |
| Národnosť | česká |
| Alma mater | Moskovský inštitút architektúry |
| Zamestnanie | divadelný režisér, dramatik, spisovateľ, výtvarník, multimediálny umelec |
| Dielo | |
| Žánre | báseň, próza, divadelný scenár |
| Obdobie | postmoderna |
Život[1][2] upraviť
Miloš Karásek sa narodil v Přerove na Morave. Najvyššie vzdelanie dosiahol na Inštitúte architektúry v Moskve, kde absolvoval v roku 1984 diplomovou prácou „Projekt experimentálneho divadelného priestoru“. Miloš Karásek zostal verný divadlu aj po príchode na Slovensko, kde sa usídlil v Bratislave. Po príchode pracoval rok v SND. V období 1985-90 pôsobil ako scénograf v Ukrajinskom národnom divadle v Prešove (dnes Divadlo Alexandra Duchnoviča). V rokoch 1990 - 1991 bol vládny zmocnenec pre slovenskú časť Všeobecnej československej výstavy v Prahe. Od 1992 tvorí v slobodnom povolaní sochárske práce, literárne a dramatické opusy a multimediálne projekty. Je autorom a spoluautorom divadelných hier. Je v slobodnom povolaní, venuje sa architektúre, sochárskej tvorbe, multimediálnym projektom, divadlu a literatúre. Je autor a spoluautor divadelných hier. Karásek bol spoluzakladateľom divadla Stoka. Činil sa v divadelnej branži - zakladal divadlá Problém 1993, Corpus - asociáciu alternatívnych umeleckých programov 2000, vydával divadelné manifesty (napr. Manifest Recyklizmu a Manifest hypomanického divadla). Po roku 1993 písal a inscenoval hry, napríklad Skrat, Rez, Apatia, Utrpenie Sv. Antonína, Motto, Peron, Život na mieru, Záverečná, Hodinový hotel a Štvrté želanie, ktoré prezentoval v divadlách A. Duchnoviča v Prešove, v Prešovskom Divadle na Háku, v divadle Problém a v Divadle ASTORKA Korzo ´90 v Bratislave. Písal hry spolu s Blahom Uhlárom, v roku 2003 napísal libreto k novej opere Óper, scenáre hier Caspar Ester: Diera a v roku 2004 Ester Caspar: Go-Go tanečnica. Tvorí výtvarné práce: maľby, kresby, grafiky, bronzové plastiky, kostýmy, masky, scénické výpravy. Jeho diela majú expresionistický výraz, expresívnu štylizáciu, prvky groteskna, dynamické výjavy, realistické aj absurdné štylizácie.
Dielo upraviť
Dráma[3] upraviť
- Skrat (1993)
- Apatia (1994)
- Utrpenie svätého Antonína (1994)
- Motto (1994)
- Život na mieru (2003)
- Záverečná (2004)
- Hodinový hotel (2004)
- Päť projektov ( 2004)
- Šesť scenárov (2006)
- Perón, (2002), divadelná hra[4]
Knižné publikácie upraviť
- Samovrava, poézia, ISBN 9788099904133
- Bez seba, poézia, ISBN 9788099904065
- Extrakt, dráma, ISBN 8088987563
- Proti srsti, experimentálna próza, ISBN 9788097132903
Referencie upraviť
- ↑ Karásek Miloš [online]. beliana.sav.sk, [cit. 2022-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Miloš Karásek [online]. ČSnS - archív článkov, [cit. 2022-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Miloš Karásek [online]. Literárne informačné centrum Bratislava, [cit. 2022-04-19]. Dostupné online.
- ↑ ULIČIANSKA, Zuzana. Perón - hľadanie identity [online]. [Cit. 2022-04-19]. Dostupné online.
Externé odkazy upraviť
- E-Theatre.sk/
- Diela autora v katalógu Web umenia Slovenskej národnej galérie
- Karasek.sk Archivované 2018-04-19 na Wayback Machine
- cejsh.icm.edu
- Cesi.sk