Miroľa
Miroľa je obec na Slovensku v okrese Svidník.
| Miroľa | |
| obec | |
.jpg) Chrám Ochrany presvätej Bohorodičky
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Svidník |
| Región | Šariš |
| Nadmorská výška | 382 m n. m. |
| Súradnice | 49°19′45″S 21°43′55″V / 49,3293°S 21,7320°V |
| Rozloha | 6,11 km² (611 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 50 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 8,18 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1572 |
| Starosta | Michal Kurečko[3] (SMER-SD) |
| PSČ | 090 05 (pošta Krajná Poľana) |
| ŠÚJ | 527599 |
| EČV (do r. 2022) | SK |
| Tel. predvoľba | +421-54 |
| E-mailová adresa | obecmirola@gmail.com |
| Telefón | 054 / 7593347 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Miroľa | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis upraviť
Miroľa je horská obec v severnej časti Nízkych Beskýd - v Laboreckej vrchovine - v pramennej oblasti Mlynského potoka, prítoku Chotčianky. Nadmorská výška v strede obce je 382 m n. m. a v chotári 350 – 500 m n. m.
Mierne členitý povrch chotára je na treťohornom flyši. Prevláda súvislý les s porastom buka.
Obec patrila do Šarišskej župy a okresu Svidník. Po vzniku Československa do Prešovského kraja a okresu Svidník. V roku 1960 pri novom územnosprávnom členení a vznikom Východoslovenského kraja bola súčasťou Bardejovského okresu. Od roku 1968 už patri do okresu Svidník.
Rozloha obce Miroľa je 611 ha.
Symboly obce upraviť
Erb upraviť
V modrom štíte na zelenej pažiti zlatý prirodzený strom so štíhlym kmeňom a guľovitou korunou, sprevádzaný dvoma striebornými odvrátenými bocianmi v zlatej zbroji.
Tento erb bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva dňa 10. marca 2006, č. OZ – 52/2006 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou M – 128/2006.
Súčasná heraldická kompozícia zobrazuje prírodné močaristé okolia obce, podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1868.
Autormi erbu sú Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.
Vlajka upraviť
Vlajka obce pozostáva zo šiestich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (1/6), žltej (1/6) bielej (1/6) zelenej (1/6), modrej (1/6) a zelenej (1/6). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Názov upraviť
Vývin názvu obce
Dejiny upraviť
Obec je doložená v historických dokumentoch v roku 1572 ako Felsso Psztrina. Patrila panstvu Makovica. V rokoch 1713 – 1714 bola obec úplne opustená. Obyvatelia boli roľníci, zaoberali sa chovom dobytka a prácou v lesoch.
V roku 1787 mala obec 25 domov a 188 obyvateľov, v roku 1828 mala 27 domov a 221 obyvateľov. V roku 1940 30 domov a 180 obyvateľov.
Katastrom obce prechádzala medzinárodná strategická cesta Jozefínka, ktorá bola súčasťou transkontinentálneho ťahu spájajúceho Baltské more so Stredozemným morom.
V polovici 19. storočia tu bolo veľké vysťahovalectvo. Do roku 1914 tu pracovala parná píla.
V čase prvej svetovej vojny (október-november) rakúsko-uhorské vojska vypálili obec. Bola zničená aj píla, ktorá svoju činnosť už neobnovila. Za I. ČSR sa mnohí obyvatelia vysťahovali.
Na miestnom cintoríne v 20. rokoch 20. storočia bolo zriadené vojenské pohrebisko s dvomi hrobmi v ktorých boli uložené ostatky 6 vojakov Rakúsko-Uhorskej cisársko-kráľovskej armády a Cárskej ruskej armády. Identita vojakov je neznáma. O vojenské pohrebisko v medzivojnovom období sa starala Žandárska stanica v obci Krajná Poľana. V súčasnosti nie je známa ani poloha vojenských hrobov.V roku 1932 došlo k demonštráciám proti exekúciám.
Počas Karpatsko-duklianskej operácie v októbri 1944 obec bola značné poškodená, obyvatelia obce boli evakuovaní. Obec bola oslobodená 25. novembra 1944.
V roku 2004 v obci žilo 81 obyvateľov v 36 domoch.
Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch vo Svidníku a Košiciach. Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci.
Obyvateľstvo upraviť
V obci Miroľa sa v 90. rokoch 20. storočia nachádzali najčastejšie priezviská týchto rodín:
BARTKO; BLANÁR; BĽACHA; BUCHOVECKÝ; CUPÁK; ČIŽMAR; ČIŽMAŘ; ČOBIRKA; DZAMA; GOGOR; GUNDZÍK; HOJDA; CHOMA; KACAN; KOSTELNÍK; KUREČKO; MIHALIŠIN; MICHALIŠIN; PETREK; PETRÍK; SENAJ; TKAČ; VARCHOLÍK; VODILA; ZAPOTOCKÁ.
Kultúra a zaujímavosti upraviť
Pamiatky upraviť
- Gréckokatolícky chrám Ochrany presvätej Bohorodičky, drevená trojpriestorová stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1746. Vznikol na mieste staršieho chrámu z konca 17. storočia. Poškodený bol počas druhej svetovej vojny v roku 1944, obnovou prešiel v roku 1945.[4] Ide o chrám tzv. lemkovského typu, hmota chrámu sa skladá tradične z troch častí, presbytéria, širšej štvorcovej lode a babinca, nad ktorým sa vypína veža. Konštrukcia stavby je zrubová na kamennej podmurovke, konštrukcia veže je stĺpová. Vstup do chrámu je cez predsieň zo západnej strany. V interiéri sa nachádza štvoretážový ikonostas z polovice 18. storočia. Jeho horná časť s ikonami apoštolov a prorokov je z konca 18. storočia. Vrch ikonostasu je ukončený tabuľovou ikonou Ukrižovania, kde pod krížom možno pozorovať Bohorodičku a sv. evanjelistu Jána. V lodi nájdeme vzácnu ikonu Zosnutia Presvätej Bohorodičky zo 17. storočia. Celý ikonostas bol v 70. rokoch 20. storočia reštaurovaný. Fasády sú členené vertikálne kladenými doskami s lištami. Strechy sú ukončené dvojstupňovými stanovými strechami pokrytými šindľom s cibuľami s kovanými železnými krížmi. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou s šindľovou cibuľou.[5] Z pôvodného dreveného oplotenia ostala iba brána.
-
Chrám Ochrany presvätej Bohorodičky -
-
-
Detail veží -
Vstupná brána
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
Zaujímavosti upraviť
Miroľská slatina upraviť
V obci sa nachádza štátna prírodná rezervácia Miroľská slatina vyhlásená v roku 1980 o rozlohe 9 600 m² so vzácnou slanomilnou vegetáciou a výskytom suchopýru širokolistého.
Chránené územie je ukážkou vzácnych lúčnych a slatinných spoločenstiev, ktoré sa v okrese Svidník nachádzajú iba v tejto lokalite. V nej dominujú ostrice, páperník širokolistý, na najmokrejších častiach vachta trojlistá a iné, zákonom chránené rastliny.
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Drevený chrám, Miroľa [online]. Severovýchod Slovenska. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Miroľa
