Miroslav Londák
PhDr. Miroslav Londák, DrSc. (* 22. február 1961, Trnava) je slovenský historik zameraný na obdobie najnovších slovenských dejín, politicko-hospodársky vývoj po druhej svetovej vojne, na ekonomické reformu v 60. rokoch 20. storočia.[1] Je ženatý s historičkou Elenou Londákovou a má dve deti.
| Miroslav Londák | |
| slovenský historik | |
| Narodenie | 22. február 1961 (63 rokov) Trnava, Slovensko |
|---|---|
| Národnosť | slovenská |
| Zamestnanie | Historický ústav Slovenskej akadémie vied |
| Známy vďaka | spracovaniu najnovších dejín Slovenska |
| Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
Životopis upraviť
Po absolvovaní trnavského gymnázia, vyštudoval v rokoch 1980 – 1984 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor história.[1] V roku 1985 tu získal titul PhDr.[1] V roku 1986 nastúpil ako doktorand na Historický ústav Slovenskej akadémie vied (HÚ SAV), kde v roku 1995 obhájil titul CSc. (ekvivalent súčasného PhD.).[1] V roku 2006 sa stal vedúcim oddelenia najnovších dejín HÚ SAV. V roku 2011 obhájil titul DrSc. (Doktor vied).[1] Počas svojej kariéry publikoval viac ako dve desiatky kníh, kapitoly v monografiách, štúdie a články, ktorými zásadným spôsobom prispel k poznaniu ekonomického vývoja na Slovensku a v Česko-Slovensku po druhej svetovej vojne, k analýze slovensko-českých vzťahov a hospodárskych reforiem v Česko-Slovensku v 60-tych rokoch 20. storočia.
Medzi kľúčové diela patria: Otázky industrializácie Slovenska, Ekonomické reformy v Československu v 50. a 60. rokov 20. storočia, Predjarie, Od predjaria k normalizácií, či kolektívne publikácie o Dubčekovi a Husákovi. Zorganizoval niekoľko medzinárodných konferencii je zodpovedným zostavovateľom, editorom a spoluautorom V. zväzku vedeckej syntézy Dejiny Slovenska 1945 -1960. Počas pôsobenia v SAV zastával aj niekoľko vrcholových pozícií: v rokoch 2013 až 2015 bol členom predsedníctva SAV, od roku 2014 bol tiež predsedom Vedeckej rady Historického ústavu SAV. V roku 2007 bol agentúrou ARRA zaradený do zoznamu špičkových vedeckých pracovníkov SR.
Hlavné tézy upraviť
Jeho výskum je zameraný na vývoj povojnovej slovenskej ekonomiky až do vzniku samostatného štátu, sleduje vývoj slovenského hospodárstva v jeho historickom, politickom a sociálnom kontexte. Na základe archívnych dokumentov a štatistických údajov dokázal, že v období rokov 1948 – 1967 Slovensko zaostávalo za ekonomickým rastom českých krajín kvôli dlhodobým centralistickým ekonomickým politikám, ktoré nedostatočne reflektovali prirodzené zdroje a potreby Slovenska. Neadekvátny manažment slovenskej ekonomiky považuje za jednu z príčin hospodárskeho zaostávania Slovenska a zároveň za jeden zo zdrojov dlhodobého úsilia slovenských elít o politickú emancipáciu, ktoré prispeli k snahám o obrodu česko-slovenskej spoločnosti a vyústili do federalizácie spoločného štátu Čechov a Slovákov.[2]
Je spoluautorom a hlavným editorom historického bestselleru Predjarie, kde sa prvýkrát komplexne spracovala problematika 60-tych rokov na Slovensku, ktoré predchádzali tzv. Pražskej jari. Termín Predjarie sa odvtedy zaužíval v odbornej aj laickej verejnosti.
Bibliografia upraviť
- Príbeh povojnového Slovenska a jeho hospodárstva (2023)
- Dubček (2018)
- Od predjaria k normalizácií (2017)
- 20 rokov samostatnej Slovenskej republiky (2014)
- Gustav Husák – Moc politiky – Politik moci (2013)
- Ekonomické reformy v Československu v 50. a 60. rokov (2010)
- Predjarie (2002)
Ocenenia upraviť
- Cena SAV (2018) za kolektívnu monografiu Dubček.
- Zlatá medaila Alexandra Dubčeka (2016)
- Ocenenie Predsedníctva SAV v kategórii Špičková vedecká monografia za dielo: M. Londák, S. Michálek, P. Weiss et al. Slovakia: A European Story.
- Medzinárodná cena Egona Erwina Kischa za knihu Gustáv Husák – moc politiky, politik moci (2013).[1]
- Cena Akademie věd ČR za publikáciu Československo. Dějiny státu (Czechoslovakia. History of the State - Hallon Ľudovít, Kováč Dušan, Londák Miroslav, Londáková Elena)
Referencie upraviť
- ↑ a b c d e f Historický ústav SAV, v. v. i. [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Londák: Za osamostatnením bola vízia lepšieho vývoja pre Slovensko. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-12-29. Dostupné online [cit. 2024-04-02].