Morská geológia je komplex gologických vied, ktoré sa zaoberajú geologickou stavbou morského a oceánskeho dna. Má mnoho spoločného s fyzickou oceánografiou a platňovou tektonikou. Vznik morskej geológie je spojený s plavbami oceánografickej lode HMS Challenger, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1872 – 1876.

Štúdie morskej geológie po druhej svetovej vojne podali významné poznatky o morskom dne, jeho rozostupovaní a platňovej tektonike. Výskum najhlbších častí morského dna podporoval jednak vojenský (ponorky a prieskumné plavidlá) ako aj ekonomický sektor (ťažobné spoločnosti). Boli tak objavené oceánske priekopy a medzi nimi aj najhlbšie podmorské miesto na Zemi – Mariánska priekopa.

Morská geológia podala nové informácie o pacifickom Ohnivom kruhu, kde sa v súčasnosti skúma intenzívna seizmická činnosť, podmorský vulkanizmus a s tým spojené pre ľudí nebezpečné zemetrasenia a cunami. Dôležité sú tiež výskumy sedimentácie v šelfovej ako aj hlbokomorskej oblasti, objavenie hĺbky CCL.

Objavenie a pokračujúce štúdium stredooceánskych chrbtov a riftových systémov, spojených s podmorským vulkanizmom a hydrotermálnymi pochodmi najprv v Červenom mori a neskôr vo východnej oblasti Tichého oceánu či v strede Atlantického oceánu sa ukázali ako nanajvýš významné a v ich výskume sa pokračuje dodnes.