Mravec hôrny
Mravec hôrny[2] alebo mravec lesný[3] (lat. Formica rufa) patrí do čeľade mravcovité a medzi štíhlopáse blanokrídlovce. Tento bežný a rozšírený mravec si vytvára veľké kopcovité hniezda, ktoré pozná každý, kto trávil čas v európskych nížinných lesoch. Tento druh sa prirodzene vyskytuje v Európe a Malej Ázii, no dnes ho môžme nájsť aj v Severnej Amerike. Tento druh je schopný vystreknúť zo zadočku kyselinu mravčiu, túto schopnosť používa väčšinou na obranu. Kyselina mravčia bola prvýkrát extrahovaná v roku 1671 anglickým prírodovedcom John Rayom a to destilovaním veľkého počtu rozdrvených mravcov tohto druhu.
| Mravec hôrny | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Formica rufa Linnaeus, 1761 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis upraviť
Robotnice sú dvojfarebné, červené a tmavo hnedé až čierne. Na chrbte hlavy a promesonotumu majú čiernu škvrnu, ktorej veľkosť sa môže líšiť. Oči majú pokryté zopár mikroskopickými chĺpkami. Zvyšok tela až na záhlavie a nohy majú sporadicky pokrytý dlhými, vzpriamenými chĺpkami. Tento druh mravca je polymorfický, veľkosť robotníc sa pohybuje medzi 4,5 – 9 mm a kráľovnej medzi 12 – 15 mm.
Opis kolónie upraviť
Hniezda týchto mravcov sú veľké, nápadné kopulovité kopy, pozostávajúce z trávy, vetvičiek alebo ihličia, často postavené pri práchnivejúcom pni, zvyčajne umiestnené na lesných čistinkách, kde na ne môžu dosiahnuť slnečné lúče. Veľké kolónie môžu mať 100 000 až 400 000 robotníc a 100 kráľovien. F. rufa je vysoko polygénny a často prijíma mladé oplodnené kráľovné z vlastnej materskej kolónie, čo vedie k starým, viackráľovnovým hniezdam, ktoré môžu obsahovať viac ako sto kráľovien produkujúcich vajíčka. Tieto hniezda môžu často merať niekoľko metrov do výšky a šírky. F. rufa je veľmi agresívne teritoriálna a často napadá a zabíja iné druhy mravcov v oblasti. "Svadobné lety" (lety počas, ktorých sa plodné samice a samce pária vo vzduchu,) sa uskutočňujú počas jari a často sú sprevádzané veľmými bojmi medzi susednými kolóniami, v rámci obnovy teritoriálnych hraníc. Nové kolónie vznikajú delením už existujúcich kolónií alebo spôsobom dočasného sociálneho parazitizmu, pričom hostiteľmi sú druhy skupiny F. fusca, najmä F. fusca a F. lemani. Počiatočné kolónie F. rufa boli tiež zaznamenané v hniezdach F. glebaria, F. cunnicularia a podobných druhov vrátane rodu Lasius. Kráľovná F. rufa vyženie existujúcu kráľovnú hniezda, nakladie vajíčka a existujúce robotnice sa starajú o jej potomstvo, až kým potomstvo úplne nepreberie hniezdo.
Potrava upraviť
Primárna potrava je sladký sekrét vošiek, ale lovia aj na bezstavovce, ako je hmyz a pavúky, ale vo veľkých množstvách konzumujú aj mŕtve rastliny či živočíchy. Tiež bolo pozorované kŕmenie sa živicou a inými rastlinnými tekutinami. Prispievajú aj k rozširovaniu rastlín ako sú paprade a iné rastliny, ktoré majú olejnaté semienka, ktorých pach ich priťahuje. Tento druh mravcov požiera len mastnú časť semienka, zvyšok vynášajú von z hniezda a odhadzujú. Trasy na ktorých hľadajú potravu, môžu byť až 100 metrov dlhé. Väčšie robotnice boli pozorované, zbierať potravu ďalej od hniezda. F. rufa sa bežne používa v lesníctve a často sa nasádza do oblasti ako forma ochrany proti škodcom.
Poddruhy upraviť
- Formica rufa angusticeps, Stärcke, 1947
- Formica rufa brevisetosa, Ruzsky, 1926
- Formica rufa constricta, Karavaiev, 1929
- Formica rufa obscurata, Santschi, 1925
- Formica rufa rufopratensoides, Forel, 1874
- Formica rufa tshugunovi, Ruzsky, 1914
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mravec hôrny
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Mravec hôrny
Wikislovník ponúka heslo Mravec hôrny
Referencie upraviť
- ↑ IUCN Red list 2016.08. Prístup 4. augusta 2022
- ↑ JASIČ, Ján. Entomologický náučný slovník. [s.l.] : Príroda, s.r.o., 1984. 674 s. S. 272.
- ↑ FERIANC, Oskár. Slovenské mená hmyzu. [s.l.] : Veda, 1975. 308 s. S. 126.
Zdroje upraviť
- Robinson, William H. (2004). Urban Insects and Arachnids: A Handbook of Urban Entomology. Cambridge University Press. p. 247. ISBN 0521812534.
- http://www.bbc.co.uk/naturestop40/ep1/s39.shtml
- Charles Earle Raven (1986). John Ray, naturalist : his life and works. Cambridge University Press. ISBN 0-521-31083-0.
- Yarrow, I. H. H. 1955a. The British ants allied to Formica rufa L. (Hym., Formicidae). Trans. Soc. Br. Entomol. 12: 1-48 http://www.antwiki.org/wiki/images/9/90/Yarrow_1955a.pdf
- Wright PJ, Bonser R & Chukwu UO (2000). "The size-distance relationship in the wood ant Formica rufa". Ecological Entomology. 25 (2): 226–233. doi:10.1046/j.1365-2311.2000.00253.x.
|
Tento článok týkajúci sa živočíchov je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |