Wikipédia

Muškátovník voňavý

Muškátovník voňavý[3][4][p 1] (lat. Myristica fragrans) je vždyzelený rozložitý strom dorastajúci do výšky 9 – 12 m,[14] ktorý sa pestuje najmä v oblasti súostrovia Moluky v Bandskom mori v Indonézii. Z tejto oblasti aj pochádza, presnejšie z ostrovov Banda.[14] Je dôležitý pre produkciu korenín muškátový orech a muškátový kvet. Vo veľkej miere sa pestuje aj v ďalších tropických oblastiach vrátane Kuang-tung a Jün-nan v Číne, na Taiwane, v Indonézii, Malajzii, Grenade a Trinidade v Karibiku, v Kérale v Indii, na Srí Lanke a v Južnej Amerike.

Muškátovník voňavý
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Myristica fragrans
Houtt.[1][2], 1774[1][2]
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

V oblasti prirodzeného výskytu volajú muškátovník voňavý aj banda nutmeg,[15] pretože plod viacerých druhov muškátovníkov je označovaných ako nutmeg (nutmeg je pomenovanie muškátového orieška v anglickom jazyku, ktoré sa používa pre pomenovanie tejto koreniny, ale aj stromu).

Popis upraviť

 
Strom s plodmi
 
Myristica fragrans nezrelé ovocie
 
Zrelé ovocie

Muškátovník voňavý je vždyzelený strom z čeľade muškátovníkovité[16] (lat. Myristicaceae), ktorý dorastá zvyčajne do výšky 9 – 12 metrov. Listy (5 – 15 cm × 2 – 7 cm) sú jednoduché s celistvým okrajom, dvojradové a striedavo usporiadané na vetvách. Čepele listov môžu byť husto ochlpené alebo úplne holé.[14]

Muškátovník voňavý je zvyčajne dvojdomý strom, s výnimkou niekoľkých jednodomých odrôd. Kvety sú drobné a nenápadné, zvonovité, svetložlté a trochu voskové a mäsité, zložené z troch okvetných lístkov. Samčie kvety sú veľké asi 5 – 7 mm, majú 2 – 60 peľníc, ktoré sú v rôznej miere zrastené do stredového „stĺpu“. Samičie kvety sú trošku väčšie, asi do 10 mm. Samčie kvety rastú v súkvetiach po 1 – 10 kusov, samičie kvety rastú v súkvetiach po 1 – 3 kusoch.[14]

Kôra je hnedočervená, jemná a hladká a odlupuje sa v tenkých vrstvách, alebo veľkých plátoch.[14]

Samičie stromy plodia hladké, žlté, dužinaté, visiace vajcovité plody, ryhované pozdĺžnou brázdou. Dužina má hrúbku asi 1,2 cm, je mäsitá, žltkasto-biela, pri dozrievaní praská pozdĺž brázdy na dve rovnaké polovice a semeno z nej pri dozretí ľahko vypadáva. Plod obsahuje z pravidla jediné semeno dlhé asi 3 cm, ktoré je široko vajcovité a pokryté mieškom (lat. arillus, v niektorých jazykoch sa mu hovorí aj macis, alebo mace)[17] výraznej červenej farby. Semeno má tmavohnedú farbu. Miešok po uschnutí stráca farbu a z výraznej červenej prechádza k žltším odtieňom.[18] Plody dozrievajú asi 7 – 8 mesiacov od oplodnenia kvetu.[19]

Taxonómia upraviť

Muškátovník voňavý dostal binomické meno Myristica fragrans od holandského botanika Maartyna Houttuyna v roku 1774. Predtým ho opísal okrem iného Georg Eberhard Rumphius. Špecifický epiteton fragrans znamená „voňavý“.

Použitie upraviť

Dužina plodu upraviť

Dužina plodu je jedlá, používa sa na prípravu sladkých jedál, nápojov, džemov a dezertov.

Semeno a miešok upraviť

Semeno muškátovníka voňavého sa používa ako korenie muškátový orech a miešok sa po vysušení používa ako korenie pod názvom muškátový kvet.

Použitie v liečiteľstve upraviť

Muškátovník voňavý našiel svoje použitie aj v Ajurvéde, v ktorej ho poznajú pod názvom jaifal alebo Jaiphala.[20] Staroveké klasické ajurvédske texty ako Bhojankutuhalam spomínajú, že muškátový oriešok má sťahujúcu chuť, lieči choroby hrdla, stimuluje tráviaci oheň - jathara agni[21], lieči krvácanie pri úplavici, má afrodiziakálny charakter a je ľahko stráviteľný. Konzumácia muškátového orieška s mliekom navodzuje spánok a zlepšuje plodnosť u mužov. Muškátový oriešok sa väčšinou používa ako liek na Blízkom východe a v Ázii.[22]

Iné použitie upraviť

Zo semena sa vyrába aj lisovaný olej.[23] Esenciálny olej sa taktiež vyrába aj z listov a plodov muškátovníka. Používa sa v aromaterapii, v liečiteľstve[24] a v parfumérii,[25] vykazuje insekticídne vlastnosti.[26] Esenciálny olej získaný zo semien muškátového orieška obsahuje hustý tuk, nazývaný „muškátové maslo“, ktorý sa používa na výrobu sviečok, mydiel, dentálnych produktov a vlasových vôd.[22]

Toxicita upraviť

Muškátový oriešok obsahuje látku myristicín, ktorá pri požití môže spôsobiť halucinácie. Otrava myristicínom môže viesť k mnohým zdravotným problémom, ktoré súvisia s problémami s mozgom. Tieto príznaky sa zvyčajne vyskytujú 3 až 6 hodín po požití myristicínu alebo potravín, ktoré ho obsahujú, a účinky môžu pretrvávať až 72 hodín. Intoxikácia sa môže dostaviť aj po kontakte s kožou, alebo prostredníctvom očí. V prípade intoxikácie sa na liečbu používa hlavne dekontaminácia, čerstvý vzduch, tekutiny podávané intravenózne a podporná starostlivosť. Intoxikácia hlavne pri dlhodobom užívaní môže viesť k poškodeniu vnútorných orgánov a kardiovaskulárneho systému. Minimálna dávka muškátového orieška, ktorá môže spôsobiť psychogénny účinok, je 5 g (mletý muškátový oriešok) s obsahom 1 až 2 mg myristicínu a táto dávka sa považuje za „toxickú dávku“. Vyššie dávky môžu spôsobiť dokonca aj smrť.[27]

Poznámky upraviť

  1. ↑ Staršie, dnes zriedkavejšie, respektíve vplyvom češtiny[5] aj: macizeň pravá[6], macizeň[7][8] (Karel Boŕivoj Presl, 1846)[9], muškátový strom[6][10]: muškátovník vonný[3][8] či muškátovník pravý[11][12] (Mareček, 1997)[13]; lat. Myristica fragrans, Myristica aromatica[10], Myristica moschata, Myristica officinalis.[13]

Referencie upraviť

  1. ↑ a b Nat. Hist. 2(3): 333 (1774)
  2. ↑ a b Myristica fragrans Houtt. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  3. ↑ a b BLANÁRIK, Peter, a kol. Farmaceutická botanika: Systematická botanika. Bratislava : Univerzita Komenského, 1995. ISBN 80-223-0895-1. S. 66.
  4. ↑ RNDR. JANA UHLÍŘOVÁ, SLOVENSKÉ NÁRODNÉ MÚZEUM-PRÍRODOVEDNÉ MÚZEUM. ČO PREZRÁDZA CYPRIÁNOV HERBÁR [online]. Slovenské národné múzeum Bratislava, [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  5. ↑ Cf. napr. MAJTÁNOVÁ, Marie. Názvy cudzokrajných drog rastlinného pôvodu v oravskom lekárskom rukopise z roku 1760. Československý terminologický časopis (Bratislava: Vydavateľstvo SAV), 1965, roč. 4, čís. 2, s. 99. ISSN 0577-4152. : „Termín ‚muškátový kvet‘ [...] sa v Čechách i na Slovensku používal oddávna, v češtine sa uplatnil aj termín ‚macíz‘.“
  6. ↑ a b FILIP, Dominik; ŠMIKA, Rudolf; EMÍLIA, Koričanská. Rok v prírode: úvod do prírodných vied pre druhú triedu stredných škôl. Prešov : Československá grafická unie, 1937. S. 266.
  7. ↑ BLANÁRIK, Peter. Farmaceutická botanika: Systematická botanika. Bratislava : Univerzita Komenského, 1995. ISBN 80-223-0895-1. S. 66.
  8. ↑ a b TOMKO, Jozef; KRESÁNEK, Jaroslav. Farmakognózia 1. Bratislava : Univerzita Komenského, 1979. S. 46.
  9. ↑ JONÁŠ, Josef; KUCHAŘ, Jiří. Svet prírodných antibiotík. Bratislava : Noxi, 2017. S. 269.
  10. ↑ a b TVRDÝ, Peter. Slovenský frazeologický slovník. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1931. S. 238.
  11. ↑ FRYKOVÁ, Erika. Cesty korenia v Euroázii. Bigeche: odborno-metodický občasník pre učiteľov biológie, geografie a chémie na základnej a strednej škole, 2016, čís. 18, s. 30. ISSN 1335-9940.
  12. ↑ FÁNDLY, Juraj. Zelinkár. Bratislava : Nestor, 1999. ISBN 80-88801-60-5. S. 363.
  13. ↑ a b GRULICH, Vít. Myristica fragans. In: Botany [online]. 2011-09-18, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online. (po česky)
  14. ↑ a b c d e TRIPATHI NAGJA*, KUMAR VIMAL*, ACHARYA SANJEEV*. MYRISTICA FRAGRANS: A COMPREHENSIVE REVIEW [online]. Institute of Pharmacy, Nirma University, Ahmedabad, Gujarat, [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  15. ↑ KARMANAH, SLAMET SUSANTO, WINARSO DRAJAD WIDODO, EDI SANTOSA. The Fruit Characteristics of Ambon Forest Nutmeg (Myristica fatua Houtt) and Banda Nutmeg (Myristica fragrans Houtt) [online]. Jurnal Ilmu Pertanian Indonesia (JIPI), April 2020, ISSN 0853-4217, EISSN 2443-3462, [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  16. ↑ Kultúra slova [online]. [Cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  17. ↑ HAGERS. Handbuch der pharmazeutischen Praxis. 5. Auflage. 1993, siehe dort: Myristicae arillus (Macis).. [s.l.] : [s.n.].
  18. ↑ MMM NIFRAS, MFF FASMILA, JF FATHEENA AND AM MUTHALIB. A comprehensive review on therapeutic uses of Myristica fragrans in traditional systems of medicine [online]. International Journal of Unani and Integrative Medicine 2021; 5(2): 111-117, [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  19. ↑ NAZEEM, P.A. AND P.C. SIVARAMAN NAIR. FRUIT SET, FRUIT DEVELOPMENT AND FRUIT DROP IN NUTMEG(MYRtSTtCA FRAGRANS HOUTT.) [online]. KERALA AGRICULTURAL UNIVERSITY INSTITUTIONAL REPOSITORY, [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  20. ↑ INDRA P. TRIPATHI, NEELESH DWIVEDI. PHARMACOGNOSTICAL STANDARDIZATION OF NUTMEG SEEDS MYRISTICA FRAGRANS HOUTT.) - A TRADITIONAL MEDICINE [online]. [Cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  21. ↑ DR. GAURAV MISHRA, KUMAR ASHVINI, & SHARMA SWATI (2017). Concept of Agni and its Importance in Ayurveda: A Review [online]. Journal of Ayurveda and Integrated Medical Sciences, 2(03), [cit. 2024-04-24]. Dostupné online.
  22. ↑ a b AVDHOOT PANDIT, PRACHI DAMLE, MRUNMAYEE DIXIT A DR. ABHIJIT JOSHI. Development of Nutmeg (Myristica fragrans) with Milk and its Significance of Consumption According to Nutritional Point of View [online]. Journal of Interdisciplinary Cycle Research ISSN NO: 0022-1945, [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  23. ↑ SITI MACHMUDAH, ANNY SULASWATTY, MITSURU SASAKI, MOTONOBU GOTO, TSUTOMU HIROSE,. Supercritical CO2 extraction of nutmeg oil: Experiments and modeling [online]. The Journal of Supercritical Fluids, [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  24. ↑ NAMRA NAEEM, RAFIA REHMAN, AYESHA MUSHTAQ, JIHENE BEN GHANIA. Nutmeg: A review on uses and biological properties [online]. Department of Chemistry, University of Agriculture, Faisalabad-38040-Pakistan and 2Department of Biology, Faculty of Sciences, University of Tunis. E.I Manar Tunis, [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  25. ↑ J. REMA, B. KRISHNAMOORTHY,. In Woodhead Publishing Series in Food Science, Technology and Nutrition, Handbook of Herbs and Spices (Second Edition), Woodhead Publishing, 2012, 22 - Nutmeg and mace, Pages 399-416, [online]. [Cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  26. ↑ CAROLINA, A., & MAMAN, M. (2016). Larvicidal Activity of Essential Oils from the Leaves and Fruits of Nutmeg (Myristica fragrans Houtt) Against Aedes aegypti (Diptera: Culicidae) [online]. Turkish Journal of Agriculture - Food Science and Technology, 4(7), 552–556., [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  27. ↑ RAHMAN N.A.A , FAZILAH A AND EFFARIZAH M.E. Toxicity of Nutmeg (Myristicin): A Review [online]. [Cit. 2024-04-21]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Muškátovník_voňavý&oldid=7840709“