Myers-Briggs Type Indicator

Myers-Briggs Type Indicator (skr. MBTI, prekladá sa ako indikátor druhov osobnosti (podľa) Myersovej a Briggsovej alebo typový indikátor (podľa) Myersovej a Briggsovej) je introspektívny test osobnosti navrhnutý na určenie osobných psychologických preferencií vo vnímaní sveta a tvorbe rozhodnutí. Výsledkom testu je štvorpísmenový osobnostný typ ako "INFJ" alebo "ENTP", ktorý poukazuje na hlavnú osobnostnú dvojicu vlastností - introverzia/extroverzia, zmyslovosť/intuitívnosť, myslenie/cítenie a usudzovanie/vnímanie. Katharine Cook Briggsová a jej dcéra Isabel Briggsová Myersová vytvorili tento test počas 2. svetovej vojny v presvedčení, že tak vôbec po prvý raz pomôžu ženám zaradiť sa do pracovného procesu na čo najefektívnejšie miesto a uspokojujúce z pohľadu zamestnávateľa aj zamestnanca. Ich začiatočné pokusy neskôr prerástli až do vývoja tzv. dotazníka Myers-Briggs Type Indicator (MBTI), ktorý po prvý raz zverejnili oficiálne v roku 1962. MBTI sa vtedy už zameriaval na bežné obyvateľstvo s dôrazom na prirodzene sa vyskytujúce odlišnosti pri jednotlivých druhoch osobností.

Tabuľka osobnostných typov s opismi a štyroch protichodných dvojíc

Kritériá dotazníka vyplývajú z teórií švajčiarského psychiatra Carla Junga, ktoré po prvý raz boli publikované v jeho knihe Psychologické typy v roku 1921. Test sa často používa v oblasti pedagogiky, pri osobných pohovoroch a výberu zamestnancov, v manželských poradniach a na osobný rozvoj.

Hodnotiaci model MBTI vďačí za svoj ohlas tomu, že pomáha porozumieť tomu, o čo sa jednotlivci pri svojej sebarealizácii usilujú, čo pokladajú za dôležité, ako sa rozhodujú, či ako sa správajú k svojmu okoliu. Táto typológia vychádza z predpokladu, že ľudské správanie nie je náhoda a dá sa predvídať. Na základe týchto pravidelností vieme jednotlivé typy osobností a ich rozdielnosti usporiadať. Rozdielnosti sú úplne prirodzené a neznamenajú nijakú úchylku alebo osobitnosť. Výrok, že život je výsledkom pôsobenia vonkajších okolností, na ktoré nemáme vplyv, neobstojí.

Na hodnotenie slúži psychometrický dotazník navrhnutý tak, aby čo najpresnejšie odmeral psychologické preferencie ľudí s ohľadom na to, ako vnímajú svet vôkol seba a na základe čoho konajú rozhodnutia.

Napriek kritike niektorých odborníkov ako pseudoveda sa MBTI stal koncom 10. rokov trendom. Svoj osobnostný typ je často videný na profiloch niektorých sociálnych sietí, a je taktiež záujmom meme kultúry.

Štyri dvojice osobnosti

Tabuľka osobnostných typov

Osobnostný typ Myers-Briggs je označovaný štyrmi protichodnými dvojicami - energia (introverzia a extroverzia), získavanie informácií (zmysly a intuícia), tvorba rozhodnutí (myslenie a cítenie) a životný štýl (usudzovanie a vnímanie). Podľa konceptu MBTI majú tieto dvojice naznačovať náš spôsob rozmýšľania, podľa ktorého vnímame okolnosti, určujeme osobné hodnoty, motivácie, potreby či záujmy.

Energia: introverzia/extroverzia

Energia alebo postoj (ang. attitude) je dvojica určujúca naše zameranie energie - na vonjakší svet (okolie, ľudia, správanie, vplyv na reálny život) alebo na vnútorný svet (nápady, teórie, fantázia). Extroverzia v MBTI neznamená že nemôžete mať introverznu povahu, taktiež naopak. Naše zameranie na svet či seba taktiež určujú, či naša hlavná poznávacia funkcia je zameraná na samého seba alebo svet mimo nás - napriek tomu má každý aj extrovertné funkcie aj introvertné.

• Extrovert (E, extraversion) je zameraný na vonkajší svet a získavajú energiu z akcií a činností. Sústredujú sa viac na kontakt s realitou či ľudmi a prostredím okolo nich, menej sa však sústredujú na maličkosti. Sú aktívnejší a sociálnejší, udržujú si väčšie sociálne kruhy a dlhodobo bez sociálnych kontaktov či neaktivite strácajú motiváciu. V sociálnych situáciách sú viac otvorený a radšej rozprávajú ako počúvajú. Viac vyhľadávajú sociálnu interakciu aj bez hlbších významov. Extroverti taktiež sú viac expresívny a rozmýšľajú pri hovorení, menej rozmýšľajúc nad svojími akciami.

• Introvert (I, introversion) je zameraný na svoj vnútorný svet, svoju energiu získavajú z času stráveného osamote. Ich myšlienky pre nich majú väčšiu váhu ako reálne činy, miesto reality sa radšej sústredujú na svoje pocity, myšlienky či fantáziu. Introverti potrebujú viac "času pre seba" a pri veľkých sociálnych stretoch (najmä s cudzincami) strácajú motiváciu a energiu. Introverti si udržujú menšie sociálne kruhy a radšej počúvajú ako rozprávajú, nemajú záujem o sociálnu interakciu bez hlbšieho významu. Viac sa zamýšľajú nad akciami a vnemami, sú viac odmeraný, sústredený, pasívnejší a rozmýšľajú pred hovorením.

Získavanie informácií: zmyslové/intuitívne

Náš spôsob získavania informácií je podľa Junga našou iracionálnou, vnímajúcou funkciou, ktorá vjadruje spôsob akým vnímame svet, ako veľmi vnímame neverbálne a nejasné informácie a na čo sa pri vnímaní viac zameriavame.

• Zmyslovo-zameraný ľudia alebo senzori (S, sensing) sú realistickejší a praktickejší. Svet vnímajú aký je pomocou svojich zmyslov, sústredia sa viac na fakty a pevne stanovené informácie ako na nápady či teórie. Realitu vnímajú z aktuálneho momentu ("žijú tu a teraz"), prípadne z minulosti, z ktorej môžu brať skúsenosti alebo seba-reflexiu. Berú informácie aké sú povedané bez väčšieho ohľadu na kontext. Radšej veci používajú ako sa zaoberajú tým, prečo a ako fungujú - sú viac spriahnutý s realitou.

• Intuitívne-zameraný ľudia alebo intuitori (N, iNtuition) sú viac abstraktní a kreatívni. Kladú väčší dôraz na svoje sny a predstavivosť, realitu vidia viac aká by mohla byť. Svet vidia vo väčších súvislostiach a víziách, čítajú viac "medzi riadkami" a preferujú teoretické informácie ako praktické skúsenosti. Sú viac zameraný na budúcnosť, pri práci sledujú viac "prečo to tak je" a "prečo to takto funguje", skúmajú možnosti ako by práca mohla byť vykonaná lepšie.

Rozhodovanie: myslenie/cítenie

Tretia dvojica určuje náš spôsob rozhodovania sa s dôrazom na naše vnútorné uspokojenie a hodnoty. Ide o racionálnu, posudzujúcu funkciu. V niektorých osobnostných teóriách založených na Jungových konceptoch sa táto dvojica nazýva aj logika/etika (napríklad v socionike).

• Myslitelia (T, thinking) robia rozhodnutia podľa svojej logiky a určitých logicky-definovaných zásad, preferujú prácu s dátami a číslami ako s ľuďmi. Ich rozhodnutia majú väčšiu logickú konzistenciu a sledujú viac čo je "správne", nie čo je "dobré" podľa vlastného úsudku. Sú viacej priamy, objektívny a kritický, zameraný na nedostatky a úlohy. Hlavným kontrastom pri rozhodnutiach je pravdivý-nepravdivý a správny-nesprávny.

• Cítitelia (F, feeling) robia rozhodnutia podľa svojich emócií a osobných morálnych zásad. Nesústredia sa na spravodlivosť a logickosť svojich rozhodnutí viac ako na "dobro", svoje hodnoty alebo súcit. Sú viac orientovaný na ľudí a ich pocity, ako aj na svoje. Sú viac taktný a pochvaľujúci ako krituzujúci. Ich hlavným kontrastom je dobrý-zlý.

Štruktúra: usudzovanie/vnímanie

Podľa konceptu Karla Junga sa určuje štruktúra životného štýlu podľa našeho spôsobu riešení a organizácie života. Pre MBTI indikátor v poznávacích funkciách táto dvojica zohráva kľúčovú rolu - naša preferencia určuje, či jedinec kladie väčší dôraz na svoju získavaciu (iracionálnu) funkciu alebo rozhodujúcu (racionálnu) funkciu - ktorá sa stane dominantnou funkciou.

• Úsudkári (J, judging) sa snažia veci riešiť postupne a organizovane. Riadia sa heslami ako "čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra", preferujú štruktúru, rozvrhy, plány a "mať všetko pod kontrolou". Myslia dopredu a menej si nechávajú veci na neskôr. Možnosti viac nechávajú uzatvorené, sústrediac sa viac na voľbu ako na možnosti.

• Vnímači (P, perceiving) radšej nechávajú veci otvorené a majú tendenciu si veci nechať na neskôr. Majú väčšiu stresovú toleranciu, flexibilitu a sú viac spontánni - nemajú radi "prehnanú" štrukturovanosť a organizáciu. Sústredia sa viac na svoje možnosti a nie na ich voľbu.

Temperamenty

Zakladajúc na Hippokratovej teórií štyroch temperamentov, David Keirsey určil štyri temperamenty založené na osobnostných typoch Myers-Briggs. Kirseyho rozdelenie temperamentov je rozšírené v spoločnostiach najmä v USA pri výbere zamestnancov. Osobnostné typy spočiatku spája do dvoch skupín - všímavý (S, zmyslovo-zameraný) a zamýšľavý (N, intuitívne-zameraný). Podľa toho všímavé typy rozdeluje podľa ich štruktúry (usudzovanie/vnímanie) a zamýšľavé typy podľa ich rozhodovania (myslenie/cítenie).

• Racionalisti / analytici (NT) - Racionalistom je vlastná túžba všetko spoznať a pochopiť. Ich myslenie je abstraktné a podobne pri idealistoch, ráta s tým, čo by sa mohlo stať. Sú objektívni a pracovití, ich hojné zastúpenie je medzi vedcami a na vysokých manažérskych pozíciách. Obdivujú myšlienky, jednoduchosť použitia a vysokú funkčnosť.
• Idealisti / diplomati (NF) - Pre idealistov je príznačné hľadanie samého seba, nájdenie ideálu. Bývajú výnimočne zdatní v práci s ľuďmi, sú empatickí a dokážu výborne uchopiť pocity. Snažia sa zlepšovať svoje okolie a spoločnosť. V ľuďoch a ich skutkoch vidia tie dobré, ostatným často skryté, stránky a motívy, občas aj na úkor objektívnosti.
• Strážcovia / ochrancovia (SJ) - Strážcovia dozerajú na chod spoločnosti, udržujú tradície a snažia sa vo veciach udržať poriadok. Na rozdiel od idealistov a racionalistov uvažujú veľmi konkrétne a pracujú len s tým, čo majú k dispozícii. Nemajú veľmi radi prekvapenie a vývoj vecí, ktorý nebol na pláne. Spoločensky bývajú konzervatívni a neradi vybočujú z davu. Sú radi, ak môžu niekomu pomôcť, dalo by sa povedať, že potrebujú byť potrební.
• Remeselníci / prieskumníci (SP) - Hráči žijú predovšetkým tým, čo je práve teraz, čo bude ich nemusí zaujímať. Rýchlo sa prispôsobujú novému prostrediu a situáciám a tak isto rýchlo sa učia nové zručnosti. Všetko si chcú ohmatať a stáva sa, že sú impulzívni a robia veci skôr, ako sa nad nimi zamyslia. Sú veľmi zruční a mávajú veľké umelecké nadanie.

IN_IT_EJ

Architekt

IN_ET_IP

Logik

EN_IT_EJ

Strojca

EN_ET_IP

Vizionár

IN_IF_EJ

Advokát

IN_EF_IP

Rojko

EN_IF_EJ

Učiteľ

EN_EF_IP

Bojovník

IS_IT_EJ

Inšpektor

IS_IF_EJ

Ochránca

ES_IT_EJ

Vedúci

ES_IF_EJ

Konzul

IS_ET_IP

Majster

IS_EF_IP

Dobrodruh

ES_ET_IP

Podnikateľ

ES_EF_IP

Zabávač

Poznávacie funkcie

Poznávacie funkcie (ang. cognitive functions) je osem osobnostných funkcií, ktoré vjadrujú ako spracovávame informácie. Každá funkcia má svoje zameranie na vnútorné cítenie alebo hodnoty (introvertné funkcie) alebo vonkajší svet a ľudí (extrovertné funkcie). Podľa poradia poznávacích funkcií, ktoré má každý typ iné, je možné určiť aké budú priority človeka s daným typom pri rozmýšľaní a aku bude danú vec ponímať. Toto poradie každého typu sa nazýva súbor poznávacích funkcií (ang. cognitive function stack), ktoré sa skladá z štyroch funkcií - dominantná funkcia, pomocná funkcia, úľavná funkcia a podradená funkcia. Súbor funkcií je určený preferenciami hlavných štyroch hlavných dvojíc. Energická preferencia (I/E) určuje introverziu alebo extroverziu dominantnej funkcie, pričom toto zameranie sa strieda po jednej funkcií (introvert má funkcie prvú a tretiu funkciu introvertnú, druhú a štvrtú extrovertnú). Štruktúra (J/P) určuje, či dominantná a podradená funkcia bude racionálna (posudzujúca) alebo iracionálna (vnímajúca), druhá možnosť tvorí pomocnú a úľavnú funkciu (vnímač (P) bude mať prvú a poslednú funkciu získavaciu/iracionálnu, druhú a tretiu rozhodovaciu/racionálnu). Preferencia získavania informácií (S/N) a rozhodovania (T/F) určí podľa štruktúry (J = rozhodovanie, S = získavanie informácií) dominantnú a pomocnú funkciu, protiklady vyplnia zvyšné dve miesta (úsudkár (J) bude mať prvú funkciu získavaciu a druhú rozhodovaciu podľa svojho typu, tretia bude nepreferovaná rozhodovacia funkcia, štvrtá nepreferovaná získavacia funkcia).

• Dominantná (hlavná) funkcia - prvá, vedúca funkcia, ktorá sa začína vyvíjať v skorom detstve. Človek daného typu túto funkciu využíva neustále a neuvedomele v každej situácií a v živote je mu najdôležitejšia. V tejto funkcií má človek silnú podvedomú dôveru a je zväčša nemenná počas celého života. Kvôli skorému vývoju a zameraniu je táto funkcia zvyčajne veľmi vyvinutá a človek daného typu ju dokáže dobre využiť. Jej využívanie nevyžaduje takmer žiadnu námahu alebo energiu. Pokiaľ však je však tvorený tlak v situácií, kde sa táto funkcia využíva, može sa stať dôvodom panovačnosti alebo arogantnosti.

• Pomocná (podporná) funkcia - druhá funkcia, ktorá podporuje dominantnú funkciu a tvorí s ňou primárny pár. Okrem doplňovania dominantnej funkcie je to taktiež funkcia dávaná najavo v dobrej nálade alebo pri snahe niečo zlepšiť (pomoc niekomu, zlepšenie svojej nálady a podobne). Pri tlaku však môže táto funkcia tvoriť silné zábrany a spôsobovať "stiahnutie sa do seba". Pokiaľ je dominantná funkcia introvertná, podporná funkcia je prvá extrovertná - čím je viac viditeľná navonok ako dominantná. Na rozdiel od dominantnej funkcie po dlhšom využívaní unavuje, a bude potrebné ju dáky čas nevyužívať na jej "znovunabitie".

• Úľavná (tretia) funkcia - tretia funkcia, ktorá s podpornou tvorí funkčný pár. Táto funkcia je zálohou a podporou pomocnej funkcie, a taktiež je používaná na nabudenie sa a vjadrenie kreativity. Určuje, akým spôsobom sa môžeme stať viac hravý, pri vyhrotení až detinský. Aktivity využívajúce túto funkcie jedincom danej funkcie tvoria dobré záľuby. Táto funkcia sa vyvíja najmä od puberty po stredný vek. Niektorí ľudia, najmä tí s preferenciou na zmyslové cítenie (S), majú tendenciu nerozvíjať úľavnú funkciu po dovŕžení staršieho stredného veku, sústredujúc sa viac na svoju podradenú funkciu.

• Podradená funkcia - štvrtá, zanedbaná funkcia, ktorá sa zväčša prejavuje negatívne ako strachy alebo nechápavosť aspektu. Pri častom používaní tejto funkcie môžu vznikať pocity frustráce alebo nechápania (najmä pri typoch s podradenou zmyslovou funkciou - Si/Se). Jej nerozvinutosť je časo zjavná a stojí veľké úsilie ju využívať. Rozvoj tejto funkcie je minimálny a to najmä až v neskoršej dospelosti, aj keď jej rozvoj pomáha v dosiahnutí vnútornej vyrovnanosti.

Niektoré funkcie vyžadujú viac energie na ich využitie, ktoré závisí od situácie. V niektorých prípadoch sú osobnostné typy nazývané svojím primárnym párom (ENFJ môže byť nazvané ako Fe-Ni, prípadne ako Fe-Ni-Se-Ti alebo EN_IF_EJ podľa zamerania funkcie).

Osobnostný Typ	Dominantná Funkcia	Pomocná Funkcia	Úľavná Funkcia	Podradená Funkcia
INTJ - Architekt	Ni	Te	Fi	Se
INTP - Logik	Ti	Ne	Si	Fe
ENTJ - Strojca	Te	Ni	Se	Fi
ENTP - Vizionár	Ne	Ti	Fe	Si
INFJ - Advokát	Ni	Fe	Ti	Se
INFP - Rojko	Fi	Ne	Si	Te
ENFJ - Učiteľ	Fe	Ni	Se	Ti
ENFP - Bojovník	Ne	Fi	Te	Si
ISTJ - Inšpektor	Si	Te	Fi	Ne
ISFJ - Ochránca	Si	Fe	Ti	Ne
ESTJ - Vedúci	Te	Si	Ne	Fi
ESFJ - Konzul	Fe	Si	Ne	Ti
ISTP - Majster	Ti	Se	Ni	Fe
ISFP - Dobrodruh	Fi	Se	Ni	Te
ESTP - Podnikateľ	Se	Ti	Fe	Ni
ESFP - Zabávač	Se	Fi	Te	Ni

Diagram poznávacích funkcií každého typu osobnosti MBTI.

• Introvertné rozmýšľanie (Ti) je funkcia tvoriaca vnútorné logické spojenia, spojitosti a premýšľa nad správnosťou akcií. Tvorí tendenciu rozobrať okolnosť či predmet na menšie časti na pochopenie všetkých súčastí a celkového systému alebo problému, aby dokázali pristupovať k veciam čo najefektívnejšie. Jej hlavnou úlohou je tvorba vnútornej organizácie, symetrie a perfektnosti. Ľudia so zameraním na túto funkciu majú tendenciou posudzovať veci podľa svojej vlastnej logiky a mysle, a často si tvoria svoj názor a očakávanie na realitu, čím môžu spochybňovať veci brané za samozrejmosti pre iných.

• Extrovertné rozmýšľanie (Te) je funkcia sústredená na využívanie znalostí, faktov a logických dôkazov na tvorbu rozhodnutí a získanie výsledkov. Sústredí sa na objektívne fakty určujúce efektivitu, užitočnosť a kvalitu vecí alebo ľudí. Hlavnou funkciou je postupné učenie a tvorba organizácie vo vonkajších vnemoch (tvorba rozvrhov, ukladanie spisov a podobne).

• Introvertné cítenie (Fi) je funkcia osobných etických hodnôt, snahy vnútorného seba-zlepšenia a neporušiť svoj štandard správania. Prioritizuje jeden subjektívny a emotívny pohľad na veci - posudzuje situácie štýlom "čo by som spravil ja" - z toho dôvodu sa ľudia sústrediaci na túto funkciu môžu značne rozhodiť pri jednaní ostatných, ktoré im príde nepriateľné. Taktiež sú silne nepriateľský voči očakávaniam alebo nariadeniam, ktoré nespĺňajú ich hodnoty alebo ich stresujú. Napriek silnej citlivosti vidia postoje ostatných cez vlastné hodnoty a nerozumejú alebo nedokážu byť empatický k jedincom príliž rozdielnych názorov alebo v neznámych skúsenostiach.

• Extrovertné cítenie (Fe) je funkcia posudzujúca situácie podľa emócií ostatných členov skupiny a tvorí rozhodnutia podľa ich možného emocionálneho dopadu na ostatných. Je objektívne eticky-zameraná funkcia a ľudia s touto funkciou dokážu byť empatický aj bez skúseností v danej situácií ("zrkadlia" emócie v sebe) pričom sú schopný pomôcť aj nepriateľovi (podľa situácie, čo zvažuje ich introvertná funkcia primárneho páru - Si alebo Ni). Funkcia má za snahu vplývať pozitívne na ostatných, vytvoriť priateľskú atmosféru a zblýžiť ľudí na základe spoločných hodnôt. Môže ale spôsobovať nepohodlie a zmätok keď niekto reaguje neprimerane na situáciu alebo kontext.

• Introvertné snímanie (Si) je funkcia sústredená na interakciu pomocou svojích zmyslov a získavanie skúseností či dojmov. Dokáže vytvoriť spojitosti v skúsenostiach a dopredu dokáže vytvoriť predstavu aj o neznámej situácií, čo dokáže dodať sebavedomie. Podporuje učenie z chýb ostatných a učí sa zo sledovania. Rozhodnutia tvorí podľa reálnych vnemov a vlastných skúseností.

• Extrovertné snímanie (Se) je funkcia žitia v danom momente "na plno". Sústredí sa na interakcie s reálnym svetom a na možnosti v situáciách a skúsenostiach, v ktorých sa snaží sebaisto ponoriť. Jedinci nemajú problém priamo konať k istému cieľu, hľavne s očakávaním okamžitého výsledku. Rozhodovanie tejto funkcie je prevažne zamerané na vlastný pôžitok alebo vlastné hodnoty, rozhoduje podľa reálnych vnemov spontánne.

• Introvertná intuícia (Ni) je funkcia schopná vidieť nové nápady na zlepšenie budúcnosti (spolu s Te) alebo všímať si postoje či správanie ostatných na zlepšenie nálady alebo ich postoja (spolu s Fe). Premýšla vo väčších súvislostiach. Veľmi premýšlavá funkcia, snažiaca sa všetko dôkladne premyslieť zo všetkých uhlov pohľadu pred ich implementáciou do reálneho sveta - ľudia s touto funkciou sú skeptický a stránia sa unáhlených nepremyslených vecí či niektorých nových konceptov. Svoje často abstraktné nápady najprv skúšajú sami pre seba, aby ich posúdili, zvážili a napokon na nich konali (alebo ich zahodili). Napriek videniu viacerých uhlov pohľadu náledujú svoju špecifickú víziu a nemajú radi zmeny názorov alebo zanedbanie ich sľudbných konceptov.

• Extrovertná intuícia (Ne) je funkcia tvoriaca a spájajúca sa s mnohými nápadmi a komplexným videním sveta vo väčších súvislostiach. Umožnuje sebaisto debatovať o svojich nápadoch, vidiac potenciál nových konceptov a snažiac sa ich (zväčša unáhlene) implementovať do reality. Taktiež ale vníma viaceré stránky problémov, dokáže vidieť viaceré pohľady na vec ale často mení aj svoj názor. Táto funkcia je taktiež veľmi zamýšlavá, no nápady nehodnotí tak veľmi ako Ni, čím môžu prichádzať k unáhleným uzáverom a tvoriť konštpiračné teórie (najmä spolu s Ti). Často nápady zanechávajú kvôli stráty vnútornej motivácie alebo nájdeniu nových nápadov.

Tieňový súbor poznávacích funkcií

Poznávacie funkcie podľa Junga využívame všetky s iným zameraním a prioritami. Funkcie, ktoré nie sú v hlavnej štvorici súboru poznávacích funkcií, využívame zriedka a iba za určitých podmienok, zväčša v nepriaznivých podmienkach. Ich využívanie je nám vedomé a energicky-náročné. Tieto funkcie sú pre každý typ zoradené v tieňový súbor poznávacích funkcií, s poradím ako hlavný súbor každého typu, ale s opačným zameraním (Fi-Ne-Si-Te je tieňom Fe-Ni-Se-Ti a naopak). Tieto funkcie vychádzajú na javo pri negatívnych vplyvoch ako je zlá nálada, kritickosť alebo strach. Pri snahe seba-zlepšenia sú tieňové funkcie videné ako negatívne vlastnosti alebo impulzy, ktoré sa majú kontrolovať - nie sú vnímané ako subjekt pozornosti a zlepšenia ako je podradená funkcia v hlavnom súbore funkcií. Pri seba-zlepšení je dôležitá otvorenosť sa z chýb poučiť, zvážiť iné východiská (najmä pri protichodnej funkcií), nájsť si spôsob prevencie a rozptýlenia (najmä pri kritickej a deštruktívnej funkcií), prípadne sa naučiť si zdravo a neurážlivo urobiť zo seba a situácie srandu (najmä pri klamlivej funkcií). Taktiež je ale dobré byť ohľaduplný na "tiene" ostatných, napríklad vedieť kedy prestať, o čom kedy nehovoriť alebo kedy je lepšie počkať na ukľudnenie druhého človeka.

• Protichodná funkcia - piata funkcia, vjadruje správanie pri hádavosti a tvrdohlavosti. Rovnako ako dominantná funkcia sa objavuje v skorom veku pri neprimeranom odmietaní aktivity alebo myšlienok.

• Kritická funkcia - šiesta funkcia, taktiež pomenovaná ako "funkcia kritického rodiča" (ang. Critical parent function) sa sústreduje na nachádzanie slabín a nedostatkov, čo speje ku konfliktom, demoralizácií alebo emocionálnej bolesti. Prejavuje sa ale aj pri opačnom jave, kde je predmetom kritiky a vykrikovania nedostatkov. Táto funkcia vychádza najavo v stresových situáciách pri ohrození niečoho pre nás dôležitého. Dokáže poskytnúť pocit múdrosti pri správnom použití pod seba-kontrolou.

• Klamlivá funkcia - siedma funkcia, spôsobujúca pocit neistoty. Vzbudzuje pocit potreby pozornosti na niečo, čo ju nevyžaduje hlavne z dôsledku nedôvery v samého seba pri vykonávaní tejto funkcie. Niekedy tvorí pocit uväznenia v dvoch nesprávnych voľbách.

• Deštruktívna funkcia - ôsma funkcia, taktiež pomenovaná ako "diabolská funkcia" (ang. Devilish function) pôsobí náhle pod vplyvom stresu, strachu alebo hnevu deštruktívne pre seba aj ostatných, zahmlieva schopnosť rozmýšľania (vyhrotením racionálnej funkcie). Činy pod vplyvom tejto funkcie sú skoro vždy napokon ľutované. Na druhú stranu nás dokáže náhle motivovať pri správnom seba-ovládaní.

Osobnostný Typ	Dominantná Funkcia	Pomocná Funkcia	Úľavná Funkcia	Podradená Funkcia	Protichodná Funkcia	Kritická Funkcia	Klamlivá Funkcia	Deštruktívna Funkcia
INTJ - Architekt	Ni	Te	Fi	Se	Ne	Ti	Fe	Si
INTP - Logik	Ti	Ne	Si	Fe	Te	Ni	Se	Fi
ENTJ - Strojca	Te	Ni	Se	Fi	Ti	Ne	Si	Fe
ENTP - Vizionár	Ne	Ti	Fe	Si	Ni	Te	Fi	Se
INFJ - Advokát	Ni	Fe	Ti	Se	Ne	Fi	Te	Si
INFP - Rojko	Fi	Ne	Si	Te	Fe	Ni	Se	Ti
ENFJ - Učiteľ	Fe	Ni	Se	Ti	Fi	Ne	Si	Te
ENFP - Bojovník	Ne	Fi	Te	Si	Ni	Fe	Ti	Se
ISTJ - Inšpektor	Si	Te	Fi	Ne	Se	Ti	Fe	Ni
ISFJ - Ochránca	Si	Fe	Ti	Ne	Se	Fi	Te	Ni
ESTJ - Vedúci	Te	Si	Ne	Fi	Ti	Se	Ni	Fe
ESFJ - Konzul	Fe	Si	Ne	Ti	Fi	Se	Ni	Te
ISTP - Majster	Ti	Se	Ni	Fe	Te	Si	Ne	Fi
ISFP - Dobrodruh	Fi	Se	Ni	Te	Fe	Si	Ne	Ti
ESTP - Podnikateľ	Se	Ti	Fe	Ni	Si	Te	Fi	Ne
ESFP - Zabávač	Se	Fi	Te	Ni	Si	Fe	Ti	Ne

Spojitosti

Carl Gustav Jung, lekár, koho teórie dali základ MBTI.

Socionika

Socionika je teória typov osobností taktiež založená na psychologických teóriách Karla Junga a zdieľa viacero rovnakých vlastností. Socionický aj Myers-Briggský identifikátor definujú šesnásť typov osobností podľa štyroch rovnakých hlavných vlastností. Obidve teórie využívajú teóriu poznávacích funkcií - socionika ich nazýva informačné elementy - a každému typu osobnosti prideluje osem rovnakých vlastností. Zameranie obidvoch teórií je rovnaké, no socionika skúma aj medzi-typové vsťahy, čo originálna teória MBTI nepreberá. Socionika, napriek spájaniu Jungových teórií s teóriou Antonína Kíňskeho o informačnom metabolizme, sa menej vzďaľuje od pôvodných Jungových tvrdení. Teórie Myers-Briggs sú používané ako príklady v pegagogike alebo základ psychologických teórií, no socionika je používaná v niektorých krajinách v profesionálnej psychológií. Napriek spojitostiam sa značne líšia, najmä v ich definíciách funkcií, čo mení typy osobností od seba značne. Myers-Briggs typ je definovaný hlavnou štvoricou protichodných vlastností, zatiaľ čo socionika sa určuje priamo z typov. Niektorí psychológovia tvrdia, že tieto dva typologické systémy nemajú byť spájané, iní vytvorili teórie o spojitostiach funkcií.

Podľa Jungových teórií tvoria poznávacie funkcie, ktoré socionika nazýva informačné elementy. Indikátor Myers-Briggs poníma poznávacie funkcie ako mozgové procesy, ktoré sú ľuďmi používané na chápanie či rozhodovanie. Socionika skúma ako sú každým typom informačné elementy využívané. Definície informačných elementov sa teda môžu líšiť od definícií funkcií MBTI. Tie sú však usporiadané pre každý typ osobnosti iným spôsobom. Socionika nevyužíva súbor poznávacích funkcií a tienené funkcie, namiesto toho využíva systém osobnostných blokov (Model A), kde každá funkcia je po dvoch zaradená do jedného z blokov: ego, id, super-ego a super-id. Hlavný súbor poznávacích funkcií v Myers-Briggs indikátore je v socionike blok ego (dominantná a pomocná funkcia) a super-id (úľavná a podradená funkcia), tienený súbor tvorí blok id (protichodná a kritická funkcia) a super-ego (klamlivá a deštruktívna funkcia).

Teórie prevodu

Uznávaná teória v komunite nadšencov či psychológou je J/P-switch teória, ktorá tvrdí, že socionický typ a Myers-Briggs typ je zhodný podľa funkcií a informačných elementov. Kvôli nesúhlasu štrukturality dominantnej funkcie (vedúceho elementu), spôsobené rozličným vysvetlením danej funkcie v základe teórie, je nutné pri introvertných typoch prepísať štrukturálnu dvojicu (usudzovanie/vnímanie; J/P) na opačné znamienko. Extrovertné typy majú typ zhodný. ESTP v Myers-Briggs indikátore je teda zhodný typ s SLE-ESTp, zatiaľ čo ISTP v Myers-Briggs sa už zhoduje s LSI-ISTj, kvôli funkciám/elementom Ti-Se, ktoré tieto dva typy majú zhodné.

Druhá, menej uznávaná teória hovorí o relatívnej no neúplnej zhodnosti socionického a Myers-Briggského indikátora, kde záleží na neistote racionálnej alebo iracionálnej funkcie. Sociotyp sa určí podľa toho, či je človek viac istý svojou zisťovacou funkciou (zmysly/intuícia) alebo svojou rozhodujúcou funkciou (myslenie/cítenie). Istota v zisťovaciu funkciu značí posledné písmeno p, naopak istota v rozhodujúcu funkciu značí j.

Big Five

Osobnostný model Five Factor Model, určujúci hodnotu extroverzie, otvorenosti, prívetivosti, svedomitosti a neurotizmu, má potvrdené prekrytie s Myers-Briggs modelom v základnej podstate. Hlavným rozdielom je typografia, ktorú model Big Five nemá, a poznávacie funkcie, ktoré sú kľúčové pre infikátor Myers-Briggs. Spojitosti teda nie sú dostatočné na možnosť presného prepisu typov, Big Five sa spája iba s hlavnou štvoricou protichodných vlastností.

• Hodnota extroverzie v Big Five sa prekrýva s MBTI extroverziou na 74%
• Hodnota otvorenosti v Big Five sa prekrýva s MBTI intuíciou na 72%
• Hodnota prívetivosti v Big Five sa prekrýva s MBTI cítením na 44%
• Hodnota svedomitosti v Big Five sa prekrýva s MBTI štruktúrou na 49%

Neurotická dvojica

Kvôli neprítomnej dvojici pre neurotickú hodnotu Big Five začala najznámejšia stránka s Myers-Briggs testom - 16Personalities.com - využívať tzv. neurotický indikátor. Ide o piatu protichodnú dvojicu asertivity (A) a turbulencie (T). Človek s typom -A má väčšie sebavedomie a lepšiu schopnosť zvládať negatívne emócie ako stres, strach či úzkosti. Typy -T naopak sú emocionálne reaktívny, menej stabilný a majú malú stresovú toleranciu.

Kritika

Indikátor osobnostných typov Myers-Briggs je často vystavovaný kritike niektorých odborníkov ako metodicky slabá a nedostatočná teória bez dôkazov správnej implementácie, a nedostatku štatistiky. V hodnotách MBTI sú hodnoty štyroch protichodných dvojíc znázornené ako bimodálna vlastnosť, čo by znamenalo že vlastnosti dvojíc sú viac v spoločnosti rozdielne. Vo všeobecnej vede sú osobnostné vlastnosti brané ako normálne rozdelená vlastnosť znázorniteľná na Gaussovej krivke, teda väčšina populácie by mali tieto vlastnosti nerozhodnejšie, "medzi" dvojicou MBTI. Podľa normálnej rozloženosti by bol typ osobnosti pre značnú časť populácie neurčiteľný, prípadne zbytočný.

Graf konstrastných bimodálnych vlastností, ako opisované v MBTI.

Gaussova krivka, opisujúca normálne rozdelenie dvoch kontrastných vlastností.

MBTI taktiež je kritizované za nedostatočnú spojitosť so súvisiacimi systémami a naopak súvisením s nesúvisiacími systémami. Na rozdiel od socioniky, čo je ďaľšia osobnostná teória založená na Jungových konceptoch, MBTI neurčuje model v blokoch (určuje namiesto toho súbor poznávacích funkcií) alebo nehovorí o medzi-typových vsťahoch. MBTI taktiež upustilo od delenia funkcií na racionálne a iracionálne, zameriava sa na úsudkové a vnímačné funkcie (J/P). Prvok životného štýlu je viac spájateľný s Eysenckovým osobnostným dotazníkom ako s Jungovými konceptami, aj keď vo funkciách je ponímaný rovnakým spôsobom.

Problémom testu je nekvalita znovutestovania. Výsledok testu môže pri opätovnom testovaní byť iný ako pri prvom záležiac od situácie alebo nálady. Ďaľším dôvodom pri niektorých je priemernosť hodnôt a slabá preferencia jedného z typov, pričom rozlišné písmeno znamená veľkú zmenu v type či súbore funkcií. V takýchto prípadoch je odporúčané naštudovanie funkcií a ďaľších vlastností daných nerozhodných typov na výber preferovaného.

MBTI je kritizované aj z morálneho hľadiska, kde je neetické niekoho počas výberového konania do zamestnania na základe výsledku dotazníka MBTI vyradiť. Takéto používanie dotazníka je proti zásadám tvorbou testu, ktoré stanovujú, že dotazník nemá byť použitý na limitovanie, obmedzenie alebo kritizovanie niekoho, a nesmie byť upravený na test správnych a nesprávnych odpovedí.