Nápoj lásky (v origináli L'elisir d'amore) je názov opery Gaetana Donizettiho z roku 1832. Autorom libreta je Felice Romani.

Nápoj lásky – titulná strana talianskeho vydania partitúry

Hlavné postavy upraviť

Obsah upraviť

Nápoj lásky je opera buffa o dvoch dejstvách. Jej dej sa odohráva na talianskom vidieku v 19. storočí.

Prvé dejstvo upraviť

Nemorino sa užiera svojou neopätovanou láskou k Adine, navyše žiarli na jej ďalšieho (aj keď rovnako ako on odmietaného) nápadníka – seržanta Belcora. Kupuje preto za svoje posledné peniaze od potulného mastičkára Dulcamaru domnelý nápoj lásky – v skutočnosti fľaša obyčajného vína, ktoré má podľa slov mastičkára začať fungovať za jeden deň po použití.

Druhé dejstvo upraviť

Una furtiva lagrima

Enrico Caruso, 1911

Nápoj lásky nezafunguje. Nemorino už nemá peniaze, takže sa necháva naverbovať na vojnu, aby mal na ďalšiu fľašu elixíru. V tom prichádza správa, že Nemorinovi v meste zomrel bohatý strýko, ktorý mu odkázal značný majetok. Všetky dievčatá sa začínajú točiť okolo náhle bohatého mladíka, ktorý to pričíta účinku elixíru. Adina odkupuje od verbovačov Nemorinovu zmluvu a zasnubuje sa s ním, až neskôr sa dozvedá o Nemorinovom bohatstve. Tento šťastný koniec Dulcamara vydáva za účinok svojho elixíru, ktorý je vďaka tomu okamžite vypredaný – kupuje si ho celá dedina.

Literatúra upraviť

  • HOSTOMSKÁ, Anna. Opera : průvodce operní tvorbou. 10.. doplněné vyd. Praha : NS Svoboda, 1999. ISBN 80-205-0578-4. S. 85 – 87.
  • WARRACK, John; WEST, Ewan. Oxfordský slovník opery. Preklad Jaroslav Holba. Praha : IRIS, 1998. ISBN 80-85893-14-2. S. 368.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nápoj lásky

Zdroj upraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nápoj lásky (opera) na českej Wikipédii.