Národný umelec (Česko-Slovensko)

Národný umelec bol titul zriadený zákonom č.130/1948 Zb. zo 6. mája 1948 a bol udeľovaný umelcom českej alebo slovenskej národnosti (od roku 1954 československým občanom), ktorých „umelecké pôsobenie svojou zvlášť vynikajúcou úrovňou a svojim mimoriadnym významom trvalo obohatilo národnú kultúru“.[1] Ešte pred platnosťou zákona vláda vymenovala celkovo 33 národných umelcov. Už na schôdzi vlády dňa 9. novembra 1945 v súvislosti s udelením čestného titulu maliarom Ludvíkovi Kubovi, Maxovi Švabinskému, Václavovi Špálovi a Václavovi Rabasovi vznikla požiadavka, aby bola vypracovaná norma pre riadny zákonný podklad pre udeľovanie tohto titulu. Titul udeľoval prezident republiky. Národný umelec mal právo nosiť čestný odznak.

Titul bol udeľovaný nielen za skutočné umelecké kvality, ale značný podiel na jeho udelení mala i umelcova politická konformita s vtedajším režimom. Národnému umelcovi patril tiež doživotný čestný dôchodok, ktorý sa rovnal platu vysokoškolského profesora. Toto zmenila novela zákona z roku 1954, keď doživotný dôchodok mohla a nemusela udeliť vláda. Aj vďaka tejto skutočnosti sa udeľovanie titulu stalo jedným z nástrojov politickej moci, ktorým usmerňovala umelecký život v Československu (od roku 1953 pribudol ako predstupeň k titulu národný umelec titul zaslúžilý umelec).

Dnes už sa titul neudeľuje. Bol zrušený v roku 1990 zákonom č. 404/1990 Zb.[2]

Referencie upraviť

  1. Zákon č. 130/1948 Zb. o národních umělcích. [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 1948-05-06, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online.
  2. Zákon č. 404/1990 Zb. o štátnych vyznamenaniach Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 1990-10-02, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online. Archivované 2019-05-17 z originálu.

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť