Nauhličovanie
Nauhličovanie je pridávanie uhlíka do ocele s nízkym obsahom uhlíka, najčastejšie v elektrických peciach.
Nauhličovadlá upraviť
Tuhé upraviť
Napríklad grafit, koks alebo iné uhlíkaté látky v podobe prášku. Nauhličovanie potom prebieha difúziou v tavenine pri teplote 930 °C. V súčasnosti len pri špeciálnych aplikáciách (malé série alebo jednorazové obrobky v dielni), lebo nauhličuje sa väčšinou len povrch.
Tekuté upraviť
Málo sa používajú, lebo sú extrémne neekologické a jedovaté.
Plynné upraviť
V súčasnosti sa najčastejšie používa nauhličovacia atmosféra. Tá sa skladá z nosnej atmosféry, ktorá dokáže lepšie rozdeliť hlavnú nauhličovaciu atmosféru. Nauhličovacia atmosféra je obyčajne nejaký lacný uhľovodík, napr. metán alebo propán.
Teplota atmosféry býva 880 °C až 1 050 °C.
Takto sa robí napr. cementácia ocele.
História upraviť
Za dávnych časov sa nauhličovalo pevnými nauhličovadlami, ktorými býval často obyčajný sivý popol z pahreby. Ten sa rozotrel po povrchu kovaného predmetu a v ohnisku sa nechal zažerava "nasiaknuť". Táto metóda sa pri remeselnom kováčstve dá v obmedzenej miere použiť aj dnes.
Pozri aj upraviť
|
Tento článok týkajúci sa techniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |