Neoarchaikum je najmladšia éra archaika s trvaním 2 800 – 2 500 mil. rokov. Po ňom nasledovalo paleoproterozoikum – najstaršia časť eónu proterozoikum.

Neoarchaikum
Zaradenie
Éra archaika
← mezoarchaikum paleoproterozoikum →
Časové rozpätie neoarchaika
(v miliónoch rokov)
Začiatok 2 800
Koniec 2 500
Trvanie 300
Aktuálna medzinárodná stratigrafická tabuľka
(nadeón) eón éra perióda
 fanerozoikum   kenozoikum  kvartér (štvrtohory)
neogén (mladšie treťohory)
paleogén (staršie treťohory)
 mezozoikum 
(druhohory)
krieda
jura
trias
 paleozoikum 
(prvohory)
perm
karbón
devón
silúr
ordovik
kambrium
 predkambrium   proterozoikum 
(starohory)
 neopro-
terozoikum
 
ediakar
kryogén
tón
 mezopro-
terozoikum
 
sten
ektas
kalym
 paleopro-
terozoikum
 
statér
orosir
ryak
sider
 archaikum 
(prahory)
neoarchaikum
mezoarchaikum
paleoarchaikum
eoarchaikum
hadean

Vývoj upraviť

V neoarchaiku sa končí konsolidácia kôry, sú vytvorené najstaršie časti kontinentov (tzv. prekambrické štíty) a pomaly ustáva zvýšená vulkanická činnosť. Koniec archaika je stanovený na výskyt páskavých železných rúd, čo je indikátor zvýšeného obsahu kyslíka, teda postupnej „štandardizácie“ atmosféry. Je pravdepodobný aj výskyt prvých eukaryotických organizmov.

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť

Archaikum (3 800 – 2 500 mil. rokov)
Eoarchaikum
(3 800 – 3 600)
Paleoarchaikum
(3 600 – 3 200)
Mezoarchaikum
(3 200 – 2 800)
Neoarchaikum
(2 800 – 2 500)