Noci v španielskych záhradách
Noci v španielskych záhradách (Noches en los jardines de España), G. 49 je dielo španielskeho skladateľa Manuela de Fallu.
| Druh skladby | koncertná skladba |
|---|---|
| Hudobný štýl | impresionizmus |
| Vznik | 1909 – 1916 |
| Približná dĺžka | 24 min. |
| Časti skladby | |
| |
| Inštrumentácia | |
Nástroje zapojené do hry:
| |
Na skladbe začal Falla pracovať počas svojho študijného pobytu v Paríži, kde sa stretol s Paulom Dukasom, Claudom Debussym a Mauricom Ravelom. Pod ich vplyvom sa skladateľ (ktorý v tom čase mal už za sebou úspešnú operu Krátky život) začal orientovať na impresionizmus, ktorý celoživotne poznačil jeho tvorbu. Falla sa pokúsil spojiť španielske prvky s impresionistickými najskôr v niekoľkých klavírnych skladbách. Po povzbudení klavírnym virtuózom Ricardom Viñesom sa rozhodol pustiť do komponovania rozsiahlejšej orchestrálnej skladby, na ktorej pracoval vyše 6 rokov. Vznikli tak Noci v španielskych záhradách, ktoré skladateľ venoval Viñesovi. Premiéra sa uskutočnila v roku 1916 v Teatro Real v Madride s José Cubilesom za klavírom a Enriquom Fernándezom Arbósom za dirigentským pultom.
Zaradenie skladby, ktorej sám skladateľ dal neutrálny titul "symfonické impresie pre klavír a orchester" je problematické. V žiadnom prípade nejde o typický klavírny koncert, na druhej strane však rozsah a náročnosť sólového partu nedovoľuje klavír považovať len za jeden z nástrojov orchestra. Pre vykreslenie mimohudobného obsahu skladba nesie tiež prvky symfonickej básne. Skladba vyniká prepracovaným klavírnym partom a zvukovou farebnosťou orchestra. Priliehavo vystihuje nočnú atmosféru s jej mágiou, vôňami, jemnou erotikou i číhajúcim nebezpečenstvom.
Evokatívna skladba vykresľuje tri záhrady. Prvá časť má názov Noc na Generalife a je inšpirovaná jazmínovými záhradami Generalife, obklopujúcimi staré maurské sídlo Alhambra, ktoré zastrešovalo i hárem. Skladba začína tremolom tlmených viol sprevádzaných violončelami a kontrabasmi. Po tomto tajomnom úvode nastupuje klavír s monotónnou melódiou v tridsaťdvatinových notách. Tento dramatický hudobný motív tvorí základ celej skladby. Podlieha rôznym variáciám a vykresľuje dramatické napätie letnej noci. Tajomnosť sa ale postupne rozjasňuje. Druhá časť, Vzdialený tanec vykresľuje nešpecifikovanú, pravdepodobne imaginárnu záhradu. Jednotaktový tanečný motív klavír v sprievode orchestra postupne rozvíja, niekedy v agresívnej a niekedy v nežnejšej podobe. Na túto časť naväzuje attaca záverečná, nazvaná V záhradách Sierry Cordóby. Sprítomňuje bujarú nočnú zábavu zábavu v rytme cigánskej hudby a andalúzskeho flamenca. Začína energickou pasážou s nárazmi orchestra v tempe Vivo. Následne klavír uvedie rytmickú tému ku ktorej sa pridáva orchester. Fanfára sordinovanýh trúbiek a lesných rohov zahajuje voľné, variačné prevedenie témy. Asi v strede časti zaznieva kontrastná, schumannovsky lyrická téma. V závere skladby je kóda, v ktorej dynamika zosiľuje z pianissima do fortissima čím skladba vrcholí a následne dochádza opäť k stíšeniu a pokojnému záveru diela.
Noci v španielskych záhradách patria medzi vrcholné diela španielskej hudobnej tvorby. Zároveň ide o jednu z najlepších partitúr svetového impresionizmu, ktorá pomerne často ožíva v koncertných sálach.
Zdroje upraviť
- Ainsly, Robert: Encyklopédia klasickej hudby. Bratislava: Perfekt, 1997. ISBN 80-8046-085-X
- Gammond, Peter: Velcí skladatelé. Praha: Svojtka & Co., 2002. ISBN 80-7237-590-3
- Schonberg, Harold: Životy velkých skladatelů. Praha: BB Art, 2006. ISBN 807341905X
- Schnierer, Miloš: Svět orchestru 20. století I. Brno: M+M , 1995