Oblát bolo dieťa darované rodičmi kláštoru. Slovo oblát pochádza z latinského oblatus - „odovzdaný, darovaný“. Rodičia sa pri oblácii písomne zaviazali, že sa zriekajú nároku na svoje dieťa a že ich potomok stráca nárok na dedičstvo. Dedičský podiel malého obláta zvyčajne získal kláštor, v ktorom bol umiestnený.[1]

Obláti sa často vyskytovali v reholi sv. Benedikta. Pápeži Klement III. a Celestín III. rozhodli, že súhlas oblátov má prednosť pred rozhodnutím rodičov a tak táto prax po šiestich storočiach zanikla. Bolo to aj vplyvom vzniku univerzít a katedrálnych škôl.

Referencie upraviť

Zdroje upraviť