Otto von Guericke
Otto von Guericke (pôvodne Gericke) (* 30. november 1602, Magdeburg, Nemecko – † 21. máj 1686, Hamburg) bol nemecký fyzik, politik, vedec a vynálezca, objaviteľ vývevy a vákua.
| Otto von Guericke | |
 nemecký fyzik, politik, vedec a vynálezca | |
| Narodenie | 30. november 1602 Magdeburg, Nemecko |
|---|---|
| Úmrtie | 21. máj 1686 (83 rokov) Hamburg, Nemecko |
| Odkazy | |
| Commons |  Otto von Guericke |
Život upraviť
Guericke študoval v rokoch 1617 až 1619 na univerzite v Lipsku, neskôr v Helmstadte. Potom odišiel do Jeny, kde v rokoch 1621 až 1623 študoval právo. Nakoniec, v rokoch 1623 a 1624 v Leidene v Holandsku študoval právo a stavbu pevností.
Po ukončení štúdia rok cestoval po Anglicku a Francúzsku. V novembri 1625 sa vrátil do Magdeburgu. V roku 1626 si vzal za manželku Margarétu Alemann a stal sa úradníkom na magistráte.
Počas tridsaťročnej vojny bol na čele mešťanov pri obrane mesta proti ríšskym vojskám, po porážke musel preto utiecť. Po podpísaní mieru sa však vrátil a v mene mesta viedol dlhé a komplikované diplomatické rokovania, v ktorých tak upevnil postavenie Magdeburgu, že ho vďační mešťania v roku 1646 zvolili za starostu mesta. Približne v tej dobe začína výskumy v pneumatike, ktoré ho neskôr preslávili.
V roku 1652 (sedem rokov po smrti svojej prvej manželky) sa znova oženil s dcérou svojho kolegu Štefana Lentkeho, Dorotheou. V roku 1663 dokončil rukopis svojej práce Experimenta Nova (ut vocantur) Magdeburgica de Vacuo Spatio, ale tlačou vyšiel až v roku 1672 v Amsterdame. V roku 1666 bol povýšený do šľachtického stavu, kedy si zvolil aj meno Otto von Guericke. V roku 1676 odmietol zo zdravotných dôvodov znova kandidovať na miesto starostu. V roku 1681 sa presťahoval do Hamburgu, kde v roku 1686 zomrel.
Vedecká práca upraviť
Pri svojich pokusoch zistil, že pri kovaní sa dlhé železné predmety môžu za určitých podmienok zmagnetizovať. Skonštruoval prvý prístroj na získavanie elektrických nábojov – bola to guľa zo síry, ktorá sa pri otáčaní trela rukou. Zostrojil aj vzdušný teplomer a objavil vodný barometer a pozoroval dokonca aj súvislosť medzi údajmi týchto jednoduchých prístrojov a zmenami počasia.
Najväčší význam mali však jeho výskumy prázdneho priestoru "vacua spatio". Objavil a skonštruoval zariadenie (vývevu) na odčerpávanie vzduchu z uzavretých nádob. Pozoroval, že vzduch je potrebný na horenie i šírenie zvuku. V tej dobe vzbudili najväčší ohlas jeho tzv. magdeburské pokusy. Spojil dve kovové pologule a odčerpal z nich vzduch. Osem párov koní ich nedokázalo od seba odtrhnúť. Keď však vpustil dnu cez kohútik vzduch, oddelili sa bez použitia sily. Tieto pokusy vyvrátili Aristotelovo tvrdenie, ktoré sa stalo dogmou, že príroda neznáša prázdnotu. Hoci možnosť existencie vákua "vacuo spatio" – prázdneho priestoru- bola zdanlivo mnohokrát vyvrátená v rôznych filozofických traktátoch a scholastických dišputáciách, Guerickove pokusy otvorili vedcom oči a umožnili im zavrhnúť Aristotelove predstavy o priestore a povšimnúť si antické atomistické koncepcie, v ktorých sa prázdnota priamo vyžadovala pre pohyb hmotných atómov.
Guericke nebol iba šikovným experimentátorom, ale bol aj originálnym mysliteľom. Svojimi predstavami o pokuse a skúsenosti ako jedinom kritériu pravdivosti teórie sa zaradil medzi popredných predstaviteľov vedeckého prúdu v Európe sedemnásteho storočia, ktorí kládli základy experimentálnych vied.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Otto von Guericke
Externé odkazy upraviť
- Životopisné dáta Archivované 2007-06-26 na Wayback Machine
- Guericke, Otto von: Experimenta nova (ut vocantur) Magdeburgica de vacuo spatio, 1672 Možnosť stiahnutia v .pdf formáte
- http://video.uni-magdeburg.de/film.php?Kennz=8 Archivované 2004-12-09 na Wayback Machine
- Stránky Guerickovho roku v Magdeburgu Archivované 2005-12-31 na Wayback Machine
- Slávne pologule v Deutschen Museum