Označovanie ocelí
Pri navrhovaní spoľahlivých a hospodárnych oceľových konštrukcií je potrebná voľba vhodných materiálov. Mechanické vlastnosti, chemické zloženie, geometrické rozmery, odchýlky, ako aj technické a dodacie podmienky pre materiály, ktoré sa používajú na oceľové konštrukcie sú uvedené v príslušných normách. [1]
Súčasné normy STN umožňujú dva spôsoby označovania ocelí:
- kombináciou písmen a číslic podľa STN EN 10027-1 (napr. S 235JR)
- číslom podľa STN EN 10027-2 (napr. 1.0037).[2]
Hoci toto označovanie bolo zavedené v roku 2004 normou EN 10025:2004, naďalej pretrváva označovanie československými normami. Porovnanie označení ocelí nájdete tu alebo tu. Archivované 2018-05-04 na Wayback Machine Normu EN 10025:2004, ktorá bližšie definuje spôsob označovania ocelí, nájdete tu.
Označovanie ocelí podľa STN EN 10027-1 upraviť
Norma STN EN 10027-1 špecifikuje ocele podľa ich aplikácie v praxi (konštrukčné ocele, ocele určené pre tlakové nádoby, ocele určené na koľajnice, ocele valcované za studena, atď.) Spôsob označovania konštrukčných ocelí zahŕňa základné mechanické vlastnosti tj. medza klzu, medza pevnosti v ťahu a nárazová práca KV pri predpísanej skúšobnej teplote.[1]
Označovanie ocelí podľa ČSN 42 0002 upraviť
Norma ČSN 42 0002:1976 definuje číselné označenie podľa akosti ocele. Číselná značka sa skladá zo základnej päťmiestnej číselnej značky a spravidla ešte z jednej alebo dvoch doplnkových číslic, ktoré označujú stav po tepelnom spracovaní a po valcovaní. [3]
Prvé dvojčíslie v základnej číselnej značke upraviť
Udáva triedu ocele. Všetky akosti tvárnených ocelí sú zaradené do desiatich tried, z ktorých prvá je trieda 10 a posledná je trieda 19.
Triedy ocelí upraviť
| Trieda ocele | Druh ocele podľa chemického zloženia | ||
|---|---|---|---|
| 10 | Konštrukčné ocele obvyklých akostí (chemické zloženie sa spravidla neudáva a nezaručuje) |
Obsah fosforu a síry v hotovom výrobku sa nezaručuje; zaručuje sa iba v skúšobnej vzorke pri oceliach 10 400 a 10 451 | |
| 11 | Obsah fosforu a síry sa zaručuje v hotovom výrobku, príp. v skúšobnej vzorke | ||
| 12 | Konštrukčné ocele ušľachtilé (chemické zloženie sa zaručuje v hotovom výrobku) |
uhlíkové | na cementovanie na zušľachťovanie pružinové |
| 13 | zliatinové: na cementovanie na zušľachťovanie na priame kalenie na nitridovanie pružinové |
ocele: Mn; Si; Mn - Si | |
| 14 | ocele: Cr; Mn - Cr; Si - Cr; Cr - Al; Cr - Mn - Si | ||
| 15 | ocele: Cr - Mo; Cr - V; Mn - Cr - Mo; Mn - Cr - V; Cr - Mo - V; Cr - Mo - Al | ||
| 16 | ocele: Ni; Cr - Ni; Cr - Ni - Mo; Ni - Cr - W | ||
| 17 | zliatinové s vy- sokým obsahom prísadových prvkov |
ocele: koróziivzdorné žiaruvzdorné žiarupevné fyzikálne a i. | |
| 18 | Spekané prášky oceľové a liatinové (uhlíkové a zliatinové). Spekané karbidy. | ||
| 19 | Nástrojové ocele:uhlíkové. zliatinové, zliatinové rýchlorezné, zliatinové na liate nástroje | ||
Koncové trojčíslie v základnej číselnej značke upraviť
Význam tretej, štvrtej a piatej číslice u ocelí triedy 10 upraviť
Tretia a štvrtá číslica pri oceliach na výstuž betónových konštrukcií (10 210, 10 300, 10 302, 10 400, 10 401, 10 402) udáva najmenšiu medzu prieťažnosti [kp/mm2]. Výnimku tvorí oceľ 10 512 kde dvojčíslie 51 znamená približnú strednú ťahovú pevnosť [kp/mm2]
Pri konštrukčných oceliach triedy 10 druhé dvojčíslie udáva najmenšiu ťahovú pevnosť [kp/mm2]. Výnimku tvoria ocele 10 000 a 10 004, kde dvojčíslie 00 znamená tzv. obchodnú akosť.
Piata číslica pri oceliach na výstuž betónových konštrukcií udáva spôsob vyhotovenia týchto ocelí a to: 0 - valcované za studena; 2 - krútené za studena. Výnimku tvorí oceľ 10 401, kde piata číslica má charakter poradového čísla, a oceľ 10 512, kde piata číslica vyjadruje, že oceľ je obzvlášť vhodná na tvárnenie.
Pri konštrukčných oceliach triedy 10 je piata číslica 0 a vyjadruje normálnu akosť. Pri oceli 10 451 piata číslica vyjadruje, že oceľ je obzvlášť vhodná na tvárnenie.
Piata číslica v číselnej značke ocelí 10 000 a 10 004 ma charakter poradového čísla.
Význam tretej, štvrtej a piatej číslice u ocelí triedy 11 upraviť
Druhé dvojčíslie číselnej značky (zložené s tretej a štvrtej číslice), udáva spravidla najmenšiu ťahovú pevnosť [kp/mm2]
Výnimkou sú ocele obzvlášť vhodné na obrábanie kde tretia číslica má hodnotu 1 (jedna) a štvrtá číslica je daná stredným obsahom uhlíka. Značí priemerný obsah uhlíka v desatinách percenta, zaokrúhlený na najbližšie celé číslo. Ak je priemerný obsah uhlíka menší než 0,1%, štvrtá číslica je 0 (nula).
Piata číslica má charakter poradového čísla. Piata číslica v číselnej značke ocelí obzvlášť vhodných na obrábanie rozlišuje ocele podľa výroby (Tomasova, Martinova ap.) a podľa prvkov ovplyvňujúcich obrobiteľnosť alebo iné technologické spracovanie.
Význam tretej, štvrtej a piatej číslice u ocelí triedy 12 - 16 upraviť
Tretia číslica značí súčet priemerného obsahu prísad jednotlivých prísadových prvkov, zaokrúhlený na najbližšie celé číslo.
Štvrtá číslica značí priemerný obsah uhlíka v desatinách percenta, zaokrúhlený na najbližšie vyššie celé číslo. Ak je priemerný obsah uhlíka väčší ako 0.9% štvrtá číslica je 0.
Piata číslica jemnejšie rozlišuje ocele aj v prípade, ak je súčet priemerného percentuálneho obsahu prísad jednotlivých prísadových prvkov a priemerný obsah uhlíka dvoch alebo niekoľkých ocelí rovnaký (má charakter poradovej číslice).
Význam tretej, štvrtej a piatej číslice u ocelí triedy 17 upraviť
Tretia číslica vyjadruje prísadovú skupinu a to:
| Číslica | Prísadová skupina | Číslica | Prísadová skupina |
|---|---|---|---|
| 0 | ocele chrómové | 5 | ocele niklové |
| 1 | ocele chrómové s ďalšími prísadovými prvkami (Al, Mo, N a i.) | 6 | ocele mangánové |
| 2 | ocele chrómniklové, príp. stabilizované (Ti, Nb, a i.) | 7 | ocele mangánniklové |
| 3 | ocele chrómniklové, príp stabilizované (Ti, Nb a i.), s ďalšími prísadovými prvkami (Mo, V, W a i.) |
8 a 9 | ocele so špeciálnymi kombináciami prísadových prvkov |
| 4 | ocele mangánchrómové |
Štvrtá číslica vyjadruje pri oceliach chrómových a chrómniklových percentuálny obsah chrómu , pri oceliach mangánových a mangánchrómových obsah mangánu a pri oceliach niklových obsah niklu.
Piata číslica presnejšie rozlišuje ocele, pričom sa prihliada na stúpajúci obsah uhlíka.
Význam tretej, štvrtej a piatej číslice u ocelí triedy 19 upraviť
Tretia číslica vyjadruje prísadovú skupinu resp. kombináciu prísadových prvkov a to:
- 0; 1 a 2 - nástrojové ocele uhlíkové
- 3 - ocele mangánové: Mn, Mn - V, Mn - Cr - V, Mn - Cr - W - V, Mn - Si - V
- 4 - ocele chrómové: Cr, Cr - V, Cr - Si, Cr - Mn - V
- 5 - ocele chróm-molybdénové: Cr - Mo, Cr - Mo - V, Cr - Mo - Mn, Cr - Mo - Si, Cr - Mo - Si - V
- 6 - ocele niklové: Ni - V, Cr - Ni, Cr - Ni - V, Cr - Ni - Mn - V, Cr - Ni - W, Cr - Ni - Mo(V)
- 7 - ocele volfrámové: W, W - Cr, W - Cr - V, W - Cr - Si, W - Cr - Si - V, W - Cr - Ni - V, W - Cr - Mo - V, W - Cr - Co - V
- 8 - ocele rýchlorezné: úsporne legované volfrámom; legované vysokým obsahom volfrámu; legované volfrámom a molybdénom; legované kobaltom a ďalšími prísadami
- 9 - ocele na liate nástroje
Dvojčíslie z tretej a štvrtej číslice v číselnej značke nástrojových ocelí uhlíkových udáva stredný obsah uhlíka. Obsah uhlíka sa zvyšuje po 0,05% v rozsahu 0,05 až 1,50% uhlíka podľa tejto tabuľky:
| Dvojčíslie z 3. a 4. číslice | Stredný obsah uhlíka v % | Dvojčíslie z 3. a 4. číslice | Stredný obsah uhlíka v % | Dvojčíslie z 3. a 4. číslice | Stredný obsah uhlíka v % |
|---|---|---|---|---|---|
| 00 | 0,05 | 10 | 0.55 | 20 | 1,05 |
| 01 | 0,10 | 11 | 0.60 | 21 | 1,10 |
| 02 | 0,15 | 12 | 0.65 | 22 | 1,15 |
| 03 | 0,20 | 13 | 0.70 | 23 | 1,20 |
| 04 | 0,25 | 14 | 0.75 | 24 | 1,25 |
| 05 | 0,30 | 15 | 0.80 | 25 | 1,30 |
| 06 | 0,35 | 16 | 0.85 | 26 | 1,35 |
| 07 | 0,40 | 17 | 0.90 | 27 | 1,40 |
| 08 | 0,45 | 18 | 0.95 | 28 | 1,45 |
| 09 | 0,50 | 19 | 1.00 | 29 | 1,50 |
Štvrtá číslica v číselnej značke nástrojových ocelí zliatinových vyjadruje kombináciu prísadových prvkov s výnimkou ocelí na liate nástroje.
Piate číslice 1, 2, 3 v číselnej značke nástrojových ocelí uhlíkových obyčajne vyjadrujú doterajšie obvyklé akosti. Piate číslice 4, 5, 6, 7, 8 alebo 9 vyjadrujú určité merateľné alebo aj nemerateľné výrobné zásahy do zloženia ocele, ktoré ovplyvňujú jej použitie na špeciálne účely.
Piata číslica v číselnej značke nástrojových ocelí zliatinových je poradovou číslicou a bližšie rozlišuje ocele určitého spôsobu výroby.
Prvá doplnková číslica upraviť
Prvá doplnková číslica vyjadruje stav ocele, t. j.druh tepelného spracovania ocele.
| Číslica | Stav | Číslica | Stav |
|---|---|---|---|
| .0 | nežíhaný (prírodný) | .5 | kalený a popustený |
| .1 | normalizačne žíhaný austenitizačne žíhaný (pri austenitických oceliach tr. 17) |
.6 | zušľachtený na dolnú pevnosť obvyklú pri príslušnej oceli |
| .2 | žíhaný | .7 | zušľachtený na strednú pevnosť obvyklú pri príslušnej oceli |
| .3 | žíhaný na mäkko | .8 | zušľachtený na hornú pevnosť obvyklú pri príslušnej oceli |
| .4 | kalený | .9 | tepelné spracovanie podľa osobitých podrobných dohovorov medzi spotrebiteľom a výrobcom |
Druhá doplnková číslica upraviť
Vyjadruje stupeň pretvárnenia. Vyskytuje sa pomerne zriedka.
| Druhá doplnková číslica | Stupeň pretvárnenia | Druhá doplnková číslica | Stupeň pretvárnenia
| ||
|---|---|---|---|---|---|
| !Oceľové pásy valcované za studena |
!Oceľové plechy tenké valcované za tepla |
!Oceľové pásy valcované za studena |
!Oceľové plechy tenké valcované za tepla | ||
| .x0 | ďalej za studena neprevalcovaný | .x5 | 4/4 tvrdý | - | |
| .x1 | za studena zľahka prevalcovaný | .x6 | 5/5 tvrdý | - | |
| .x2 | štvrťtvrdý | za studena dovalcovaný a nežíhaný | .x7 | špeciálne spevnený | |
| .x3 | polotvrdý | za studena dovalcovaný a žíhaný | .x8 | ||
| .x4 | 3/4 tvrdý | - | .x9 | stupeň pretvárnenia podľa osobitej dohody | - |
Akostné označenie upraviť
Číslo akostnej normy (materiálového listu) vznikne, keď pred základnú číselnú značku pripíšeme číslicu 4. Ak je napríklad základná číselná značka ocele 11 373 číslo materiálového listu ocele je 41 1373. Číslo 41 spravidla znamená že ide o oceľ na tvárnenie. Číslo 42 označuje oceľ na odliatky.
- ↑ a b BALÁŽ PHD., Ivan. Prof. Ing. [online]. [Cit. 2018-02-22]. Dostupné online.
- ↑ WWW.VISS.SK, VISS,. STN EN 10027-2 | SUTN [online]. www.sutn.sk, [cit. 2018-02-22]. Dostupné online. Archivované 2018-05-04 z originálu.
- ↑ S.R.O., OPTIMUS. Ferona online - Značení ocelí [online]. online.ferona.cz, [cit. 2018-02-22]. Dostupné online. (po česky)
