Párnica

obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín

Párnica je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín. Obec sa nachádza na križovatke ciest, kde z cesty Kraľovany - Dolný Kubín odbočuje cesta Párnica - Zázrivá - Terchová - Žilina.

Párnica
obec
Evanjelický kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Dolný Kubín
Región Orava
Nadmorská výška 455 m n. m.
Súradnice 49°11′45″S 19°12′00″V / 49,1958°S 19,2000°V / 49.1958; 19.2000
Rozloha 51,99 km² (5 199 ha) [1]
Obyvateľstvo 980 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 18,85 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1420
Starosta Ján Hančiak[3] (nezávislý)
PSČ 026 01
ŠÚJ 509973
EČV (do r. 2022) DK
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Párnica 116
E-mailová adresa ocu.parnica@stonline.sk
Telefón 582 26 40
Fax 589 22 83
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Párnica
Webová stránka: parnica.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Dejiny upraviť

S názvom Párnica sa prvýkrát stretávame pri popise chotára Istebné. V archívnych dokumentoch z roku 1382 sa spomína, že hranice chotára končili niekde pri potôčiku Parnicza (dnes Zázrivka). S najväčšou pravdepodobnosťou vtedy obec Párnica ešte neexistovala. Pôvod názvu bol odvodený údajne od prameňa teplej vody tzv. teplice, alebo parnice ktorý sa nachádza za obcou smerom na sever.

Ani počas zimných mesiacov voda nezamŕzala a neustále sa z nej parilo. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia tu hydrológovia uskutočnili prieskumný vrt.

Prvá písomná zmienka o existencii Párnice pochádza z roku 1420. V priebehu druhej polovice 15. storočia a začiatkom 16. storočia Párnica zaznamenávala priaznivý rozvoj. Zložitým obdobím v dejinách tejto obce bola druhá polovica 17. storočia. Počet obyvateľov sa v priebehu 18. a 19. storočí neustále menil.

V 18. storočí žilo na 19 raliach 876 obyvateľov a o 30 rokov neskôr iba 685. V roku 1918 bolo v Párnici evidovaných okolo 1091 obyvateľov. Ich hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo spojené s chovom dobytka a oviec. Časť z nich sa venovala ťažbe dreva. Obyvateľstvo Párnice tvorili predovšetkým sedliaci.
Okrem poľnohospodárstva sa venovali aj remeslám. Rozšírené bolo najmä kolárstvo, stolárstvo a rezbárstvo, ženy sa venovali šitiu a vyšívaniu. V roku 1930 žilo v 219 domoch 1104 ľudí. V 30. rokoch 20. storočí sa v Párnici rozmáhali socialistické myšlienky, ktoré boli najmä odrazom zlej hospodárskej situácie.

Počas druhej svetovej vojny sa stala útočiskom partizánskeho odboja.

Kultúra a zaujímavosti upraviť

Pamiatky upraviť

  • Evanjelický kostol, jednoloďová rondokubistická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1926-1927. Autorom projektu je Ján Burian. Nachádza sa tu drevený stupňovitý oltár s obrazom od Milana Thomku Mitrovského z roku 1928. Fasáde dominuje predstavaný portikus s výraznou korunnou rímsou a trojuholníkovým štítom. Poloblúčkové detaily na rímse a pod oknami, či výrazná okrová farebnosť sú typickými znakmi dobového rondokubizmu.[4]

Šport upraviť

Párnica je obec s dobrým usmiestnením na rieke Orava. Práve pri Párnici je známy úsek pre milovníkov vodných športov, napríklad raftingu.

Osobnosti obce upraviť

Rodáci upraviť

Referencie upraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. MATÚŠ DULLA. Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava : Perfekt, 2007. Kapitola Kostol ev., s. 116.

Externé odkazy upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Párnica