Paul Celan
Paul Celan (* 23. november 1920, Černovice, Rumunsko, dnes Ukrajina – † 20. apríl 1970, Paríž, Francúzsko), vlastným menom Paul Antschel, resp. Ancel,[1] bol jeden z najvýznamnejších nemeckých povojnových lyrických básnikov a najoriginálnejších básnikov 20. storočia. Pôsobil aj ako prekladateľ a spisovateľ. V roku 1960 obdržal najvýznamnejšiu nemeckú literárnu Cenu Georga Büchnera.
| Paul Celan | |
 nemecký básnik | |
| Narodenie | 23. november 1920 Černovice, Rumunské kráľovstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 20. apríl 1970 (49 rokov) Paríž, Francúzsko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Webstránka | celan-projekt.de |
| Commons |  Paul Celan |
Životopis upraviť
Narodil sa v po nemecky hovoriacej židovskej rodine v Bukovine. Navštevoval nemeckú a hebrejskú základnú školu, rumunské a ukrajinské štátne gymnázium. V roku 1938 odišiel študovať medicínu do Tours vo Francúzsku, o rok nato sa však vrátil, aby vo svojom rodnom meste študoval románske jazyky. Štúdium prerušil, keď Černivci v roku 1940 obsadila sovietska armáda. Po obsadení mesta rumunskými a nemeckými vojskami v roku 1941 ho spolu s ostatnými Židmi odsunuli do geta, kde popri upratovaní trosiek písal poéziu a preložil Shakespearove Sonety. V roku 1942 transportovali jeho rodičov do tábora v Podnestersku, kde Celanov otec zomrel na týfus a matku zastrelili. Až do roku 1944 pracoval Celan na nútených prácach v rozličných táboroch. Po oslobodení pracoval v Bukurešti ako lektor a prekladateľ. V roku 1947 kvôli nástupu komunistického režimu z Rumunska ušiel a cez Viedeň sa prisťahoval do Paríža (1948). V tom istom roku vydal svoju prvú zbierku básní Piesok z urien.
Ešte vo Viedni Celan nadviazal krátky milostný vzťah s významnou rakúskou spisovateľskou Ingeborg Bachmannovou. Napriek tomu, že ho sa v roku 1950 pokúsili vzťah obnoviť, nedokázali spolu žiť, pretože si, podľa jej vlastných slov, „z neznámych, démonických dôvodov navzájom odoberali vzduch." V roku 1951 Celan spoznal grafičku Gisèle Lestrangeovú, s ktorou sa oženil 21. decembra 1952 a ktorá bola neskôr ilustrátorkou jeho zbierok.
V Paríži pôsobil ako prekladateľ a učiteľ na École Normale Supérieure. V roku 1952 vyšla zbierka Mak a pamäť, ktorá obsahovala slávnu báseň Fúga smrti (Todesfuge) opisujúcu hrôzy koncentračných táborov.
V roku 1960 ho vdova po jeho zosnulom priateľovi Yvanovi Gollovi Claire obvinila z plagiátorstva diel jej manžela. Celan trpel čoraz častejšie psychickými problémami. V roku 1965 svoju manželku napadol nožom a musel byť na pol roka hospitalizovaný na psychiatrickej klinike. Od roku 1967 bývali manželia oddelene. V roku 1970 za doposiaľ nevyjasnených okolností spáchal samovraždu skokom do Seiny. Jeho telo bolo vylovené 1. mája 1970 pri Courbevoie, asi 10 km po prúde rieky.
Diela upraviť
- Der Sand aus den Urnen (1948)
- Mohn und Gedächtnis (1952)
- Von Schwelle zu Schwelle (1955)
- Sprachgitter (1959)
- Die Niemandsrose (1963)
- Atemwende (1967)
- Fadensonnen (1968)
- Lichtzwang (1970)
- Schneepart (1971)
Výbery v slovenčine upraviť
- Piesok z urien (Bratislava, 1966, preklad Ivan Kupec)
- Slabika bolesť (Bratislava, 1998, preklad Mila Haugová)
Poznámky upraviť
Iné projekty upraviť
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Paul Celan
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Paul Celan
