Pečovská Nová Ves

obec na Slovensku v okrese Sabinov

Pečovská Nová Ves je obec na Slovensku v okrese Sabinov.

Pečovská Nová Ves
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Sabinov
Nadmorská výška 345 m n. m.
Súradnice 49°07′20″S 21°02′29″V / 49,1221°S 21,0413°V / 49.1221; 21.0413
Rozloha 11,75 km² (1 175 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 852 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 242,72 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1248
Starosta Jaroslav Dujava[3] (nezávislý)
PSČ 082 56
ŠÚJ 525006
EČV (do r. 2022) SB
Tel. predvoľba +421-51
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Pečovská Nová Ves
Webová stránka: pecovska.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis upraviť

Ulice upraviť

Kvetná, Školská, Na Dujave, Na Pečovec, Orgovánová, Hlavná, Poľský Dvor, Ľutinská, Kostolná, Mlynská, Záhradná, Za Ľutinkou, Jabloňová, Južná, Na rybníkoch, Na Trubalovec, Za Majerom

Vodné toky upraviť

  • rieka Torysa
  • potok Ľutinka

Dejiny upraviť

Prvé písomné zmienky o hornotoryských dedinách máme až z polovice 13. storočia v darovacích a vlastníckych listinách. Naši predkovia žili aj storočia po zániku Veľkej Moravy, v občinách – veľkorodinách na kráľovskej pôde, ako roľníci, pastieri a drobní remeselníci. Mená prvotných majiteľov zeme v našom kraji – Budko, Bogislav, Číž, Sislav a podobne svedčia o tom, že aj oni splývali s uhorskou šľachtou. Ale v kraj sa začínajú, najmä od 13 storočia usadzovať i cudzí feudáli (Maďari, Nemci), ktorým kráľ prideľuje za ich vojenské zásluhy pôdu s jej obyvateľmi.

Podľa archeologických údajov bolo na terajšom území obce Pečovská Nová Ves osídlenie už v paleolite v období gravittien. Z názvu obce „Nová Ves”, (Wyfolu, Wyfalu, Újfalu) je zrejme, vznikla vedľa staršej osady – Starej Vsi, ktorou bol pravdepodobne dnešný Sabinov. Obdobie vzniku Novej Vsi je predpokladaný na 11. storočie, z iných zdrojov sa možno dozvedieť, že obec vznikla až v 13. storočí.

Literatúra uvádza existenciu hostinca „Pod krčnou – Kuchmaalja” – r. 1209 na mieste terajšej obce. Hoci je príslušná listina falzum z neskoršej doby, je pravdepodobne, že na mieste, kde sa vyberalo clo bola krčma a okolo nej sa tvorila osada, ako sa uvádza v dokumente z nasledujúcich rokov. Ondrej II. Daroval dnešný Hanigovský hrad (Nový hrad Újvár) spolu s obcou Nová Ves a k tomu patriacim mýtom Demeterovi z Rašky. Je pravda, že v 13. storočí patrila Nová Ves ku kráľovským majetkom Šarišského hradu. Už vtedy sa tu vyberalo mýto od povozov furmanov a obchodníkov. Mešťania Bardejova a Sabinova v r. 1567 mýtnicu prapadli a zničili. Mýtnica pretrvala až do konca 16. storočia.

Brána pri Novej Vsi bola vystavaná pri krajinskej ceste smerom na Červenicu. Najstaršiu správu o tejto bráne poznáme z roku 1285 v súvislosti s darovaním a vymedzením majetku dediny Červenica. Bola tu hranica medzi ostrihomskou arcidiecézou a jágerskou diecézou. S pôvodnou hraničnou, strážnou a kontrolnou funkciou súvisela aj funkcia mýtnice a colnice. Keď kráľ Karol Róbert v roku 1322 daroval Pečovskú Novú Ves, daroval aj túto mýtnicu.

Súčasťou obranných a kontrolných zariadení stredovekých monarchií bolo široké pohraničné pásmo lesov z oboch strán chránených zásekmi.

Z existujúcich správ možno zistiť na území Šariša najstaršie záseky okolo hory Stráž (Fintice, Slivník) a novšie v doline Torysy pri Červenici. O zásekoch pri Červenici vieme z listín v súvislosti s darovaním majetkov ležiacich už na nimi. Za zásekmi ležalo vtedy územie okolo Kamenice (Pusté Pole, Petrovenec, Lipany). Poloha brány – mýtnice a zásekov medzi Pečovskou Novou Vsou a Červenicou označovala uhorskú stranu pohraničného pásma s Poľskom. Názov záseky neoznačoval nijakú súčasnú funkciu. Ostal názvom príslušného miesta aj potom, keď už záseky prestali existovať, keď tam nebolo hraničiarov. Územie na severe Šarišskej stolicd ešte v 14. storočí označovali za pohraničný obvod.

Hodnoverný záznam o obci Pečovská Nová Ves pochádza z roku 1319. Už prv tu mal svoj majetok Henrik z Brezovice, prívrženec Karola Róberta z Anjou, po jeho poku bojoval proti Matúšovi Čákovi Trenčianskemu (Rozhanovce, r. 1312). Kráľ ho obdaroval majetkami a stal sa aj šarišským županom. Neskôr sa vzoprel voči kráľovskému rozkazu a nechcel v r. 1314 vydať jeho vojsku hrad Tobol, za čo ho dal kráľ uväzniť. Podľa povesti ho z hradného väzenia na vlastnom hrade Tobol vyslobodil jeho verný sluha Jozef Kohak, ktorý si nasadil na ruky jeho okovy a vydával sa za neho. Za to ho neminul trest: odťali mu obe ruky. Podľa listiny z r. 1315 mu Henrik za odmenu daroval majetok medzi Brezovicou a Torysou, ako ager sanguiniu – pole za preliatu krv. Chotárny názov medzi Brezovicou a Torysou Kvakov sa odvodzuje od priezviska Kohak.

Novšie sa objavil názor, že „Ujfalu – Nová Ves” v listine z r. 1248 sa nevzťahuje na Pečovskú Novú Ves, ale na obec Chminianska Nová Ves. No rozbor listiny identifikáciu s Pečovskou Novou Vsou robí nepochybnou. Obec Pečovská Nová Ves patrila medzi najstaršie colnice hradu Šariš.

Politika upraviť

Obecné zastupiteľstvo upraviť

Jaroslav Dujava, starosta

Obyvateľstvo upraviť

2 741 obyvateľov v roku 2020.

Kultúra a zaujímavosti upraviť

Stavby upraviť

- amfiteáter

- hasičská zbrojnica

Pamiatky upraviť

- Kostol sv. Ondreja, pôvodne renesančná stavba z 2. polovice 16. storočia, Kostolná ulica

- Renesančný kaštieľ postavený po roku 1560 s nárožnou vežou, Ľutinská ulica

- Neskororenesančný dvojvežový kaštieľ z 1. tretiny 16. storočia, baroková prestavba z r. 1755, Ľutinská ulica

- Klasicistická kúria postavená v 1. polovici 19. storočia, Hlavná ulica (dnes sídlo obecného úradu)

- Barokový kaštieľ z polovice 18. storočia, dvojpodlažný s ústredným vstupným portálom, začiatkom 20. storočia secesná prestavba, Kostolná ulica

- Barokový kaštieľ z 2. polovice 18. storočia, jednopodlažný s manzardovou strechou, Kostolná ulica

- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, Hlavná ulica

- Židovský cintorín, Na Trubalovec

- Židovská synagóga (z r. 1868, dnes postupne upadá a chátra)

- Neskororenesančný kaštieľ z prvej tretiny 17. storočia (posledný majiteľ Antal Péchy) bol postavený v záhrade pri kaplnke sv. Jána

- Neskororenesančný kaštieľ z prvej tretiny 17. storočia (posledná majiteľka manželka Ferenca Péchyho) stál neďaleko terajšej budovy obecného úradu

--- obidva kaštiele boli poškodené delostrelectvom v roku 1919 a postupne zanikli ---

Šport upraviť

Futbalový klub TJ Slovan Pečovská Nová Ves.

Pravidelné podujatia upraviť

Pečovskonovoveský šľapák,

Pečovskonovoveský jarmok,

Hospodárstvo a infraštruktúra upraviť

Verejné ustanovizne upraviť

Obecný úrad

Matričný úrad

Základná škola s Materskou školou

Všeobecný lekár pre deti a dorast

Všeobecný lekár pre dospelých

Stomatologická ambulancia

Lekáreň

Školstvo upraviť

Základná škola

Materská škola

Osobnosti upraviť

Významné osobnosti upraviť

V Pečovskej Novej Vsi sa narodil 20.09.1924 Doc. PhDr. Andrej Stančák, CSc. Patrí k zakladateľskej generácii klinickej psychológie na Slovensku.

Referencie upraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť