Wikipédia

Penica jarabá

Penica jarabá alebo penica pásikavá (krahuľcovitá), penica jarabá (krahulcovitá)[2], (lat. Curruca nisoria)[3] je stredne veľký druh spevavca z čeľade penicovité (Sylviidae). Hniezdny areál zahŕňa hlavne východná polovica Európy a Západnú Áziu a Strednú Áziu (po Ural a Kaukaz). Je sťahovavá, so zimoviskom v tropickej Afrike (najmä Sudán). [4] Hniezdi v otvorenej krajine s vysokými kríkmi a roztrúsenými stromami. [5] V Európe hniezdi cca 460 tisíc až 1 milión párov.[6] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov penica jarabá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, v Európe od roku 1982 nie je možné stanoviť trend, populácia má kolísavý charakter, každá hniezdna sezóna je iná.[1]

Penica jarabá

Dospelý samec, Poľsko.
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Curruca nisoria
Bechstein, 1795
Synonymá
Sylvia nisoria

Mapa rozšírenia penice jarabej
      Hniezdiaca, výskyt v letnom období
      Migrujúca
      Nehniezdiaca

zostavil: BirdLife International and Handbook of the Birds of the World (2016) 2007.

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis upraviť

Medzi penicami patrí k veľkým druhom (dĺžka tela 15,5 – 17 cm) s rozpätím krídel 27 cm a váhou 30 g. Samec je zvrchu šedý, s bielymi lemami kroviek a ramenných letiek a bielymi škvrnami na konci chvosta, zospodu má husté tmavosivé vlnovky. Dúhovka je jasne žltá. Samice a mladé vtáky sú podobné, len s menej výraznou dúhovkou a nezreteľnou vlnkovanou spodinou. [5]

Výskyt a stav na Slovensku upraviť

Na území Slovenska je jeho populácia stabilná, hniezdi tu 3 až 6 tisíc párov a to skoro na celom území, okrem Vysokých a Nízkych Tatier, severnej Oravy, a okolia Lúčanskej Fatry.[6] Na Slovensku bolo dokázané alebo pravdepodobné hniezdenie v 71,10 % mapovacích kvadrátoch, pre obdobie mapovania v rokoch 1980 - 1999 platilo, že sa Slovensko bolo na siedmom mieste medzi európskymi krajinami v početnosti stavov penice jarabej. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%.[7] Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998[7] a 2001[8] žiadny. Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[7]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 3 000 – 6 000 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2012) boli stabilné.[9]

V roku 2014 LC - menej dotknutý.[10][11][12]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 6 000  – 12 000 párov. [13] Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2018) boli stabilné.[13]

Ekológia upraviť

Je prevažne hmyzožravá. Hniezdi vo vetvách hustých, najčastejšie tŕnistých kríkov, v jednej znáške býva 5 (3 – 6) vajec o veľkosti 20,6 x 15,5 mm. Inkubačná doba trvá 11 – 13 dní, mláďatá hniezdo opúšťajú po ďalších 11 – 12 dňoch. Na inkubácii vajec i kŕmení mláďat sa podieľajú buď oba vtáky (u monogamných párov) alebo samotná samica (v prípade, že samec hniezdi s viac ako 1 samicou). [4][14]

Ochrana upraviť

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[15]

Penica jarabá je druh európskeho významu[16], ktorý je predmetom ochrany v 13 chránených vtáčich územiach a z toho v 3 sa vyskytuje ako kritériový druh.[17]

Druh je zaradený do Bonnského dohovoru (Príloha II), Bernského dohovoru (Príloha II) a smernici o vtákoch (Príloha I).[18]

Galéria upraviť

  •  
    Dospelá penica jarabá, Maďarsko, Hortobágy
  •  
    Mladá penica jarabá v prvom kalendárnom roku života, dúhovka je tmavá, nie žltá
  •  
    Vajíčko kukučky Cuculus canorus canorus s vajíčkami penice jarabej

Referencie upraviť

  1. ↑ a b IUCN Red list 2021.1. Prístup 16. mája 2021
  2. ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  3. ↑ Gill, F, D Donsker, and P Rasmussen (Eds).. IOC World Bird List (v 12.1). Doi 10.14344/IOC.ML.12.1. [online]. worldbirdnames.org, 2022, [cit. 2022-04-04]. Dostupné online.
  4. ↑ a b DEL HOYO, J.; ELLIOT, A.; CHRISTIE, D.. Handbook of the Birds of the World. Volume 11: Old World Flycatchers to Old World Warblers. Barcelona : Lynx Edicions, 2006. ISBN 849655306X.
  5. ↑ a b SVENSON, L. a kol. Collins Bird Guide (2nd edition). Londýn : HarperCollins Publishers, 2010. ISBN 9780007267262.
  6. ↑ a b penica jarabá [online]. SOS/BirdLife Slovensko, [cit. 2011-11-03]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Penica jarabá, s. 508 - 509.
  8. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. ↑ Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2019-10-05]. S. 790. Dostupné online.
  10. ↑ Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  11. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  12. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  13. ↑ a b Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online.
  14. ↑ DUNGEL, Ján; HUDEC, Karel. Atlas ptáků České a Slovenské republiky. Praha : Academia, 2001. ISBN 9788020009272.
  15. ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  16. ↑ Vtáčie druhy Natura 2000 [online]. sopsr.sk, [cit. 2021-06-28]. Dostupné online.
  17. ↑ RIDZOŇ, Jozef; KARASKA, Dušan; TOPERCER, Ján. Aktuálny stav výberových druhov vtákov v Chránených vtáčích územiach na Slovensku. Prvé. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2015. Dostupné online. ISBN 978-80-89310-94-4.
  18. ↑ BirdLife International (2020) Species factsheet: Sylvia nisoria [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2020-02-14]. Dostupné online. (En)

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Penica_jarabá&oldid=7347212“