Perzeus (súhvezdie)
Perzeus (Perseus, skratka Per) je súhvezdie na severnej oblohe pomenované po gréckom hrdinovi, ktorý zabil obludu Medúzu. Je jedným z 88 súhvezdí modernej astronómie a bolo aj jedným zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom.
| Perzeus | |
 | |
| Latinský názov | Perseus |
|---|---|
| Skratka | Per |
| Genitív | Persei |
| Symbolické vyjadrenie | grécky hrdina Perzeus |
| Rektascenzia | 3,5h |
| Deklinácia | +50° |
| Plocha | 615 štvorcových stupňov Poradie: 24 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 5 |
| Najjasnejšia hviezda | Mirfak (α Per) (Zdanl. magnitúda 1,79) |
| Meteorický roj | |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −35° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca December | |
| Horná kulminácia o 24:00 | 9. november |
| Dolná kulminácia o 24:00 | 9. máj |
Obsahuje známu premennú hviezdu Algol (β Per) a dvojitú hviezdokopu chí a h Persei. Nachádza sa v ňom aj radiant meteorického roja Perzeíd. Pri pozorovaní z územia Slovenska je súhvezdie sčasti cirkumpolárne.
Legenda upraviť
Podľa gréckej legendy bol Perzeus jedným z mnohých synov boha Dia. Vyrastal na ostrove Serifos, kde ho prinieslo more aj s jeho matkou Danae v drevenej truhlici. Kráľ Serifu Polydektes sa obával, že ho Perzeus pripraví o trón a preto mu dal úlohu, aby priniesol hlavu Medúzy. Dúfal, že sa ho tým zbaví, lebo Medúza bola obluda so zvieracími tesákmi a s hadmi namiesto vlasov. Bola taká škaredá, že všetko živé pri pohľade na ňu skamenelo. Do tejto podoby bola zakliata bohyňou Athénou podľa niektorých legiend za to, že sa s ňou kedysi vyrovnala krásou. Perzeus napokon Medúzu zabil. Na radu bohyne Athény na ňu nehľadel priamo, ale pozoroval ju v svojom lesklom štíte ako v zrkadle. Keď Medúza zaspala, odťal jej hlavu a schoval ju do kapsy. Preto býva Perzeus zobrazovaný s mečom, štítom a hlavou Medúzy v ruke.
Po návrate na Serifos vykonal Perzeus ešte niekoľko hrdinských činov. Podarilo sa mu zbaviť Etiópiu morskej obludy a zachrániť princeznú Andromedu, ktorá sa potom stala jeho ženou.
Hviezdy upraviť
Najjasnejšia hviezda alfa sa nazýva Algenib, čo sa prekladá ako „bok“ alebo „pravá strana“. Úplne rovnako sa volá aj hviezda gama Pegasi. Alternatívny názov je Mirfak. Okolo Algenibu sa nachádza voľné zoskupenie hviezd, z ktorých najjasnejšie možno vidieť aj voľným okom. Toto zoskupenie sa označuje ako Melotte 20.
Najznámejšou hviezdou súhvezdia je však beta Persei, nazývaná Algol. Je to najznámejšia zákrytová premenná hviezda vôbec. Zatmenie Algola je jav, ktorý sa dá ľahko sledovať aj voľným okom. Algol dal názov celej skupine premenných hviezd. Volajú sa premenné hviezdy typu Algol, premenné hviezdy typu Beta Persei alebo jednoducho Algolidy. Základná jasnosť Algola je asi 2,2 mag. V perióde 2 dni 20 hodín 48 minút a 56 sekúnd počas piatich hodín jeho jasnosť klesne na 3,4 magnitúd.
Hviezda gama Perzei je tiež zákrytová premenná hviezda, podobne ako Algol. Okrem toho aj má sprievodcu 10,6 mag vo vzdialenosti 57“.
Delta Persei predstavuje modrobieleho obra, pravdepodobne tiež člena kopy Melotte 20. Ešte mladšia a žeravejšia než delta Per je hviezda epsilon Persei.
Ďalšou dvojhviezdou je zéta Persei. Jej zložky majú jasnosť 2,9 a 9,4, pričom ich vzájomný odstup je 12,9“. Názov hviezdy zéta, Menkib, znamená „rameno“, takisto ako aj názov hviezdy Atik (omikrón). Menkib patrí k pozoruhodnému zhluku hviezd ležiacemu asi 8° severne od Plejád v súhvezdí Býka.
Veľmi ľahko sa dá rozlíšiť aj dvojhviezda eta Persei, zvaná Miram.
Premenná hviezda je aj ró Persei. Zaraďuje sa do skupiny polopravidelných premenných hviezd, čiže jej perióda sa nedá celkom určiť.
X Persei je röntgenová dvojhviezda. Na hranici s Kasiopejou zase môžeme ďalekohľadom vidieť premennú hviezdu AX Persei, ktorá sa označuje ako symbiotická.
Zaujímavé objekty upraviť
Súhvezdím prechádza časť Mliečnej cesty, i keď v týchto oblastiach nedosahuje veľkú hustotu. Napriek tomu sa tu nachádza veľké množstvo otvorených hviezdokôp, hviezdnych polí a hmlovín. Jedným z najznámejších a najobľúbenejších objektov amatérskych astronómov je dvojitá hviezdokopa pomenovaná ako h a Chí Persei. Túto nádhernú hviezdokopu môžeme za vhodných podmienok vidieť už voľným okom asi v polovičnej vzdialenosti medzi hviezdami éta Persei a Ruchbach z Kasiopeje. Nachádza sa v pomyslenej rukoväti Perzeovho meča.
Ďalšia krásna hviezdokopa je M34 nachádzajúca sa na rozhraní s Andromédou. pre amatérskych astronómov sú pozoruhodné aj hviezdokopy NGC 744, NGC 1245, NGC 1528, NGC 1342, NGC 1545, NGC 957, NGC 1444 a IC 348. Stock 2 je otvorená hviezdokopa ležiaca v Kasiopeji, ale časť z nej presahuje aj do Perzea.
Planetárna hmlovina M76 je známa aj ako Malá činka.
Jednou z najjasnejších, ale aj najznámejších hmlovín v Perzeovi je NGC 1499 známa aj ako Kalifornia. Kalifornia je typický príklad emisnej hmloviny – žiari totiž jasným červeným svetlom.
Ďalším objektom je OB-asociácia Perzeus II, ktorá je naša najbližšia asociácia. Vzdialená je od Zeme takmer 1 000 ly a vznikla asi pred 1,5 miliónom rokov.
Zo vzdialenejších objektov patrí k najznámejším Kopa galaxií v Perzeovi. Je to jedna z našich najbližších kôp galaxií. Kopa galaxií v Perzeovi je časťou Nadkopy (Superkopy) galaxií Perseus alebo Pisces-Perseus. Blízko stredu kopy vzdialenej zhruba 250 miliónov svetelných rokov leží jej dominantná galaxia NGC 1275. Patrí medzi Seyfertove galaxie, čo je skupina aktívnych galaxií.
V tomto súhvezdí leží radiant azda najobľúbenejšieho meteorického roja – Perzeíd.
Podľa súhvezdia Perzea sa nazýva tiež najvzdialenejšie špirálové rameno od stredu Galaxie.
Poloha upraviť
Perzeus je pekné, jasné súhvezdie jesennej oblohy, ktoré možno nájsť pod plytšou časťou „W“ Kasiopeje. Predĺžená spojnica hviezd Cih – Ruchbach nás zavedie priamo k hviezde Algenib. Nijaká hviezda súhvezdia nevyniká oproti ostatným prílišnou jasnosťou. Celá oblasť je, ako pri všetkých súhvezdiach ležiacich na Mliečnej ceste, bohatá na hviezdy. Perzeus patrí k základným orientačným súhvezdiam, ale bohužiaľ zakreslenie jeho spojníc je v hviezdnych mapách veľmi nejednotné. Prvá možnosť vychádza z tvaru nedokončeného písmena „K“. Spojí sa hviezda éta, gama a Algenib, od ktorého sa spojnice rozvetvujú: Od Algenibu k iota Persei a stadiaľ potom k hviezdam kappa, Algol a prípadne aj ró. Druhá spojnica vedie od Algenibu k hviezdam fí, delta, ní, epsilon. Aby bolo „K“ dokončené, musí sa ešte pridať spojnica k od ioty k nevýraznej théta Persei.
Druhá alternatíva začína kreslenie spojníc rovnako, ale od Algenibu sa pokračuje len smerom nadol k fí a delta Hviezda ní sa môže/nemusí vynechať, ale v každom prípade spojnice pokračujú k epsilon, Menkib, zéta, omikrón a Algol. Môžu sa objaviť ešte ďalšie spojnice, prípadne úplne iné pospájanie hviezd, ale tieto dve možnosti zakreslenia patria k najfrekventovanejším. Asterizmus Perzeov oblúk tvorí spojnica hviezd η – γ – α – δ – ε – ξ – ζ.
Perzeus je v našich zemepisných šírkach z veľkej časti cirkumpolárne súhvezdie a aj jeho najjasnejšie hviezdy, Algenib a Algol patria k cirkumpolárnym. Preto sa niekedy celé súhvezdie radí medzi cirkumpolárne. Pozorovať celé súhvezdie môžeme prakticky celý rok, okrem obdobia na prelome mesiacov apríl a máj. Naopak, najlepšie ho môžeme vidieť v októbri a novembri. Hviezda Algenib kulminuje veľmi blízko zenitu.
Zdroje upraviť
- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Perzeus, s. 288 – 295.
- HERMANN, Joachim. Hviezdy. Redakcia PhDr. Anna Lackovičová, Viera Fabianová, Elena Benková,; preklad Ing. Květoslav Spiller; ilustrácie Sabine Ramona Herrmannová-Ikramová. [s.l.] : Ikar, 1998. 287 s. (Sprievodca prírodou.) ISBN 80-7118-475-6.
- KLEZCEK, Josip. Velká encyklopedie vesmíru. Redakcia Jitka Zykánová. prvé. vyd. Praha : Academia, © 2002. (2480.) ISBN 80-200-0906-X. (česky)
- MOORE, Patrick. Hviezdy a planéty. Redakcia Katarína Bobríková, Ladislav Donauer; preklad Igor Kapišinský a Zdena Kapišinská. Prvé slovenské vydanie. revidované a rozšírené vydanie vyd. Bratislava : Slovart, 2001. 256 s. ISBN 80-7145-341-2.
- KALER, Jim. STARS. Dostupné online. (anglicky)