Pevnosť mesta Olomouc

Pevnosť mesta Olomouc bola budovaná od založenia mesta, ale najviac sa rozvíjala najmä od 16. do 19. storočia. Vo svojej dobe šlo o modernú bastiónovú pevnosť. Zrušená bola v roku 1886.

Vývoj pevnosti upraviť

Ako prvý vznikol v 11. storočí Olomoucký hrad s opevnením. Medzi rokmi 1239 až 1246 došlo k spájaniu jednotlivých kupeckých osád v jedno mesto, ktoré bolo postupne opevňované kamennými hradbami. Na prelome 13. a 14. storočia a už dá hovoriť o celistvom ranogotickom opevnení. K rozšíreniu hradieb došlo po roku 1526: do mestského obvodu bolo pridané územie Bělidel v severnej časti mesta (dnes Sokolská ulica).

Počas tridsaťročnej vojny bolo mesto okupované Švédmi (1642 až 1650). Švédska armáda podnikla rozsiahle opravy hradieb a novú výstavbu predovšetkým v severnej strane mesta. Pre lepšiu obranyschopnosť mesta boli vypálené všetky predmestia za hradbami. V tom čase boli funkčné len štyri mestské brány: Hradská, Blažejská, Střední a Rohelská. Roku 1655 bol Olomouc cisárom Ferdinandom III. prehlásený za pevnosť. Na Morave mali tento status ešte mestá Brno, Jihlava, Uherské Hradiště a hrad Helfštýn.

Obliehanie mesta Olomouca cisárskymi vojskami roku 1643 a 1644

Písal sa rok 1658, keď maršal Louis Raduit de Souches navrhol plán zosilnenia vtedajšieho opevnenia a jeho doplnenia päťuholníkovými bastiónmi. Roku 1699 bol predložený nový návrh pevnostného systému podľa Vaubanovho systému a fortifikačný projekt z roku 1711, nadväzujúci na návrh z roku 1699, navrhoval úplnú sústavu bastiónov okolo celého mesta. Jeho autorom bol Louis de Rochetz.

Nakoniec bola úplná bastiónová pevnosť vybudovaná až z rozhodnutia cisárovnej Márie Terézie z roku 1742. Bastiónová pevnosť podľa plánov inžinera Petra Filipa Bechade de Rochepine bola vybudovaná do roku 1757. Olomouc sa stal veľmi modernou bastiónovou polygónnou pevnosťou s množstvom redút a predsunutých pevnôstok. Opevnené bolo aj Kláštorné Hradisko. Opevnenie bolo vystavané podľa francúzskej školy. Po strate Sliezka sa Olomouc stal strategickou hraničnou pevnosťou, ktorú v roku 1758 neúspešne po dobu piatich týždňov obliehali Prusi. Potom nasledovala výstavba fortov okolo celého mesta, išlo o veniec z 17, neskôr z 21, pevnôstok, ktoré boli umiestnené dookola mesta.

Počas napoleonských vojen bol v pevnosti väznený generál Lafayette a ubytovaný tu bol aj maršal Suvorov. Keď v roku 1850 vzrastalo napätie medzi Pruskom a Rakúskom, bol do Olomouca povolaný maršal Radecký. V tom čase tiež pevnosť a priľahlé novopostavené pevnôstky na západnej strane mesta niekoľkokrát navštívil cisár František Jozef I., stretol sa tu s ruským cárom Mikulášom I. Predpokladané dobývanie olomouckej pevnosti pri rakúsko-pruskej vojne sa v roku 1866 neuskutočnilo a pevnosť stratila svoj strategický význam. Ešte v rokoch 1870 až 1876 bola vystavaná posledná pevnôstka v Radíkove, ale už v roku 1886 došlo k zrušeniu pevnosti. V novembri toho tiež roku bolo do Olomouca doručené cisárske nariadenie z 9. marca 1886, ktorým bola olomoucká pevnosť zrušená a bol tak umožnený ďalší rozvoj mesta. Ešte pred cisárskym „posvätením“ bola v roku 1876 zbúraná Hradská brána vedúca na východ smerom k železničnej stanici. Na jej mieste vznikol súbor nájomných domov.

Architektúra pevnosti upraviť

	súčasná mestská zástavba historického jadra
	súčasné časti pevnosti Olomouc
	súčasný Mlynský potok

1 – Cigánska bránka
2 – hranolová obranná veža
3 – okrúhla románska veža
4 – priestor zbúranej Vnútornej Hradskej brány
5 – Židovská brána
6 – Michalský výpad
7 – Katovská bránka
8 – priestor zbúranej Blažejskej brány
9 – priestor zbúranej Kateřinskej brány
10 – priestor zbúranej Dolnej brány
11 – Terezská brána
12 – priestor zbúranej Strednej brány
13 – priestor zbúranej tzv. Putzentürl-pfört
15 – priestor zbúranej Litovelskej brány
16 – pozostatky stredovekého opevnenia s Prašnou vežou
17 – pozostatky renesančného opevnenia s Růžovou bránkou
18 – priestor zbúranej Rohelskej brány a zbúranej Vodárnej veže
19 – priestor zbúranej Barborinej brány s pozostatkami neskorogotických hradieb
20 – priestor zbúranej Novej brány
21 – pozostatky Locatelliho bastiónu
22 – bývalá Brána Všetkých svätých
23 – Špitálský bastión
24, 25, 26 – pás stredovekých hradieb

A – Hanácká kasáreň
B – Dom armády
C – Vojenská pekáreň
D – Tereziánska zbrojnica
E – Korunná pevnôstka
F – Vodná kasáreň
G – priestor zbúranej Mestskej zbrojnice
H – priestor zbúraných Mauríciovských kasárien
I – Staromestská kasáreň

Brány, veže a hradné prvky upraviť

Juhovýchodná strana upraviť

Hradská (Opavská, Kopecká) brána, zbúraná roku 1876. Delila sa na vnútornú a vonkajšiu, vzdialené od seba niekoľko metrov a spojené padacím mostom. Vnútorná brána mala vlastný strážny domček a tiež v nej boli umiestené lavice na telesné tresty (Schwitzbänke). Roku 1678 bola obnovená z odkazu generála Felixa Scherovského. Vonkajšia brána mala podobu barbakánu
Židovská brána medzi budovami Jezuitského konviktu v Univerzitnej ulici je zachovaná dodnes ešte s otvormi pre uchytenie padacieho mostu
Michalský výpad, hranolová štvorboká veža so schodiskom z roku 1756. Podľa Václava Richtera by mohla pochádzať už z 13. storočia.
Katovská bránka, hranolová štvorboká veža, dnes nezastrešená, schodisko zriadené roku 1943
Blažejská brána v ústí Blažejského námestia do Bezručových sadov, jedna z najstarších brán, uzatvorená Švédmi roku 1645, po otvorení Kateřinskej brány slúžila ako pracháreň, zbúraná postupne 1826 – 1904
Kateřinská brána v ústí Kateřinskej ulice, zriadená roku 1699 v starej hradnej stene, vďaka svojej výhodnejšej polohe nahradila Blažejskú bránu, zbúraná 1878

Západná strana upraviť

Litovelská brána na dnešnom námestí Hrdinov, v rokoch 1644 až 1645 úplne zničená, následne znovu vybudovaná. Zbúraná roku 1882, jej časť bola prenesená ku vchodu do Čechových sadov
tzv. Putzentürl-pförtl (niekedy tiež Butzen-Thürl) – bránka na čistenie stôk v ústí Švédskej uličky, zbúraná
Stredná brána v ústí Pavelčákovej ulice, v 18. storočí premenovaná na Vnútornú Terezskú, zbúraná 1883
Terezská brána, baroková tehlová stavba s kamenosocharskou výzdobou z 18. storočia na triede Slobody je zachovaná dodnes, je krytá zeleným drnom
Dolní brána v ústí Lafayettovej ulice, zbúraná roku 1884. V 14. storočí označovaná tiež ako brána Řeznická (slov. Mäsiarska) podľa blízkych obchodov s mäsom

Severná strana upraviť

Okrúhla románska veža s barokovou kaplnkou svätej Barbory
Hranolová obranná veža Olomouckého hradu, dnes súčasť Arcidiecézneho múzea
Cigánská bránka v Špitálskom bastióne používaná ako spojnica s Kláštorom Hradisko, zachovaná
Špitálský bastion v Parku pod Letným kinom, zachovaný, stavba začatá za švédskej okupácie, dostavaný roku 1676
Brána Všetkých svätých, zachovaná dodnes v areáli Olomouckého hradu, viditeľná z Letného kina
Locatelliho bastión medzi ulicami Dobrovského a Koželužskou, stavaný od roku 1656, neskôr zbúraný, jeho tvar kopíruje päťuholníková vojenská pekáreň
Barbořina brána (Warberturm) v Koželužskej ulici, novopostavená 1661, ale existovala už skôr, dnes zbúraná, ale zachovali sa fragmenty neskorogotických hradieb
Nová brána v dnešnej Denisovej ulici v ústí pri kostole Panny Marie Snežnej spájala mesto s Predhradím, doložená už roku 1388, zbúraná roku 1787
Vodárna veža vedľa Rohelskej brány, zbúraná 1905
Rohelská (Františkova) brána na súbehu ulíc Kačení a Vodární, roku 1834 prestavaná a premenovaná na Františkovu, zbúraná 1884
Růžová bránka na Slovenskej ulici, čiastočne zachovaná v tehlovom opevnení
Prašná veža v bloku medzi ulicami 8. mája a Sokolskou, zbúraná

Kasárne a vojenské objekty upraviť

Tereziánská zbrojnica na Biskupskom námestí, dnes Knžnica Univerzity Palackého v Olomouci
Staroměstská kasáreň na Slovenskej ulici z roku 1810
Dom armády (bývalá kadetka, ešte skôr augustiniánsky kláštor) na triede 1. Mája
Hanácká kasáreň na triede 1. Mája
Vodná kasáreň a kasematy na triede Slobody
Mauríciovská kasáeň na mieste dnešného Koménia, zbúraná (čiastočne zachovaný zadný trakt)
Městská zbrojnica na mieste dnešnej školy Na Hradě (v majetku Univerzity Palackého), zbúraná
Vojenská pekáreň v bývalom Locatelliho bastionu, päťuholníková stavba, dnes sídlo Galerie Podkova

Pevnôstky (forty) upraviť

Fort XXII Černovír

Forty boli dookola olomouckej pevnosti budované od konca 18. storočia, do roku 1866 bolo postavených 17 pevnôstok, v nasledujúcich rokoch boli potom pristavané ďalšie 4, najneskôr roku 1874 bola postavená Radíkovská pevnôstka. Najznámejšie sú:

Korunná pevnôstka v Botanickej záhrade, ktorá ale patrila k barokovému bastiónovému opevneniu (nie je to teda fort)
forty pri Křelove
forty v Neředíně, Slavoníně, Chválkovicích, na Tabulovém vrchu, na Nové Ulici
Radíkovská pevnôstka
a ďalšie

Podľa dnešného pomenovania sú to tieto:

Fort I Černovír – dvojitá pevnôstka na oboch stranách dráhy Olomouc-Praha – dnes nejestvuje
Fort II Chválkovice – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 14751/8-1719
Fort IV Bystrovany – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 42054/8-1720
Fort VIII Holice – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 23725/8-1721 – z veľkej časti zanikol
Fort XI Slavonín – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 26836/8-1722
Fort XIII Nová Ulice – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 37376/8-1717
Fort XV Neředín – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 27455/8-1723
Fort XVII Křelov – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 28993/8-1724
Fort XX Křelov – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 14189/8-1725
Fort XXII Černovír – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 15080/8-1726

Medzi forty sa radia aj dve pevnosti (Fort Tabulový vrch a Fort Šibeniční vrch), ktoré ale de facto nie sú súčasťou fortovej pevnosti a vznikli ako rozšírenie staršieho systému opevnenia po úspešnom ukončení obliehania Olomouca roku 1758.

Fort Tabulový vrch – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 23652/8-1728
Fort Šibeniční vrch – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 104985

V 19. storočí bolo ale nutné kvôli vývoju delostrelectva vzdialiť obliehaciu líniu, preto sa objavil návrh na vybudovanie troch festov: na Babe, na Chlume a na Svatom Kopečku. Z nich bol vybudovaný len fort v Radíkove, súčasť festu Svatý Kopeček.

Niektoré forty sú zapísané v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Českej republiky (ÚSKP), ktorý vedie Národný pamiatkový ústav (NPÚ). Niektoré forty prešli po roku 1989 do súkromného vlastníctva a nadšenci ich revitalizujú (napr. Občianske združenie Fortový veniec).