Pluricentrický jazyk
Pluricentrický alebo polycentrický spisovný jazyk je jazyk, ktorým hovorí viacero národov, takže má viacero kodifikovaných štandardných verzií, ktoré sa mierne od seba odlišujú. Rozdiely medzi príslušnými variantami sú uvedené v jazykovednej literatúre, (tj. v slovníkoch, gramatike, pravopise) a každý variant je nezávisle kodifikovaný jazykovedcami príslušného národa. Pluricentrický jazyk teda nie je zmesou jazykov, jeho užívatelia hovoria rovnakým jazykom. Každý variant je spisovný, to znamená, že slúži vo všetkých sférach spoločenského života.
.svg)
Všetky veľké európske jazyky, a aj niektoré mimoeurópske, majú viacero spisovných verzií.[1] Medzi najznámejšie príklady polycentrických jazykov, ktoré sa uvádzajú v sociolingvistickej literatúre, patria: angličtina, nemčina, srbochorvátčina, francúzština, španielčina, portugalčina, arabčina, malajčina, hindustančina, holandčina a arménčina.[2]
Jazyk, ktorý má iba jednu spisovnú verziu, sa nazýva monocentrický napr. japončina, slovenčina, maďarčina alebo ruština.[2]
Literatúra upraviť
- Blum, Daniel (2002) (nemecký jazyk). Sprache und Politik: Sprachpolitik und Sprachnationalismus in der Republik Indien und dem sozialistischen Jugoslawien (1945-1991). Beiträge zur Südasienforschung ; zv. 192. Würzburg: Ergon. 200 str. ISBN 3-89913-253-X
Referencie upraviť
- ↑ Blum (2002), str. 124.
- ↑ a b CLYNE, Michael G.. Pluricentric Languages: Differing Norms in Different Nations. Berlin & New York : Mouton de Gruyter, 1992. 481 s. (Contributions to the sociology of language 62.) [Cit. 2017-04-29]. Dostupné online. ISBN 3-11-012855-1. (anglický jazyk)