Politická strana
Politická strana je organizovaná veľká skupina ľudí (v dnešnej dobe už spravidla politická organizácia), ktorej cieľom je získanie (štátnej) moci a/alebo presadzovanie určitej ideológie a/alebo riešenia nejakého problému. Aj hnutia v zmysle, v akom sa tento výraz používa u nás po Nežnej revolúcii, sú fakticky politické strany.
Vlastnosti politických strán:
- stabilná organizácia zahŕňajúca celú krajinu (resp. celý región)
- stabilné stotožnenie sa členov s organizáciou (ideologické alebo pragmatické)
V dnešných demokratických systémoch dostáva politická strana mandát na naplňovanie svojich cieľov prostredníctvom volieb. Cieľom môže byť aj zničenie demokracie a nastolenie diktatúry - spravidla triednej alebo národnostnej. V záujme tolerovania a uznania strany štátom vydáva stanovy a registruje sa.
V nedemokratických (totalitných, diktatúrach) systémoch je spoločenstvom na ovládanie ostatných a voľby slúžia na predstieranie slobody a demokracie.
Strany sú väčšinou financované zo štátneho rozpočtu.
Delenia upraviť
- tradičné delenie:
- konzervatívne strany,
- liberálne strany,
- sociálne strany,
- delenie typu ľavica-pravica:
- pravicové strany: konzervatívne strany, monarchistické strany, statkárske strany, fašistické strany,
- stredo-pravé strany: liberálne strany, pokrokové strany, demokratické strany,
- ľavicové strany: sociálno-demokratické strany, socialistické strany, komunistické,
- ostatné: národnostné strany, náboženské strany, ekologické strany, profesné strany a i.,
- delenie typu vláda-opozícia:
- vládne strany: tvoria vládu, a to buď samostatne alebo v koalícii,
- opozičné strany: snažia sa prevziať politickú moc voľbami,
- anti-systémové strany (napr. extrémna pravica alebo extr. ľavica): snažia sa rozbiť súčasné spoločenské usporiadanie a nerešpektujú zásady pluralitnej demokracie,
Dejiny upraviť
Politické strany vznikali pôvodne ako záujmové skupiny v rámci mocenskej elity, ktoré začali vytvárať lokálne skupiny (politické kluby) a postupne sa organizovali do politických strán.
Na Slovensku sa napríklad už pre 15. či 16. storočie hovorí o stranách v uhorskom sneme (Zápoľskovská strana a pod.), ktoré spĺňali mnohé z hore uvedených bodov. Za prvé moderné politické strany sa však považujú až whigovia a toryovia v anglickom parlamente (od 17. stor.), ďalej girondisti a jakobíni vo francúzskom parlamente v čase francúzskej revolúcie (koniec 18. stor.) a napokon celý rad politických strán, ktoré vznikali v Európe v 19. stor. - na Slovensku Slovenská národná strana a Ľudová strana.
V 19. storočí vzniklo tradičné rozdelenie na ľavicu, stred a pravicu (pôvodne podľa zasadacieho poriadku vo francúzskom parlamente).