Pomáci (iné názvy pozri nižšie) sú skupina (slovanských) Bulharov žijúca v južnej časti Bulharska v dolinách pohoria Rodopy a severnom Grécku.

Pomaci na začiatku 20. storočia

Názvy upraviť

Slovenské názvy tejto skupiny sú: Pomáci[1][2], Pomaci[3][4], Pomakovia[5], bulharskí moslim(ov)i(a)[1], moslimskí Bulhari[5], Bulharomohamedáni[1], bulharskí mohamedáni[5][2], mohamedánski Bulhari[6].

Tie z vyššie uvedených názvov, ktoré obsahujú slovo moslim alebo mohamedán, sa môžu vzťahovať aj všeobecne na akýchkoľvek Bulharov, ktorí sú moslimovia; historicky napríklad na povolžských Bulharov.[1][7]

Charakteristika upraviť

Počas dlhej osmanskej nadvlády konvertovali na islam (podľa niektorých názorov nenásilne, podľa iných násilím). Stali sa hlavnými spojencami okupačnej tureckej moci v Bulharsku. Neslávne sa preslávili účasťou na krvavom potlačení protitureckého povstania Bulharov v roku 1876, ale aj bojom proti kresťanským krajanom a oslobodzovacej ruskej armáde v rokoch 1877 až 1878. Po vyhlásení samostatnosti Bulharska mnohí emigrovali do Turecka. Ďalšia vlna emigrácie do Turecka pokračovala kvôli druhej svetovej vojne.

Pre pomácke dediny je typický svojrázny folklór a moslimská architektúra. V mnohých dedinách žijú spoločne s kresťanskými Bulharmi, s ktorými ich spája spoločný slovanský jazyk. V niektorých oblastiach žijú spoločne s Turkami, od ktorých sa ale odlišujú jazykom. Podľa sčítania z roku 2001 žije v Bulharsku 131 531 Pomákov. Žijú najmä v okolí mesta Smoľan v južnom Bulharsku, ale aj v okolí Blagoevgradu a Pazardžiku. Podľa údajov z roku 2011 sa počet Pomakov znížil na 67 350. Malé komunity žijú aj v severnom Grécku a Macedónsku. Pomerne vysoký počet Pomákov žije aj v Turecku, kde sa ale asimilujú s moslimským tureckým obyvateľstvom.

Zdroje upraviť

  1. a b c d MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. (Poznámka: Autor používa nominatív mn. čísla slova moslim v podobe moslimi, spisovný je ale tvar moslimovia)
  2. a b Sv. Adalbert, január 1914 [1] S. 8
  3. Bulhari. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 371.
  4. RADLINSKÝ, Andrej. Slovesnosť. [s.l.] : Škarnicla, 1865. 496 s. S. 60.
  5. a b c MORAVČÍKOVÁ, Michaela. Islam in Europe. [s.l.] : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2005. 380 s. ISBN 978-80-89096-22-0. S. 21.
  6. JIREČEK, K. Cesty po Bulharsku. 1888, S. 295 [2]
  7. Slovo, č. 6, 1988, S. 11 [3]