Portál:Jazyk/Odporúčané články

Obsah

1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 |

1

Slovenčina alebo slovenský jazyk je indoeurópsky jazyk. Patrí do skupiny západoslovanských jazykov (spolu s češtinou, poľštinou a lužickou srbčinou).

Po slovensky sa hovorí na Slovensku (asi 5 miliónov ľudí) a ďalej v týchto krajinách (uvedené sú počty zahraničných Slovákov odhadované (krajinskými spolkami a zastupiteľskými úradmi) / oficiálne údaje za rok 2000/2001):

• v Spojených štátoch (1 200 000 / 821 325)
• v Česku (350 000 / 183 749)
• v Maďarsku (110 000 / 17 693*) – * ale znalosť slovenčiny uvádza 68 852 osôb
• v Kanade (100 000 / 50 860)
• v Srbsku (60 000 / 59 021) – najmä vo Vojvodine
• v Poľsku (47 000 / 2 000*) – * Ústredná sčítacia komisia akceptovala námietku Spolku Slovákov proti tomuto číslu
• v Rumunsku (18 000 / 17 199)
• v Ukrajine (17 000 / 6 397) – najmä v Podkarpatskej Rusi
• v Rakúsku (10 234 / 10 234)
• v Chorvátsku (5 000 / 4 712)

a v ďalších krajinách. Celkový odhadovaný počet osôb slovenského pôvodu v zahraničí roku 2001 je 2 016 000.

Slovenské nárečia sa značne rôznia medzi sebou a delia sa na 3 skupiny:

• západoslovenské nárečia (najbližšie češtine).
• stredoslovenské nárečia (v južnej časti majú niekoľko znakov spoločných s južnoslovanskými jazykmi)
• východoslovenské nárečia

celý článok...

2

Základné frázy jazyka Čeština
Áno	Ano
Nie	Ne
Možno	Možná
Ahoj	Ahoj
Dovidenia	Na shledanou
Ďakujem	Děkuji
Prepáčte	Promiňte
Hovoríš po anglicky?	Mluvíš česky ?
Ľúbim Ťa	Miluju tě.
Všeobecná deklarácia ľudských práv
„Všichni lidé rodí se svobodní a sobě rovní co do důstojnosti a práv. Jsou nadáni rozumem a svědomím a mají spolu jednat v duchu bratrství.“

Čeština je západoslovanský jazyk najviac príbuzný so slovenčinou, potom poľštinou a dolnolužickou srbčinou. Patrí medzi slovanské jazyky, do rodiny indoeurópskych jazykov.

Rozdiely medzi slovenčinou a češtinou:

• České písmená, ktoré sa v slovenčine nevyskytujú sú ř, ě, ů . Slovenské písmená ä, dz, dž, ľ, ŕ, ĺ a dvojhlásky ia, ie, iu, ô nie sú v češtine.
• Spodobovanie znelosti je silnejšie v slovenčine.
• čeština má 7 pádov - zostal v nej 5.pád (oslovujeme, voláme), ktorý bol aj v slovenčine.
• Slovenčina
  • má pravidelnejšiu gramatiku než spisovná čeština, pretože bola ovplyvnená ideálom jazyka 15. - 16. storočia a zjednodušenia bežnej češtiny do nej len ťažko prenikali.
  • Slovenčina má iné koncovky a vzory skloňovania a časovania.
  • Niektoré základné slová nie sú vôbec podobné s češtinou a niektoré podobné slová majú úplne iný význam.
• Niektoré odborné termíny boli prevzaté z češtiny do slovenčiny, ale napríklad názvy rastlín a zvierat sú značne rozdielne.
• rozdielne koncovky (-cia, -dlo, -ť, -om x -c(i)e, -tko, -t, -em), vyjadrenia (treba, možno x je třeba, je možné), predložky (na x k, pro) . . .
• Slovenčina používa trpný rod tvorený pomocou trpného príčastia ešte menej ako čeština a dáva prednosť tvaru so zvratným zámenom sa.
• príklady rozdielnych významov: x (topit) x ; (hořký) x horký () . . .

celý článok...

3

Základné frázy jazyka Angličtina
Áno	yes
Nie	no
Možno	maybe
Ahoj	Hi, Hello
Dovidenia	Goodbye
Ďakujem	Thank you
Prepáčte	Sorry, excuse me
Hovoríš po anglicky?	Do you speak English?
Ľúbim Ťa	I love you.
Všeobecná deklarácia ľudských práv
„All human beings are born free and equal in dignity and rights. They are endowed with reason and conscience and should act towards one another in a spirit of brotherhood.“

Angličtina je západogermánsky jazyk, pôvodom z Anglicka.

Je to druhý najrozšírenejší materinský jazyk na svete, pre približne 402 miliónov ľudí (2002). Angličtina má postavenie lingua franca (dorozumievací jazyk v mnohojazyčných oblastiach) v mnohých častiach sveta vďaka ústrednému vojenskému, ekonomickému, politickému a vedeckému vplyvu Spojeného kráľovstva v 18. a 19. storočí a Spojených štátov začiatkom 20. storočia. Angličtina sa taktiež používa ako hlavný dorozumievací jazyk vo viacerých oblastiach, napríklad výpočtová technika alebo geografia. Pri prekladaní textov do väčšiny jazykov sa prekladá najčastejšie práve z Angličtiny.

Je to jazyk, ktorý študuje najviac ľudí učiacich sa viac jazykov.

Angličtina sa z diachronického hľadiska delí na:

• Starú angličtinu (anglosaština): cca 450 – 1150
• Strednú angličtinu: cca 1150 – 1500
• Ranú novú angličtinu: cca 1500 – 1700
• Novú angličtinu: cca od 1700 po súčasnosť

celý článok...

4

Nemčina (nem. Deutsch, limb. Pruus) je jazyk západnej skupiny germánskych jazykov a je jeden z najrozšírenejších jazykov. V Európskej únii je to rodný jazyk pre najviac ľudí.

Nemčina je hlavným jazykom pre 96,75 milióna Európanov (2004), čo je 13,3 % Európanov, a tým je druhým európskym jazykom podľa počtu hovoriacich za ruštinou (asi 150 miliónov hovoriacich v Európe) a pred francúzštinou (66,5 milióna Európanov (2004)). Nemčina je tretím najvyučovanejším cudzím jazykom v EU (po angličtine a francúzštine) a v USA (po španielčine a francúzštine)). Je jedným z oficiálnych jazykov Európskej únie.

S viac ako 120 miliónmi ľudí hovoriacimi po nemecky v 38 krajinách sveta nie je prekvapením, že sa lokálne použitie jazyka mení. Podobne ako angličtina, nemčina je pluricentrický jazyk s tromi hlavnými strediskami použitia: Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko. Na rozdiel napríklad od angličtiny je však nemčina na úrovni spisovného jazyka pomerne jednotná a v posledných storočiach sa veľmi málo (napríklad v porovnaní s angličtinou) mení aj v čase.

Nárečia

Nemecké nárečia delíme na:

• dolnonemecké (Niederdeutsch) = Plattdeutsch – severná časť severnej polovice Nemecka
• hornonemecké (v širšom zmysle) (Hochdeutsch):
  • strednonemecké (Mitteldeutsch) – južná časť severnej polovice Nemecka
  • horskonemecké (tiež: hornonemecké v užšom zmysle) (Oberdeutsch) – južná polovica Nemecka + Švajčiarsko + Rakúsko

Každé z nich má z vývojového hľadiska starú , strednú a novú verziu (napríklad stredná dolná nemčina).

Dolnú nemčinu geograficky delí od hornej nemčiny tzv. Benrátska čiara, pomenovaná podľa mestskej časti Düsseldorfu, kde začína.

Dejiny

Historický vývoj nemčiny delíme na tieto obdobia:

• starohornonemecké obdobie (700 - 1100)
• strednohornonemecké obdobie v širšom zmysle (1100 - 1500):
  • strednohornonemecké obdobie v užšom zmysle (1100 - 1350)
  • ranonovohornonemecké obdobie (1350 - 1500)
• novohornonemecké obdobie (od 1500 )

Tieto epochy napriek svojmu tradičnému názvu spravidla zahŕňajú aj dolnú nemčinu (Nemalo by sa preto zamieňať napr. „starohornonemecké obdobie“ , ktoré zahŕňa aj dolnú nemčinu, so „starou hornou nemčinou“, ku ktorej paralelne existovala na severe „stará dolná nemčina“).

celý článok...

5

Základné frázy jazyka Ruština
Áno	Да (Da)
Nie	Нет (Ňet)
Možno	возможно (vazmóžna)
Ahoj	Привет (Privét) - privítanie, Пока (Paká) - rozlúčka
Dovidenia	До свидания (Dasvidáňja)
Ďakujem	Спасибо (Spаsíbа)
Prepáčte	Извините (izviníťe)
Hovoríš po rusky?	Ты говоришь по-русски? (Ty gavaríš pa rúski?)
Ľúbim Ťa	Я люблю тебя .(Ja ľubľú ťibjá)
Všeobecná deklarácia ľudských práv
„Все люди рождаются свободными и равными в своем достоинстве и правах. Они наделены разумом и совестью и должны поступать в отношении друг друга в духе братства.“

Ruština (Русский язык, Russkij jazyk) je najpoužívanejší slovanský jazyk.

Má tzv. plnohlasie (volos - vlas), č.,ž za tj, dj (sveča - svieca), 'a, u za staré nosovky (pjať - päť, ruka), o, e za jery v silných pozíciách (deň,son - deň, sen), má rozvinutú párovú mäkkosť spoluhlások a redukciu neprízvučných samohlások.

Prízvuk je voľný a pohyblivý.

V minulom čase nepoužíva pomocné sloveso (ja bral), v prítomnom čase nepoužíva sponu (brat doma).

Píše sa azbukou.

Výrazné stopy zanechal v ruskom jazyku cirkevnoslovanský jazyk, ktorý bol v Rusku pôvodným spisovným jazykom, a ktorého funkcie postupne preberala vznikajúca spisovná ruština.

Novodobý spisovný ruský jazyk sa utváral od 18. stor..

celý článok...

6

Základné frázy jazyka Jazyk/Odporúčané články
Áno	Oui
Nie	Non
Možno	Peut-être
Ahoj	Salut
Dovidenia	Au revoir
Ďakujem	Merci
Prepáčte	Excusez-moi
Hovoríš po francúzsky?	Parlez-vous français?
Ľúbim Ťa	Je t'aime
Všeobecná deklarácia ľudských práv
„Tous les êtres humains naissent libres et égaux en dignité et en droits. Ils sont doués de raison et de conscience et doivent agir les uns envers les autres dans un esprit de fraternité.“

Francúzština je románsky jazyk, ktorým sa hovorí najmä vo Francúzsku, Belgicku, Švajčiarsku, Kanade a v niekoľkých krajinách v Afrike.

Pôvod

Prvopočiatky vývoja francúzštiny ako románskeho jazyka sú spojované s postupným prenikaním rímskeho vojvodcu Iulia Caesara do Galie v rokoch 58 pred n.l. až 52 pred n.l. Rimania so sebou priniesli svoj talent pre správu územia a ako víťazi sa ujali administratívy v krajine. Úradným jazykom sa stala latinčina (najmä vo forme hovorenej vulgárnej latinčiny). Pôvodné keltské obyvateľstvo sa snažilo jazyk svojich dobyvateľov naučiť, pretože im umožňoval dostať sa na dobre platené a rešpektované pozície úradníkov a takisto získať status rímskeho občana.

Pôvodný keltský jazyk Galov prežíval aj naďalej, a to prevažne v hovorenej podobe na vidieku, ale aj v mestských domácnostiach.

Tento proces, ktorý sa označuje ako romanizácia, prebiehal od juhu krajiny a rozdiely v nárečiach možno pozorovať ešte dnes. Tzv. provensalčina, nárečie kraja Provence, je svojou výslovnosťou veľmi podobné taliančine.

Francúzština vo svete

Z francúzštiny pochádza veľká časť medzinárodných slov – až 70% slov v dnešnej angličtine má francúzsky (a sprostredkovane cez francúzštinu vlastne latinský) pôvod. Francúzština je medzinárodným diplomatickým jazykom, komunikačným jazykom EÚ, NATO, OSN a ďalších podobných organizácií, dnes je však vytlačovaná angličtinou, vďaka ktorej jej význam upadá (napriek snahe francúzskej vlády podporovať šírenie jazyka v zahraničí).

celý článok...

7

Japončina (日本語, Nihongo) - alebo pre tých, ktorí ju považujú za viacero jazykov japonské jazyky - je jazyk z jazykovej skupiny japonsko-rjúkjuských jazykov (pre tých, ktorí považujú rjúkjuštinu za nárečie japončiny, je japončina izolovaný jazyk).

Jazyk používa vyše 127 miliónov ľudí hlavne v Japonsku ale aj v japonských emigračných komunitách po celom svete. Je aglutinačným jazykom a je charakteristická systémom zdvorilostného oslovovania, ktorý odráža hierarchický charakter japonskej spoločnosti. Pomocou slovesných tvarov a špecifickej slovnej zásoby sa naznačuje vzájomné postavenie hovoriaceho a poslucháča. Zvuková zásoba japončiny je relatívne malá a má systém japonského výškového akcentu, ktorým sa rozlišuje význam slov a ktorý vznikol v 8. storočí.

Písaná japončina využíva hlavne znakové písmo zvané kandži, a dva sylabáry (slabičné abecedy) zvané hiragana a katakana. Grafémy kandži, hiragany aj katakany boli odvodené z čínskych znakov. latinka japončina (po japonsky rómadži) sa v modernom jazyku používa najmä na mená spoločností, na reklamy a pri zápise do počítača. Západné arabské číslice sa používajú na zápis čísel, čínske/japonské číslovky sa však tiež bežne vyskytujú.

Japonská slovná zásoba je značne ovplyvnená výpožičkami slov z iných jazykov. Obrovský počet bol prebraný z čínštiny alebo vytvorený na čínskom základe počas obdobia aspoň 1500 rokov. Od neskorého 19. storočia prebrala japončina aj nespočetné množstvo slov zo západných jazykov, najmä z angličtiny.

Gramatika

Japončina nemá rody, členy, množné číslo (počet vecí sa určuje tzv. počítadlami-slovami za číslom) ani zámenné prípony v časovaní slovies. Morfologicky má len dva časy: minulý a prítomný.

Slovosled je typu: podmet + predmet + prísudok. Príklad: Veta Pán Tanaka je jablko má v japončine slovosled:

PODMET PREDMET PRÍSUDOK

|pán Tanaka| |jablko| |je|

Otázka sa tvorí pomocou slovka "ka" na konci vety. Príklad:

Tanaka-san wa ringo o tabemasu. - Pán Tanaka je jablko/jablká.

Tanaka-san wa ringo o tabemasu ka. - Je pán Tanaka jablko/jablká?
田中さんはりんごを食べますか。

celý článok...

8

Swahilčina je jazyk nigersko-konžskej vetvy nigersko-kordofánskych jazykov, druhý najrozšírenejší jazyk v Afrike (po arabčine) a spolu s hauštinou najrozšírenejší jazyk subsaharskej Afriky.

Je úradným jazykom v Keni, Tanzánii a Ugande, ako aj Africkej únie, dorozumievacím vo východnej oblasti Konga (býv. Zairu), južnom Somálsku, Rwande, Burundi, Zambii, Malawi, severnom Mozambiku a v niektorých oblastiach na Madagaskare.

Svahilčina má gramatiku založenú na báze bantuských jazykov, ale jej slovná zásoba je zmesou bantusko-arabsko-anglickou. Je to spôsobené obdobím britskej koloniálnej nadvlády a predošlými expanziami Arabov, menší vplyv na slovnú zásobu mali aj perzština, hindčina a niektoré iné africké jazyky. Rozoznávame tri hlavné dialekty:

• Unguja je vo swahilčine meno ostrova Zanzibar, kde se tento dialekt vyvinul. Je považovaná za najčistejšiu a štandardnú formu swahilčiny, ktorá sa rozšírila po celej Tanzánii
• Mwita pochádza z Mombasy, používa sa na väčšine územia Kene
• Amu je najmenej rozšírené nárečie, používané na ostrove Lamu a niekoľkých menších susedných ostrovoch

Swahilčina sa pôvodne písala arabským písmom, od 19. storočia sa používa latinka. Najstaršie swahilské nápisy boli nájdené na náhrobných kameňoch zo 14. storočia. Bola v nej písaná islamská poézia.

Najznámejšími spisovateľmi 20. storočia sú Ngugi wa Thiong´o, Meja Mwangi a Shaaban Robert.

celý článok...

9

Esperanto je umelý jazyk. V roku 1887 ho zverejnil varšavský lekár L. L. Zamenhof. Má jednoduchú gramatiku bez výnimiek, vyslovuje sa rovnako ako sa píše a slovná zásoba pochádza z rôznych európskych jazykov (väčšina slov je románskeho pôvodu, potom germánskeho a slovanského).

Priemerná doba potrebná na naučenie sa esperanta je 6 mesiacov.

Esperanto je jazyk rovnocenný s akýmkoľvek prirodzeným jazykom, dá sa v ňom písať beletria alebo vedecká práca, je možné do esperanta prekladať z iných jazykov a naopak. Mnohé diela je možné nájsť na Internete. Esperanto bolo vytvorené na to, aby zblížilo ľudí z rôznych komunít a kultúr. Organizujú sa medzinárodné aj miestne stretnutia priaznivcov esperanta. Na Slovensku pôsobí Slovenská esperantská federácia a Slovenská esperantská mládež. Najväčším esperantským medzinárodným združením je Svetový esperantský zväz so sídlom v Rotterdame. Založil ho Hektor Hodler v roku 1908, jeho mládežnícka sekcia TEJO vznikla v roku 1938.

Na Generálnej konferencii UNESCO v roku 1954 boli výsledky esperanta uznané v súlade s cieľmi UNESCO a boli ustanovené oficiálne vzťahy medzi UNESCO a UEA pretrvávajúce do súčasnosti. Na generálnej konferencii UNESCO v roku 1985 boli členské štáty a medzinárodné organizácie vyzvané prikročiť k výučbe esperanta v školách a k jeho využívaniu v medzinárodnom styku. UEA má tiež poradné vzťahy s Organizáciou spojených národov (OSN), UNICEF, Radou Európy (CE), Organizáciou amerických štátov (OAS) a Medzinárodnou organizáciou pre normy (ISO).

Medzinárodný kód esperanta podľa normy ISO 639-1 (dvojpísmenový) je [eo], podľa ISO 639-2 (trojpísmenový) je [epo]. Esperanto bolo v roku 1924 uznané ako jasný jazyk v telegrafii.

Esperanto sa dnes vyučuje na niektorých jazykových školách, pretože sa ukázalo, že po jeho zvládnutí sa študent omnoho ľahšie naučí ďalšie cudzie jazyky.

Bulonská deklarácia určuje ciele esperantizmu v piatich bodoch:

1. Esperantizmus je snaha rozšíriť po celom svete používanie neutrálneho jazyka, ktorý by slúžil na dorozumievanie ľudí rôznych jazykov.
2. Medzinárodným jazykom môže byť len umelý jazyk; dokonale životaschopným sa ukázal vo všetkých smeroch jediný jazyk esperanto.
3. Autor jazyka sa výslovne vzdal akýchkoľvek osobných práv ohľadom jazyka a odovzdal ho celému svetu.
4. Jediný základ, záväzný navždy a pre všetkých esperantistov je Fundamento de Esperanto.
5. Esperantistom je každý človek, ktorý vie a používa jazyk esperanto, úplne ľahostajné na aký cieľ.

celý článok...

10

Kórejčina je jazyk Kórejčanov. Spravidla sa považuje za izolovaný jazyk. Je úradným jazykom dvoch kórejských štátov, ako aj jedným z úradných jazykov autonómnej prefektúry Číny hraničiacej s Kórejskou ľudovodemokratickou republikou.

Pôvod a zaradenie

Pôvod kórejského jazyka nie je zatiaľ definitívne vyjasnený. Existuje viacero hypotéz o koreňoch kórejského jazyka. Má veľa spoločných prvkov s japončinou, mongolčinou, mandžuštinou, tunguzskými jazykmi a turečtinou.

Spravidla sa považuje za izolovaný jazyk, ale pravdepodne je príbuzná s altajskými jazykmi (mandžusko-tunguzské jazyky), možno s japončinou (podobná gramatika, ale iný hláskový systém), ojedinele je považovaná za súčasť euroázijských jazykov alebo čiastočne jazykov Pujo.

Rozšírenie

Kórejským jazykom sa hovorí hlavne na Kórejskom polostrove, ale aj v priľahlých oblastiach na severe Číny, kde sú Kórejčania menšinou. Počet používateľov na Kórejskom polostrove dosiahol okolo 72 miliónov (v južnej časti polostrova je ich 49 miliónov a v severnej asi 23 miliónov). Mimo vlasti žije asi 2 milióny Kórejčanov v Číne, 700 tisíc v Japonsku, 400 tisíc na území bývalého Sovietskeho zväzu, 1 milión v USA a Kanade.

Nárečia

V kórejčine jestvuje 6 skupín dialektov. Dialekty existujúce v kórejskom jazyku nie sú prekážkou vo vzájomnom porozumení sa, až na dialekt, ktorý sa používa na ostrovoch Čedžu-do (제주도), Ullüng-do (울른도) a dialekt na pohraničí s Čínou.

Základná charakteristika jazyka

• porovnanie: kórejčina / slovenčina
• jazykové nástroje: aglutinácia (pripájanie gramatických „prípon“) / flexia (skloňovanie, časovanie)
• slovosled: podmet - predmet - prísudok / podmet – prísudok - predmet
• gramatický rod, číslo, osoba: nemá / má
• stupne zdvorilosti: veľa / dva (tykanie, vykanie)
• slovné druhy: 3 (mená, prísudky, častice) / 10 (pods., príd. mená, ...)
• gramatické morfémy: jedna funkcia / viac funkcií

Základné frázy

• Pozdravy

안녕하십니까? Annjong hašimnikka? Dobrý deň (ráno, večer).
처음 뵙겠습니다. Čoüm pepkessmnida. Teší ma.
만나서 반갑습니다. Mannaso pang-gapsmnida. Rád Vás spoznávam.
내일 뵙겠습니다. Näil pepkessmnida. Dovidenia zajtra.
다음에 뵙겠습니다. Taüme pepkessmnida. Dovidenia nabudúce.
안녕히 가십시오. Annjong-hi kašipšio. Dovidenia. (pozdravujeme toho, kto odchádza)
안녕히 계십시오. Annjong-hi kešipšio. Dovidenia. (pozdravujeme toho, kto zostáva)
오랜만입니다! Orenmanimnida. Dlho sme sa nevideli.
주말 잘 지내십시오. Čumal čal činäšipšio. Želám Vám príjemný víkend.

• Zdvorilostné frázy

감사합니다. / 고맙습니다. Kamsahamnida. / Komapsümnida. Ďakujem.
괜찮습니다. Kwenčansümnida. To je v poriadku.
천만에요. Čonmanejo. Niet za čo.
실례합니다. Šillehamnida. Prepáčte (že vyrušujem…).
미안합니다. / 죄송합니다. Mianhamnida. / Čwesonghamnida. S prepáčením (za niečo zlé).
여기 있습니다. Jogi issümnida. Nech sa páči.
수고하셨습니다. Sugo hašossümnida. Ďakujem za Vašu tvrdú prácu.
잠깐만 기다리십시오. Čamkkanman kidarišipšio. Počkajte prosím chvíľu.
여보세요 Jobosejo. Haló.
알겠습니까? Algessümnikka? Rozumiete?
네, 알겠습니다. Ne, algessümnida. Áno, rozumiem.
아니오, 모르겠습니다. Anijo, morugessümnida. Nie, nerozumiem.

11

Gruzínčina (ქართული ენა, kartuli ena) je úradný jazyk Gruzínska.

Je hlavným jazykom pre približne 3,9 miliónov ľudí v Gruzínsku (asi 83 percent populácie) a pre ďalších 500 000 v zahraničí, hlavne v Turecku, Iráne, Rusku, USA a v Európe. Je literárnym jazykom všetkých gruzínskych národov, obzvlášť juhokavkazských jazykov – svančina, mergeliančina a lazčina.

Gruzínčina je najrozšírenejším juhokavkazským jazykom. Medzi juhokaukazské jazyky patrí svančina a megrelčina - oba rozšírené hlavne v severozápadnom Gruzínsku, lazčina rozšírená pozdĺž tureckého pobrežia Čierneho mora od Melyatu cez Rize ku gruzínskym hraniciam.

Gruzínčina sa od megrelčiny a lazčiny oddelila v prvom tisícročí pred naším letopočtom. Podľa množstva zmien a lingvistických odhadov začalo prvé delení už v druhom tisícročí naším letopočtom alebo skôr oddelením svančiny. Megrelčina a lazčina sa oddelili približne o tisíc rokov neskôr. Gruzínčina má bohatú literárnu tradíciu.

Gruzínčina bola vo svojej histórii zapisovaná rôznymi písmami. Dnes je takmer dominantná abeceda mchedruli. Mchedruli má 33 bežne používaných písmen, ďalších 6 písmen sa dnes už takmer nepoužíva. Písmena presne odpovedajú gruzínskej výslovnosti.