Portál:Matematika/Obrázky týždňa/Univerzálne


Univerzálne obrázky upraviť

1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52 | 53

1 upraviť

 

Množstvo pravoúhlych trojuholníkov v množinách dĺžiek jeho strán.

2 upraviť

 

Sierpinskeho trojuholník je taký trojuholník, kde trojuholníky vzniknuté rozdelením trojuholníka strednými priečkami, sú ďalej delené strednými priečkami.

3 upraviť

 

Spôsoby kombinácií usporiadania kociek určitého počtu.

4 upraviť

 

Graf stúpania druhých mocnín. Vodorovne sú čísla, zvislo sú mocniny.

5 upraviť

 

Sférický trojuholník.

6 upraviť

 

Oddôvodnenie Eulerovho čísla.

7 upraviť

 

Kombinácie vytvoriť 4/4 takt pomocou štvrťových a polových nôt.

8 upraviť

 

Pascalov trojuholník

9 upraviť

   
  

Čísla ukazované na rukách po čínsky.

10 upraviť

 

Súčet objemov dvoch kociek vypočítame podľa nasledovného vzorca, bez umocňovania na tretiu.

11 upraviť

 

Pravouhlá, trojdimenzionálna sústava súradníc, zvaná aj Karteziánska.

12 upraviť

 

Jednotková kružnica, kružnica s polomerom 1, z ktorej sa dajú odvodiť goniometrické funkcie.

13 upraviť

 

Schéma 4D kocky.

14 upraviť

 

Pentagonálny zrezaný trapézoid

15 upraviť

 

3D Lissajousova krivka

16 upraviť

 

Trojuholník v troch odlišných geometriách.

17 upraviť

 

z = cos [ y · arccos( sin |x| ) + x · arcsin( cos |y| ) ]

pre -10 < x < 10, -10 < y < 10, -1 < z < 1

18 upraviť

  Výpočet 100. Fibonacciho čísla metódou Rozdeľ a panuj.

19 upraviť

 

Obrezávanie kocky.

20 upraviť

 

Graf Sigma funkcie.

21 upraviť

 

Príklad extrému funkcie.

22 upraviť

 

Archimedova parabola

23 upraviť

  Konštrukcia osemuholníka

24 upraviť

  Možnosti spojenia 1, 2, 3 a 4 trojuholníkov.

25 upraviť

 

Tabuľka násobkov v 16-kovej sústave.

26 upraviť

 

2 dôkazy, že tieto dva objekty majú rovnaká obsah.

27 upraviť

 

20-tková Mayská číselná sústava.


28 upraviť

 

Projekcia 4D-rozmernej kocky prevedením jednoduchého otáčania.


29 upraviť

 

5. augusta roku 1802 sa narodil významný nórsky matematik Niels Henrik Abel.


30 upraviť

 

Tzv. Gossetov graf s 56 vrcholmi a 756 hranami.


31 upraviť

 

Graciózne ohodnotený graf


32 upraviť

 

Animácia riemannovho integrálu.


33 upraviť

 

Graf trajektórie Lorenzovho systému v stavovom priestore pre hodnoty  ,  ,  ]


34 upraviť

 

Konštrukcia pravidelného päťuholníka.


35 upraviť

 

17. Septembra sa narodil Georg Riemann, významný nemecký matematik.


36 upraviť

 

Päť izochrónne cykloidných kyvadiel s rôznymi amplitúdami.


37 upraviť

 

5. októbra sa narodil Bernard Bolzáno, významný nemecky hovoriaci český matematik a filozof.


38 upraviť

 

Konštrukcia dodekaédera umiestnením plôch na okrajoch kocky.


39 upraviť

 

Generovanie pohoria pomocou fraktálu


40 upraviť

 

Animácia kochovej krivky ktorá ma nekonečne dlhý obvod a konečne veľký obsah.


41 upraviť

 

Konštrukcia pravidelného sedemuholníka.


42 upraviť

 

Podobizeň Aristotela - významného antického matematika.


43 upraviť

 

16. novembra roku 1717 sa narodil významný francúzsky matematik filozof, matematik, fyzik a astronóm, osvietenec a encyklopedista.


44 upraviť

 

Eratostenovo sito. Kroky algoritmu pre prvočísla do 121.


45 upraviť

 

Graf znázorňujúci počet spôsobov, ktorými je možné dané číslo n rozložiť na súčet dvoch prvočísel ( pre 4≤n≤1 000 000)


46 upraviť

 

Topologická transformácia tórusu do hrnčeka.


47 upraviť

 

16. decembra 1804 sa narodil Viktor Jakovlevič Buňakovskij, významný ruský matematik.


48 upraviť

 

Geometrické znázornenie Pytagorovej vety.


49 upraviť

 

Tzv. Meredith graf.


50 upraviť

 

Rekonšttrukcia abakusu z rímskych čias.


51 upraviť

 

Mandelbrotova množina, jeden z najznámejších fraktálov.


52 upraviť

 

Torus - teleso utvorené rotáciou kružnice okolo priamky.


53 upraviť

 

Priebeh funkcie   v komplexnej rovine. Odtieň predstavuje argument funkcie, pričom jas predstavuje veľkosť.