Právo na život je jedno z osobnostných práv a morálna zásada, vychádzajúca z presvedčenia, že každá ľudská bytosť má právo na život a najmä, že by nemala byť nespravodlivo zabitá inou ľudskou bytosťou. Koncept práva na život je centrálny v debatách o problematike eutanázie, trestu smrti, potratov, sebaobrany a morálky vojny.[chýba zdroj]

Právna rétorika upraviť

Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť.
– Článok 3 Všeobecnej deklarácie ľudských práv
  • V roku 1950 bol prijatý Radou Európy Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý vyhlásil chránené ľudské právo na život v článku 2[2]. Existujú však výnimky pre sebaobranu, zatknutie utekajúcich podozrivých a potláčanie nepokojov alebo vzbúr. Avšak protokol 6 dohovoru odvtedy požiadal národy aby zakázali trest smrti, s výnimkou v časoch vojnového obdobia alebo stavu národnej núdze. V prítomnosti sa táto žiadosť vzťahuje na všetky krajiny Rady. Protokol 13 zas poskytuje úplné zrušenie trestu smrti a bol zavedený vo väčšine členských krajín Rady.
  • V roku 1966 bol prijatý Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov[3].
Každá ľudská bytosť má právo na život. Toto právo je chránené zákonom. Nikto nebude svojvoľne zbavený života.
– Článok 6.1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach
  • V roku 1982 zakotvila Kanadská charta práv a slobôd, že
Každý má právo na život, slobodu a ochranu osoby a právo nebyť zbavený týchto slobôd, s výnimkami v súlade so zásadami základnej spravodlivosti.
– Sekcia 7 Kanadskej charty práv a slobôd
  • V roku 1989 prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov Dohovor o právach dieťaťa.
  • Základný zákon Spolkovej republiky Nemecko pokladá zásadu ľudskej dôstojnosti za prvoradú. Kladie ju dokonca aj nad právo na život.
  • Katolícka cirkev vydala Chartu práv rodiny[4] kde tvrdí, že právo na život je priamo obsiahnuté v ľudskej dôstojnosti.
  • Článok 21 Indickej ústavy vydanej v roku 1950, zaručuje právo na život všetkým osobám na území Indie a štátov, „Žiadny človek nebude zbavený svojho práva na život a osobnej slobody s výnimkou v súlade s procedúrou stanovenou zákonom."[5]

Debata o eutanázií upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Eutanázia
Nárok človeka rozhodnúť sa ukončiť svoj život skrz eutanáziu sa obvykle nazýva právo na výber,[6] kým oponenti tejto myšlienky, ktorí vzdorujú legalizovaniu eutanázie sa v angličtine nazývajú right-to-lifers (bojovníci za právo na život).

Debata o potratoch upraviť

Pozri aj: Pro-life hnutie

Termín „právo na život" je rétorický prostriedok používaný v debate o potrate tými, ktorí chcú zakázať zámerné ukončenie tehotenstva.[7] Zástancovia pro-life hnutia tvrdia, že prenatálni ľudia sú ľudské osoby od chvíle počatia a majú rovnaké základné „právo na život" pred narodením ako ľudia po narodení. Mnohí ľudia ktorí sa identifikujú s touto ideológiou často veria, že umelý potrat je morálne neprípustný.

Termín „právo na výber" je zas rétorický prostriedok používaný zástancami práva na potrat. Zástancovia práva na potrat tvrdia, že je irelevantné či prenatálni ľudia sú alebo nie sú ľudské osoby a že problém sa netýka toho či majú alebo nemajú rovnaké základné „právo na život" ako dospelý človek. Veria, že ženino právo na telesnú integritu anuluje všetky potenciálne práva, ktoré môže mať zárodok.

Vo všeobecnosti sa zástancovia práva na výber zastávajú aj právne voliteľného potratu. Zároveň niektorí zástancovia legalizovaného potratu konštatujú, že nevedia kedy sa začína život počas tehotenstva; Barack Obama zaujal takéto stanovisko vo voľbách roku 2008.[8] Avšak niektorí biológovia určili, že charakteristiky života sa objavujú už na bunkovej úrovni.[9] Iní zas konštatovali, že síce osobne sú proti potratom, nikdy by toto presvedčenie neustanovili v zákone; takýto postoj zaujal Joe Biden vo voľbách roku 2008.[10]

Etika a právo na život upraviť

Pozri aj: Infanticída

Niektorí utilitaristickí etici tvrdia, že „právo na život" záleží aj na podmienkach iných než členstvo v ľudskom druhu. Filozof Peter Singer je prominentným navrhovateľom tohto argumentu. Podľa Singera je právo na život založené v schopnosti plánovať a predvídať budúcnosť. Toto rozširuje koncept práva na život medzi neľudské živočíchy, ako napríklad ľudoopice. Keďže nenarodení, dojčatá a ťažko zdravotne postihnutí ľudia nemajú takúto schopnosť, vraví že potrat, bezbolestná infanticída a eutanázia môžu byť „oprávnené" (ale nie sú nevyhnutnými) v istých špeciálnych prípadoch, napríklad v prípade postihnutého dojčaťa, ktorého život by bol plný utrpenia, alebo v prípade dojčaťa, ktoré by rodičia nechceli vychovať a nikto by si ho nechcel adoptovať.[11]

Pozri aj upraviť

Referencie upraviť

  1. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva - Všeobecná deklarácia ľudských práv a slobôd [PDF online]. [Cit. 2014-11-30]. Dostupné online. Archivované 2014-12-05 z originálu.
  2. Ústav pamäti národa - Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd [PDF online]. [Cit. 2014-11-30]. Dostupné online.
  3. Národný Inštitút Francois Marie Voltaire - Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach [DOC online]. [Cit. 2014-11-30]. Dostupné online.
  4. Dokumenty Katolíckej Cirkvi - Familiaris Consortio [online]. [Cit. 2014-11-30]. Dostupné online. Dostupné tiež na: [1].
  5. Maneka Gandhi v. Indická únia AIR 1978 SC 597
  6. 1999, Jennifer M. Scherer, Rita James Simon, Euthanasia and the Right to Die: A Comparative View, strana 27
  7. Solomon, Martha. "The Rhetoric of Right to Life: Beyond the Court's Decision" Listina prezentovaná na Južnej Rétoricko Komunikačnej Asociácií (Atlanta, Georgia, April 4–7, 1978)
  8. DINAN, Stephen. Obama, McCain air moral, ethical views. The Washington Times, 2008-08-17. Dostupné online [cit. 2010-01-07].
  9. Solomon, Eldra P.; Berg, Linda R.; Martin, Diana W. (2002), Biology (šieste vydanie), Brooks/Cole, ISBN 0-534-39175-3, LCCN 2001095366
  10. PHILLIPS, Kate. As a Matter of Faith, Biden Says Life Begins at Conception. The New York Times, 2008-09-07. Dostupné online [cit. 2010-01-07].
  11. Singer, Peter. Practical ethics Cambridge University Press (1993), druhá revidovaná edícia, ISBN 0-521-43971-X

Externé odkazy upraviť

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

 Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Right to life na anglickej Wikipédii.