Princíp neagresie

Princíp neagresie (niekedy aj axióm neagresie, angl. Non-aggression principle, skrátene NAP) je postoj, ktorý považuje agresiu za nelegitímnu už z jej podstaty. Agresiu definuje ako iniciáciu alebo hrozbu násilia proti osobe alebo legitímne vlastnenému majetku druhých. Konkrétne akékoľvek nevyžiadané konanie, ktoré fyzicky ovplyvňuje cudzí majetok alebo osobu (bez ohľadu na to, či ide o konanie pre vlastníka negatívne, pozitívne, alebo neutrálne), je agresívne, ak je proti vlastníkovej slobodnej vôli a ak narúša jeho právo rozhodovať za seba a princíp sebavlastníctva.

Stúpenci NAP z toho odvodzujú nelegitimitu krádeže, vandalizmu, útoku a podvodu. Na rozdiel od princípu nenásilia zastávaného pacifistami nebráni princíp neagresie vo využití násilia v sebaobrane alebo obrane ostatných. Jeho stúpenci argumentujú, že NAP odporuje politike zákonov trestajúcich zločiny bez obete, vynucovania daní a brannej povinnosti. NAP je základom väčšiny súčasných libertariánskych filozofií.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Princip neagrese na českej Wikipédii.