Program (počítačový)
Počítačový program (alebo len program, syn. aplikácia[1]) je súbor príkazov a inštrukcií, respektíve ich postupnosť v zápise zrozumiteľnom počítaču, ktorá slúži na vykonanie úlohy v tomto počítači. Počítačový program tvorí programátor zápisom algoritmu v programovacom jazyku. Je zapísaný v strojovom (binárnom) kóde alebo zdrojovom kóde. Spustený program sa nazýva proces, jeden program môže vytvoriť viac procesov. Všetky počítačové programy tvoria softvér. Počítačovými programami sú napríklad internetové prehliadače, editory či počítačové hry.[1][2]
Synonymom, respektíve príbuzným pojmom počítačového programu je (počítačová) aplikácia, „ktorá označuje obvykle komplexnejší súhrn často i niekoľkých programov, ktoré plnia úlohy danej oblasti“[2].
Počítačový program je osobitným predmetom autorskoprávnej ochrany. Je chránený podobne ako literárne dielo.[2][3][4] Právne normy poskytujú viaceré legálne definície pojmu, pre územie Slovenska je relevantný § 87 slovenského Autorského zákona (pozri nižšie).
Právna ochrana upraviť
Všeobecne a medzinárodná právna úprava upraviť
Počítačový program býva v súčasnosti za predpokladu splnenia právom definovaných podmienok (typicky kreatívna duševná činnosť) chránený autorskoprávnou ochranou. V 70. a 80. rokoch 20. storočia však o charaktere možnej duševnoprávnej ochrany prebiehala diskusia, pričom až medzinárodná právna úprava (čl. 10 TRIPS, čl. 4 Zmluvy WIPO o autorskom práve) ustálila názor, že ochrana sa neposkytne v oblasti patentov a že nejde o osobitné právo duševného vlastníctva, ale naopak že program predstavuje dielo chránené podobne ako literárne diela podľa čl. 2 Bernského dohovoru. Patentové právo môže následne chrániť prístroje používajúce softvér alebo vynálezy s ním súvisiace. Medzinárodná právna úprava termín počítačový program neupravuje a otázku ponecháva na štáty. Modelové ustanovenia o ochrane počítačových programov, prijatých medzinárodnou organizáciou WIPO v roku 1978 počítačový program definujú (časť 1 písm. i) ako: „sadu inštrukcií, ktoré, pokiaľ sú zaznamenané na strojovo čitateľnom médiu, sú schopné prístroju umožniť spracovanie informácií v zmysle vyjadrovať alebo vykonávať určité funkcie alebo úlohy alebo dosahovať určitých výsledkov“. Ako počítačový program sa zároveň rozumie aj prípravný koncepčný materiál.[4]: 642 – 643
V európskom práve smernica o právnej ochrane počítačových programov (2009/24/ES) pre svoje účely definuje počítačový program ako „programy v akejkoľvek forme vrátane tých, ktoré sú včlenené do technického vybavenia počítača (hardvéru). Tento pojem zahŕňa aj prípravnú koncepčnú prácu vedúcu k vyvinutiu počítačového programu pod podmienkou, že na základe jej povahy bude možné v neskoršom štádiu vytvoriť počítačový program.“ (bod 7).
Slovensko upraviť
V slovenskom právnom poriadku (k dňu 7. 4. 2023) definuje počítačový program z. č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon (ďalej aj „AZ“), podľa ktorého (§ 87) ide o „súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení“.
Počítačový program definuje slovenský Autorský zákon v súlade s medzinárodnou úpravou a európskou právnou úpravou (pozri vyššie) chránené v obdobnom režime ako autorské diela (presnejšie literárne diela či v terminológii slovenského AZ iné slovesné dielo). Autorskoprávna ochrana sa priznáva len tým počítačovým programom, ktoré sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora (zvyčajne programátora). V porovnaní s inými dielami nemusí ísť o „jedinečný“ výsledok tvorivej duševnej činnosti autora (porov. §3 AZ).[4]:645 – 647; [3]
Ako počítačový program zároveň Autorský zákon vníma súbor príkazov a inštrukcií napísaných alebo vyjadrených v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Chránená je však zároveň aj súvisiaca dokumentácia (materiál použitý na jeho vytvorenie). Program tak nemusí byť vyjadrený iba v binárnom alebo textovom kóde, môže ísť napríklad o algoritmus opísaný v knihe.[4]:645 – 647
Obdobne ako pri iných autorských dielach, aj počítačovému programu je ochrana poskytovaná iba ako konkrétnemu prevedeniu (vyjadreniu) myšlienky, nie ako myšlienke či funkcie samotnej. Vyčerpanie distribučného práva k počítačovému programu upravuje slovenská právna úprava samostatne (§ 88 AZ) Všeobecná právna úprava princípu vyčerpania distribučného práva sa nachádza v § 22 ods. 2 AZ, pričom sa od § 88 AZ líši už len tým, že vyčerpanie viaže na prevod užívacieho práva. Autor počítačového programu požíva osobnostné i majetkové práva. Autorský zákon pozná viaceré výnimky a obmedzenia majetkových práv autora k počítačovému programu (§89 AZ). Od počítačového programu odlišným predmetom právnej ochrany je grafické užívateľské rozhranie.[3] Odlišným termínom je tiež širší termín softvér.[4]:647 – 648
Referencie upraviť
- ↑ a b DAVID, Procházka. Nebojte se počítače: pro Windows 7 a Office 2010. Praha : Grada Publishing, 2011. ISBN 978-80-247-7414-5. S. 15.
- ↑ a b c KOLOUCH, Jan. CyberCrime. Praha : CZ.NIC, 2016. ISBN 978-80-88168-16-4. S. 63.
- ↑ a b c ADAMOVÁ, Zuzana. Právo duševného vlastníctva. Bratislava : TINCT, 2020. ISBN 978-80-973544-0-4. S. 43 – 44.
- ↑ a b c d e § 87 [Počítačový program]. In: ADAMOVÁ, Zuzana; HAZUCHA, Branislav. Autorský zákon. Bratislava : C. H. Beck, 2018.
Ďalšia literatúra upraviť
- § 87, 88, 89. In: ADAMOVÁ, Zuzana; HAZUCHA, Branislav. Autorský zákon. Bratislava : C. H. Beck, 2018. S. 639 – 690.