Prokuratúra (štátne zastupiteľstvo)
Prokuratúra (na Slovensku 1871 - 1952 štátne zastupiteľstvo; v Česku od roku 1993 státní zastupitelství; v nemecky hovoriacich krajinách: Staatsanwaltschaft) je orgán ochrany práva, ktorý koná vo verejnom záujme. Je to samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom.[1] Jej postavenie na Slovensku je v najširšom zmysle vymedzené v článku 149 Ústavy Slovenskej republiky a v Zákone č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.
Existujú tri najdôležitejšie teoretické modely prokuratúry:[2]
- Francúzsky model, v ktorého zmysle je prokuratúra kontrolný orgán štátu a je podriadená ministrovi spravodlivosti
- Nemecký model, ktorý chápe prokuratúru výlučne ako orgán trestného stíhania a štátnej obžaloby v súdnom procese
- Socialistický model, v ktorom má prokuratúra samostatné postavenie na úrovni ministerstiev
Slovenská prokuratúra je rozdelená do troch stupňov - okresné prokuratúry, krajské prokuratúry a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.
Prokurátor pôsobí v trestnom konaní, ale aj v občianskom súdnom konaní a dozerá nad zachovávaním zákonnosti orgánov verejnej správy.
V trestnom konaní sú právomoci a povinnosti prokurátora vymedzené predovšetkým ustanoveniami Trestného poriadku, v zmysle ktorých vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní, podáva obžalobu a zastupuje ju v konaní pred súdom. Dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní v podstate znamená dozor nad činnosťou policajtov pri rozhodovaní o trestných oznámeniach a pri vyšetrovaní trestných činov. V rámci tohto dozoru prokurátor má oprávnenia dávať záväzné pokyny na postup policajtov pri vyšetrovaní trestných činov, vyžadovať od policajta predloženie spisov, dokumentov a materiálov na zistenie, či policajt riadne postupuje v trestnom konaní, zúčastniť sa na vykonávaných úkonoch policajta alebo tieto úkony sám vykonať, vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci, vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania, zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými, odňať vec policajtovi a prikázať ju inému policajtovi, nariadiť, aby sa vo veci vykonalo vyšetrovanie. Iba prokurátor je v prípravnom konaní oprávnený podať obžalobu, uzavrieť s obvineným dohodu o vine a treste, rozhodnúť o postúpení veci alebo zastavení trestného stíhania proti konkrétnej osobe, schváliť zmier, nariadiť zaistenie majetku obvineného, vykonať zaistenie nároku poškodeného, nariadiť exhumáciu mŕtvoly, navrhnúť súdu vzatie obvineného do väzby a predĺženie lehoty trvania väzby, navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny.
V trestnom konaní pred súdom prokurátor vystupuje ako strana v konaní, pričom zastupuje obžalobu, na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí môže navrhovať a vykonávať dôkazy, prednáša záverečný návrh, má oprávnenie podávať opravné prostriedky proti rozhodnutiam súdu.
V občianskom súdnom konaní má prokurátor oprávnenie vstupovať do konania vo veciach, vymedzených Občianskym súdnym poriadkom. V praxi sú to najmä veci týkajúce sa maloletých detí, prípadne konania vo veci zbavenia spôsobilosti na právne úkony.
V rámci všeobecného dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánov verejnej správy má prokurátor právo preskúmavať na podnet alebo aj bez podnetu rozhodnutia štátnych orgánov, ako aj orgánov samosprávy pokiaľ vydávajú rozhodnutia v oblasti preneseného výkonu štátnej správy (napríklad rozhodnutia v priestupkovom alebo v stavebnom konaní).
Referencie upraviť
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2007-08-13]. Dostupné online. Archivované 2007-06-24 z originálu.
- ↑ Svák, Ján. Organizácia a činnosť orgánov ochrany práva, VO PF UK, 1995