Propaganda Due
Propaganda Due (P2) bola organizácia pôvodne založená v roku 1887 v Ríme ako slobodomurársky náprotivok Kongregácie pre náuku viery a zanikla s príchodom fašizmu. V roku 1944 ju znovu založil Licio Gelli. Členovia P2 sa zorganizovali z vedúcich osobností hospodárstva, armády, politiky, mafie a tajných služieb.
Jedným z hlavných cieľov P2 bolo v prípade volebného víťazstva Komunistickej Strany Talianska prevziať moc pomocou štátneho prevratu. Lóža fungovala oficiálne do roku 1976, keď bol odvolaný jej predsedajúci majster, ale operovala ilegálne až do roku 1981 ako pseudo-slobodomurárska alebo "čierna" či "zdanlivá - kamuflážna" lóža.
Založenie upraviť
V roku 1944 bola P2 znovu založená ako slobodomurárska lóža továrnikom (vlastníkom továrne na matrace) Liciom Gellim s oficiálnym uznaním veľlóže Grande Oriente d’Italia. Gelli sa stal v roku 1967 „majstrom lóže“. Počas obdobia, keď bola lóža vedená Liciom Gellim, bola P2 zapletená do mnohých talianskych zločinov a záhad, vrátane celoštátneho úplatkárskeho škandálu Tangentopoli, kolapsu Vatikánom riadenej Banco Ambrosiano a vrážd žurnalistu Mina Pecorelliho a bankára Roberta Calviho (riaditeľ Banco Ambrosiano). P2 bola odhalená v rámci vyšetrovania kolapsu finančného impéria Michele Sindonu.
Cieľ upraviť
Cieľom talianskej tajnej lóže P2 bolo po hroziacom volebnom víťazstve Komunistickej Strany Talianska zabrániť prevzatiu moci komunistami. P2 to chcela dosiahnuť pomocou štátneho prevratu a prevziať vládu nad krajinou. O Liciovi Gellim sa tvrdí, že mal spojenie s CIA.
Základná stratégia bola transformovať taliansky štát pomocou spojenia špičkových politikov, veľkopodnikateľov, armádnych a policajných veliteľov ako aj šéfov tajných služieb s cieľom vytvoriť autoritatívny režim.
Najväčšiu aktivitu mala P2 v 70. rokoch, kedy bola vedúca špička zapletená do veľkého množstva kriminálnych a teroristických akcií. Podľa informácií spolupracovnika CIA a Mossadu Richard Brenneke financovala americká vláda lóžu P2 sumou vo výške do 10 miliónov dolárov mesačne.