Wikipédia

Prostějov

mesto v Česku

Prostějov (nem. Proßnitz, poľ. Prościejów)[2] je štatutárne mesto na Morave, 58 km na severovýchod od Brna, na západnom okraji Hanej, v severnej časti Hornomoravského úvalu, na východ od Drahanskej vrchoviny. Mesto sa rozkladá vo výške 225 metrov nad morom, na jeho okrajmi pretekajú riečky Hloučela a Romže. Žije tu cez 44 tisíc obyvateľov. Historické jadro mesta je od roku 1990 mestskou pamiatkovou zónou.

Prostějov
štatutárne mesto
nová radnica
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Olomoucký (CZ071)
Okres (LAU 1) Prostějov (CZ0713)
Historická krajina Morava
Nadmorská výška 223 m n. m.
Súradnice 49°28′20″S 17°06′38″V / 49,472222°S 17,110556°V / 49.472222; 17.110556
Rozloha 39,04 km² (3 904 ha)
Obyvateľstvo 44 234 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 1 133,04 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1141
Primátor Alena Rašková (ČSSD)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 796 01
Miestne časti 7
Zákl. síd. jednotky 37
Katastrálne územie 8
LAU 2 (obec) CZ0713 589250
Adresa mestského
úradu 		Magistrát města Prostějov
nám T. G. Masaryka 12 – 14
796 01 Prostějov
E-mailová adresa posta@mestopv.cz
Poloha mesta v Česku
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Prostějov
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.mestopv.cz
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Dejiny upraviť

 
Prostějovský zámok v roku 1903

Prvá historická zmienka o dedine Prostějovice je z roku 1141. Do polovice 13. storočia sa vyvinula vo významnú trhovú dedinu. Vtedy sem boli pozvaní nemeckí osadníci, ktorí v mieste dnešného nám. T.G.Masaryka založili novú osadu, na ktorú prešli práva osady pôvodnej. Roku 1390 bolo Prostějovu udelené vďaka pánom z Kravař právo výročného trhu, čím sa fakticky stal mestom. V husitskom období sa sľubný vývoj spomalil, keď mesto utrpelo prieťahmi oboch nepriateľských strán; nedostatočne opevnený Prostějov sa stáva ľahkou korisťou vojsk markgrófa Albrechta a roku 1431 bol vypálený. Prosperitu mestu priniesol vznik židovského mesta a predovšetkým po roku 1490 viac než storočná vláda rodov Pernštejnovcov, ktorých majetkom sa mesto stalo. Roku 1495 spustilo mesto výstavbu kamenných hradieb so štyrmi bránami s baštami. V rokoch 1521 až 1538 si mešťania vybudovali renesančnú radnicu. Na konci 16. storočia sa mesto stáva majetkom Lichtenštejnovcov, čo má za následok stagnáciu rozvoja mesta. V Prostějove je v roku 1527 tlačiarňou Kašpara Aorga vytlačená prvá kniha na Morave. Počas tridsaťročnej vojny došlo ku spustošeniu mesta a v roku 1697 vypukol požiar, ktorému padli za obeť radnica, škola aj kostol. Potom začína mesto dostávať barokový ráz. Okolo polovice 17. storočia dochádza, predovšetkým zásluhou miestnych židov, k prudkému rozvoju potravinárskeho, textilného a odevného priemyslu, v roku 1858 je Prostějove založená prvá česká konfekčná továreň bratov Mandlov, čo prilákalo nových obyvateľov. V 60. rokoch 19. storočia bol Prostějov spojený železnicou s Brnom a Olomoucom. 19. a 20. storočie zmenilo tvár mesta v štýle historizmu a secesie. Od 20. a predovšetkým 30. rokov sa dominujúcou výstavbou stáva v Prostějove funkcionalizmus.

Od 60. do 90. rokov 19. stor. spolu súperili českí a nemeckí predstavitelia o vedenie mesta. Hoci bolo nemecky hovoriace obyvateľstvo v menšine, vďaka kuriovému systému, ktorý preferoval bohatšie vrstvy, bolo vedenie mesta až do roku 1892 nemecké. Prvým starostom českej národnosti sa stal Karel Vojáček.[3]

Počas prvej svetovej vojny došlo v roku 1917 k hladovým nepokojom pred budovou Okresného hajtmanstva. Neskúsené vojenské jednotky povolané z Olomouca nezvládli situáciu a začali strieľať do davu. Počas streľby zomrelo 23 ľudí a ďalších 80 bolo zranených. Na pamiatku udalosti bol po vojne postavený Pomník padlých hrdinov a celé námestie bolo premenované na Námestie Padlých hrdinov.[4]

Počas druhej svetovej vojny bola rozsiahla židovská komunita deportovaná do vyhladzovacích táborov, kde väčšina (celkom 1 227 osôb) zahynula.[5]

10. apríla 1953 po polnoci bola z hlavného námestia odstránená socha Tomáša Garrigue Masaryka. Tento čin vyvolal vlnu nesúhlasu a popoludní sa konala demonštrácia. Do mesta boli povolané policajné jednotky a Ľudové milície. V súvislosti s demonštráciou bolo vypočúvaných 90 osôb, 43 zaslaných pred súd a 20 osôb bolo odsúdených na trest odňatia slobody až do výšky 1,5 roka. Podľa neskoršieho vyšetrovania sa na odstránení sochy podieľal predseda ONV František Ján, dôstojníci leteckého učilišťa v čele s Františkom Bernátom a niekoľko príslušníkov ŠtB.[6]

Niekoľko dní po začiatku okupácie vojskami Varšavskej zmluvy (1968) došlo v meste k streľbe. Sovietski vojaci začali strieľať a zastrelili troch ľudí a množstvo ďalších ľudí bolo zranených. Zástupcovia vojakov nikdy neuviedli, kto je za incident zodpovedný.[7]

 
Mestské hradby s baštou, v pozadí je Národný dom

K dochovaným pamiatkam patrí bašta z 15. storočia a renesančná radnica zo storočia šestnásteho, dnes slúžiace ako múzeum. Dominantou mesta je nová radnica z roku 1914 s vežou vysokou 66 metrov a orlojom. V severnej časti mesta, v susedstve riečky Hloučela, na ulici Pod Kosířem 73,je postavena vo funkcialistickom štýle vila Jana a Anastázie Neherových. Je kultúrnou pamiatkou Českej republiky, evidovaná v: "Ústřední seznam kulturních památek" pod číslom 103149. V Prostějove sa narodil významný český vedec Otto Wichterle, gotický staviteľ Matěj Rejsek, filozof Edmund Husserl, maliar Alois Fišárek a básnik Jiří Wolker. V Prostějove pôsobil farár, spisovateľ a básnik katolíckej moderny Karel Dostál-Lutinov. Starostom mesta a stredoškolským učiteľom tu bol Jan Sedláček, poslanec československého parlamentu za Národné zjednotenie.[8]

V Prostějove je v súčasnej dobe významný strojársky a potravinársky priemysel.

Židia v Prostějove upraviť

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Židia v Prostějove.

V Prostějove sa nachádzala významná židovská komunita, ktorá bola v 18. a 19. storočí druhou najpočetnejšou židovskou komunitou na Morave.[9] Roku 1900 žilo v Prostějove 1680 Židov, celkový počet obyvateľov bol 24 000. V Prostějove pôsobili títo rabíni: Geršon Aškenazi (asi 1650), Meir Eisenstadt (asi 1700); Nehemias Trebitsch (1825 – 1830), Löw Schwab (1830 – 1836), Hirsch Fassel (1836 – 1853), Adolf Schmiedl (1853 – 1869) a Emil Hoff (1870 – 1897).[10] Demoláciu židovského mesta, ktoré prezývali Hanácky Jeruzalem (čo bola poťažmo prezývka celého Prostějova) obhajuje film Zámek Nekonečno z roku 1983 s Pavlom Krížom v hlavnej úlohe (dostupný na youtube.com).[11]

Obyvateľstvo upraviť

Počet obyvateľov upraviť

  • 2. októbra 2006 – 46 436 obyvateľov
  • 11. februára 2008 – 46 278 obyvateľov
  • 31. decembra 2008 – 45 378 obyvateľov[12]
  • 11. marca 2011 – 45 780 obyvateľov

Štruktúra populácie upraviť

  •  
    Veková štruktúra obyvateľov obce Prostějov v roku 2011
  •  
    Rodinný stav obyvateľov obce Prostějov v roku 2011
  •  
    Vzdelanie obyvateľov obce Prostějov v roku 2011

Mestské symboly upraviť

Mestská vyhláška č. 18/1994 Archivované 2007-08-12 na Wayback Machine (zrušená vyhláškou č. 5/2006 Archivované 2007-09-29 na Wayback Machine) opisuje mestskú zástavu a znak takto:

Mestská zástava má tvar obdĺžnika o pomere strán 2 : 3 a je v polovici zvisle delený na pravú modrú a ľavú žltú časť, uprostred na rozhraní farebných polí je znak mesta v španielskom štíte. Mestská zástava sa umiestňuje tak, že modré pole je vždy vpravo alebo hore.

Mestský znak predstavuje štít zvisle delený. V pravej zlatej polovici je červená mreža zo štyroch kosých a piatich šikmých pásov so zlatými klincami na krížení, a to v podobe šesťcípych hviezdičiek. V ľavej modrej polovici je polovica čiernej nekorunovanej orlice so zlatými pazúrmi, zobákom a červeným jazykom, hľadiaci doľava.

Osobnosti mesta upraviť

Rodáci upraviť

 
Prostějov, továreň F. Wichterleho po roku 1900
 
Lola Beer Ebner (1910 – 1997), izraelská módna návrhárka, narodená v Prostějove

V Prostějove žili a pracovali upraviť

Miestne časti upraviť

V čase nacistickej okupácie Prostějov tlačil na pripojenie Vrahovíc, Držovíc, Čechovíc a Krasíc. Tieto obce si vtedy ešte uhájili samostatnosť. Ďalšie návrhy na pripojenie týchto obcí sa robili v rokoch 1946 – 1947, ale uvedené obce s tým opäť nesúhlasili a nepovažovali to za výhodné. K pripojeniu došlo až po komunistickom prevrate, kedy bolo možné rozhodovať zhora bez súhlasu obcí. V roku 1950 rozhodol Okresný národný výbor Prostějov o pripojení týchto štyroch obcí k Prostějovu.[13] V roku 1954 boli Vrahovice, Držovice a Krasice rozhodnutím Krajského národného výboru opäť osamostatnené.[14] V roku 1963 boli k Prostějovu opäť pripojené Krasice,[15] v roku 1973 Vrahovice, 1976 Čechovice a Domamyslice, 1980 Mostkovice a 1981 Žešov. Po Nežnej revolúcii sa obyvatelia Mostkovíc rozhodli pre opätovné osamostatnenie obce. V roku 1990 sa tam konalo referendum, v ktorom sa 96% občanov (pri 80% účasti) rozhodlo pre oddelenie Mostkovíc od Prostějova.[16] V 90. rokoch a po roku 2000 silnela nespokojnosť obyvateľov Vrahovíc a Držovíc. V oboch mestských častiach sa prejavovala túžba po znovuobnovení samostatnosti, boli kritizované nedostatočné investície, ignorovanie zo strany predstaviteľov mesta a malá možnosť ovplyvniť dianie. Predstavitelia mesta naopak argumentovali tým, že do týchto častí sa má v budúcnosti investovať. V roku 2006 sa Držovice po referende osamostatnili, Vrahovice v súčasnosti zostávajú časťou Prostějova.

Teraz sa Prostějov skladá z týchto častí:

 
Katastrálne územie Prostějova

Partnerské mestá upraviť

Referencie upraviť

  1. ↑ Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. ↑ HOSÁK, Ladislav. Historický místopis země Moravskoslezské. Praha : Academia, 2004. 1144 s. ISBN 80-200-1225-7. S. 519. (po česky)
  3. ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. [s.l.] : [s.n.], 1999. 263 s. S. 28.
  4. ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. Prostějov : [s.n.], 1999. 263 s. S. 67 – 68.
  5. ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. Prostějov : [s.n.], 1999. S. 114.
  6. ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. Prostějov : [s.n.], 1999. S. 162 – 163.
  7. ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. Prostějov : [s.n.], 1999. 263 s. S. 174.
  8. ↑ Slavné osobnosti spojené s městem Prostějovem a okolím [online]. mestopv.cz, [cit. 2011-10-17]. Dostupné online. Archivované 2012-01-07 z originálu. (po česky)
  9. ↑ MILLER, Michael Laurence. Rabbis and Revolution : A Study in Nineteenth-Century Moravian Jewry. [s.l.] : Columbia University, 2004. S. 57.
  10. ↑ Jewish Encyclopedia. Prossnitz [online]. 1901, [cit. 2010-01-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ Šumný Prostějov, čas 5:05 – 6:38 (dostupné na youtube.com).
  12. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-01-20]. Dostupné online. Archivované 2015-03-21 z originálu.
  13. ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. Prostějov : [s.n.], 1999. 263 s. S. 158.
  14. ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. Prostějov : [s.n.], 1999. 263 s. S. 164.
  15. ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. Prostějov : [s.n.], 1999. 263 s. S. 170.
  16. ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. Prostějov : [s.n.], 1999. 263 s. S. 201.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prostějov

Externé odkazy upraviť

  Tento článok týkajúci sa geografie Moravy je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Mestá a obce okresu Prostějov

Alojzov • Bedihošť • Bílovice-Lutotín • Biskupice • Bohuslavice • Bousín • Brodek u Konice • Brodek u Prostějova • Březsko • Budětsko • Buková • Čehovice • Čechy pod Kosířem • Čelčice • Čelechovice na Hané • Dětkovice • Dobrochov • Dobromilice • Doloplazy • Drahany • Držovice • Dřevnovice • Dzbel • Hačky • Hluchov • Horní Štěpánov • Hradčany-Kobeřice • Hrdibořice • Hrubčice • Hruška • Hvozd • Ivaň • Jesenec • Kladky • Klenovice na Hané • Klopotovice • Konice • Kostelec na Hané • Koválovice-Osíčany • Kralice na Hané • Krumsín • Laškov • Lešany • Lipová • Ludmírov • Malé Hradisko • Mořice • Mostkovice • Myslejovice • Němčice nad Hanou • Nezamyslice • Niva • Obědkovice • Ohrozim • Ochoz • Olšany u Prostějova • Ondratice • Otaslavice • Otinoves • Pavlovice u Kojetína • Pěnčín • Pivín • Plumlov • Polomí • Prostějov • Prostějovičky • Protivanov • Přemyslovice • Ptení • Raková u Konice • Rakůvka • Rozstání • Seloutky • Skalka • Skřípov • Slatinky • Smržice • Srbce • Stařechovice • Stínava • Stražisko • Suchdol • Šubířov • Tištín • Tvorovice • Určice • Víceměřice • Vícov • Vincencov • Vitčice • Vranovice-Kelčice • Vrbátky • Vrchoslavice • Vřesovice • Výšovice • Zdětín • Želeč

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prostějov&oldid=7661773“