Protikomunistický odboj

Protikomunistický odboj je otvorený boj proti komunistickému zriadeniu a komunizmu všeobecne.

Tabuľa pamiatke nespravodlivo a protiprávne väznených komunistickým režimom v ilavskej väznici

Protikomunistický odboj na Slovensku upraviť

Na Slovensku sa protikomunistický odboj naplno rozbehol po komunistickom prevrate vo februári 1948. Jednou z najdôležitejších skupín bola Biela légia, ktorá vytvorila v Rakúsku samostatný slobodný rozhlasový vysielač, pomocou ktorého vysielala na Slovensko necenzurované správy o situácii vo svete a na Slovensku. Okrem tejto iniciatívy členovia Bielej légie organizovali úteky ľudí z krajiny na Západ, predovšetkým cez rieku Morava. Hlavným predstaviteľom Bielej légie bol svoradovčan Jozef Vicen, ktorý po odchode zo Slovenska pôsobil v Rakúsku a koncom 50. rokov bol agentmi ŠtB unesený do Česko-Slovenska. Po odsúdení na doživotie vo väzení strávil jedenásť rokov. Ďalší z členov Bielej légie, Anton Tunega, Albert Púčik a ďalší boli za svoju protikomunistickú činnosť odsúdení na trest smrti a popravení. Okrem nich sa do odboja zapojili tisíce ďalších ľudí.

 
Bývalá lokalita Slobodného vysielača "Dunaj"

Slobodný vysielač "Dunaj" upraviť

Vznikol a fungoval počas prvých dní okupácie Československa v auguste 1968. Tento mobilný rozhlasový vysielač bol umiestnený na konci dnešnej ulice Opavská, na okraji bratislavského lesoparku, pár metrov za železničným podjazdom (tunelom) v smere na Kramerov lom.

Nakoľko cieľom okupačných vojsk bolo umlčať všetky masovo-komunikačné prostriedky, jeho základným účelom bolo podávať obyateľstvu pravdivé a neskreslené informácie počas prvých dní sovietskej okupácie.

V súčasnosti je na tomto mieste inštalovaný pamätník, ktorého autormi sú pamätníci: Marián Babják, Ľuboslav Moza, Milan Pulík a autorom maľby je Patrik "Padre" Morvay.[1][2]

Presná lokalita na tomto linku.

 
Pamätné miesto Slobodného vysielača "Dunaj"

Historiografia upraviť

Dejiny protikomunistického odboja na Slovensku ešte stále nie sú dobre zmapované. Tejto problematike sa venuje niekoľko mladších slovenských historikov, napr. Róbert Letz, Jan Pešek a iní.

Satisfakcia upraviť

Po Nežnej revolúcii sa účastníci protikomunistického odboja dočkali čiastočnej satisfakcie vybudovaním symbolického pamätníka protikomunistického odboja na cintoríne v Bratislave-Ružinove, na Jakubovom námestí v Bratislave, na sútoku Dunaja a Moravy v Devíne, v Žiline a na iných miestach. V NR SR bol prijatý Zákon o protikomunistickom odboji, ktorý účastníkov protikomunistického odboja odškodňuje morálne nie však finančne.

Na Slovensku účastníkov protikomunistického odboja zastrešuje Konfederácia politických väzňov Slovenska, Zväz protikomunistického odboja a Svetové združenie bývalých československých politických väzňov.

Literatúra (výber) upraviť

  • Štruktúry moci. Letz, Pešek (Bratislava, 2004)
  • Od diktatúry k diktatúre. Slovensko v rokoch 1945 – 1953. Michal Barnovský (Veda, Bratislava 1995)
  • Čierna kniha Komunizmu. Stephane Courtois a kol. (Paríž, 1997)
  • Vo víre rokov. Jozef Vicen. (Lúč, Bratislava, 1999)

Externé odkazy upraviť

  1. Artem Gallery - Slobodný vysielač Dunaj v roku 1968 [online]. www.artem.sk, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online.
  2. Facebook [online]. www.facebook.com, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online.