Prvá bitka na Marne

Prvá bitka na Marne známa aj ako zázrak na Marne bolo ozbrojené stretnutie medzi nemeckými a spojenými francúzsko-britskými vojskami trvajúce od 5. do 12. septembra 1914 počas prvej svetovej vojny. Bitka sa skončila víťazstvom Francúzska, ktoré ukončilo nemeckú ofenzívu cez Belgicko a Luxembursko. Bola koncom nemeckých nádejí na rýchle ukončenie vojny a počiatkom rozsiahlej zákopovej vojny.

Prvá bitka na Marne
Súčasť bojov západného frontu počas prvej svetovej vojny
Mapa priebehu bojov od 5. do 9. septembra 1914
Dátum 5. september 1914 - 12. september 1914 Miesto rieka Marna východne od Paríža, Francúzsko Výsledok Strategické víťazstvo Francúzska
Protivníci
Francúzsko Spojené kráľovstvo	Nemecké cisárstvo
Velitelia
Joseph Joffre Michel Maunoury Joseph Gallieni Sir John French Franchet d'Esperey Ferdinand Foch Fernand de Langle	Helmuth von Moltke Karl von Bülow Alexander von Kluck Albrecht, vojvoda z Württembergu
Sila
1 071 000 mužov	1 485 000 mužov (2. augusta)
Straty
263 000 mŕtvych a ranených	220 000 mŕtvych a ranených
Historický portál

Nemecký plán

Plán na bleskovú vojnu s Francúzskom vypracoval niekoľko rokov pred vojnou nemecký poľný maršal A. von Schlieffen. Keď v auguste 1914 dlho očakávaná vojna vypukla, bol už von Schlieffen rok po smrti. Realizácia pripadla novému šéfovi nemeckého generálneho štábu, generálovi Helmuthovi von Moltke. Nemecké vojská mali podľa stratégie generálneho štábu prekvapiť nepriateľa nečakaným prienikom cez Belgicko a Luxembursko, za 42 (6 týždňov) dní obkľúčiť francúzske vojská a obsadiť Paríž. Vojna by bola bleskovo rozhodnutá. Nemci si mali uvoľniť ruky na západe a všetky sily vrhnúť na východ proti Rusku. Nemci totiž predpokladali, že početná ruská cárska armáda sa bude mobilizovať výrazne dlhšiu dobu, než vojská Francúzska.

Spočiatku Moltkemu všetko vychádzalo. Prvého augusta bola nemecká armáda zmobilizovaná. Prešla Luxemburskom a vstúpila do neutrálneho Belgicka. Už 20. augusta bol Brusel napriek srdnatému odporu Belgičanov obsadený. O tri dni neskôr musel vydať hlavný veliteľ francúzskych vojsk, generál Joseph Joffre pred hrozbou obkľúčenia rozkaz na generálny ústup smerom k rieke Marna pred Parížom. Päť nemeckých armád v sile okolo 1 600 000 mužov totiž prekročilo belgické hranice a valilo sa do francúzskeho vnútrozemia.

Francúzsky plán

Pri ústupových bojoch na hraniciach utrpeli Francúzi ale predovšetkým Briti veľké straty a veliteľ britských vojsk, maršal French, plánoval odchod celého britského expedičného zboru na odpočinok. Od tohto kroku ho nakoniec prehovoril britský minister vojny admirál Herbert Kitchener, ktorý skonštatoval, že takýto krok by mal katastrofálne následky nielen pre Francúzov ale i pre Britov.

Francúzi a Briti dúfali, že sa im podarí zachytiť sa na rieke Marne, poslednej prirodzenej prekážke pred Parížom. Nemci zatiaľ postupovali jednotkami 1. a 2. armády na juhovýchod od Paríža, aby mohli mesto napadnúť obchvatom. Týmto manévrom si však vystavili svoje pravé krídlo nebezpečenstvu francúzskych protiútokov. Túto taktickú chybu nemeckého velenia si 3. septembra všimol generál Joffre, ktorý v priebehu krátkej doby pripravil plán protiútoku. Jednotkami 5. (d'Esperey), 8. (Foch) a 4. armády (de Langle) usporiadanými zo západu na východ, s Britským expedičným zborom na ich ľavom krídle sa rozhodol blokovať postup nemeckej 1. (Kluck), 2. (Bülow), 3. (Hausen) a 4. armády (Vojvoda z Württembergu). Útok na slabo zaistené nemecké pravé krídlo mala zaistiť 6. armáda (Maunoury) o sile asi 150 000 mužov a časť britského expedičného zboru, ktorý mal dovedna 70 000 mužov. 6. armáda bola provizórne sformovaná z dvoch v boji ťažko opotrebovaných armád.

Bitka

Pohyby na svojom pravom krídle spozoroval von Kluck už 5. septembra, keď sa predvoj francúzskych vojsk stretol s jednotkami IV. rezervného zboru v bitke pri Ourcq. Jej výsledok však už nebol dôležitý, pretože IV. rezervný zbor dostal príkaz ustúpiť a Francúzi navyše rýchlo posilnili svoje jednotky posilami privezenými pomocou parížskych taxíkov. Kluck následne nariadil urýchlene preskupiť svoju 1. armádu tak aby mohla odraziť útok zo západu. Na to však bolo neskoro a navyše pri tomto manévri vznikla medzi 1. a 2. nemeckou armádou asi 50 km medzera, ktorú dohodové jednotky odhalili leteckým prieskumom. Zatiaľ čo 6. armáda sa začala rozviňovať a zatláčať pravé krídlo 1. nemeckej armády na východ, vpadli i jednotky britského expedičného zboru a francúzskej 5. armády do priestoru medzi nemeckou 1. a 2. armádou v oblasti riek Grand Morin a Petit Morin.

Medzi 6. a 8. septembrom sa situácia na úseku 6. armády začínala vyhrocovať. Francúzi preto urýchlene posilnili armádu ďalšími jednotkami o sile asi 10 000 mužov, 2/3 ktorých na front doviezlo okolo 600 parížskych taxíkov, ktoré zaistil veliteľ francúzskeho hlavného mesta generál Joseph Gallieni. „Taxíky od Marny“ sa neskôr stali symbolom Francúzskej jednoty a solidarity.

Medzitým 8. septembra generál d’Esperey s jednotkami 6. armády začal nečakaný útok na nemeckú 2. armádu, čím ešte viac rozšíril medzeru medzi 1. a 2. nemeckou armádou.

Do 9. septembra začínala situácia naznačovať, že nemecká 1. a 2. armáda budú celkom obkľúčené a zničené. Generál von Moltke sa nervovo zrútil a velenie museli prebrať jeho podriadení. Tí okamžite nariadili nemeckým silám ústup k rieke Aisne asi 65 km, kde sa mali preskupiť do narýchlo budovaných obranných zariadení. Francúzsky a Britský postup bol pomerne pomalý okolo 12 km denne.

Na východnom úseku frontu (blízko Verdunu) od 6. septembra prebiehali ťažké boje medzi nemeckou 3., 4. a 5. armádou a brániacou sa francúzskou 3.,4. a 9. armádou. Najťažšie boje prebiehali pri dedine Revigny (bitka o Revigny) a od Vitry-le-François (bitka o Vitry) po Sézanne (bitka o Marais de Saint-Gond).

Dohra

Nemecký ústup medzi 9. a 13. septembrom znamenal úplný krach pôvodného Schlieffenovho plánu a tým aj rýchleho víťazstva na západe. Nemecko bolo nútené bojovať na dvoch frontoch, navyše predpokladaná pomalá mobilizácia ruských síl nebola vôbec pomalá.

Vo Francúzsku sa začalo hovoriť o zázraku na Marne. Boje na Marne sa rozhoreli ešte v roku 1918, keď sa nemecké velenie znovu pokúsilo o ofenzívu.

Referencie

Zdroje

• Dějiny Německa. 1995. Originál: Deutsche Geschichte in Schlaglichtern: Heiner Müller, Karl-Friedrich Krieger, Hanna Volrath

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prvá bitka na Marne