Pustý hrad (Zvolen)
Pustý hrad,[1] (Starý) Zvolenský hrad či hrad (Starý) Zvolen je hradný komplex v katastrálnom území mesta Zvolen nad sútokom Hrona a Slatiny v nadmorskej výške 475 – 571 m n. m. Skladá sa z dvoch hradných komplexov: Dolného a Horného hradu. Medzi nimi sa nachádza tzv. spojovacia časť dlhá takmer 400 metrov, ktorú v časti pri Dolnom hrade tvorí 206 metrov dlhý múr. Celková rozloha Pustého hradu bola vypočítaná 7,6 ha, neskôr 4,7 ha. I keď ide o ruinu, v porovnaní s inými európskymi, ale aj svetovými hradmi vystavanými na vrchoch, je väčší než sýrsky Krak des Chevaliers (má rozlohu cirka 2,7 ha a pritom ide skôr o pevnosť ako hrad).
| Pustý hrad | |
| (Starý) Zvolenský hrad, hrad (Starý) Zvolen | |
| hradná zrúcanina | |
.jpg) Ruina brány Horného Pustého hradu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Zvolen |
| Mesto | Zvolen |
| Nadmorská výška | 475 – 571 m n. m. |
| Súradnice | 48°33′30″S 19°06′37″V / 48,55833°S 19,11028°V |
| Rozloha | 76 000/47 000 m² |
| Vznik | 12. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | mesto Zvolen |
   Poloha hradu na Slovensku
| |
  Poloha hradu v Banskobystrickom kraji
| |
| Wikimedia Commons: Pustý hrad (Zvolen) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dejiny upraviť
Dlhoročný archeologický výskum Václava Hanuliaka na Hornom hrade (roky 1992 - 2008) jednoznačne dokázal existenciu staršieho pravekého kamenozemného valu, na ktorom bola postavená stredoveká hradba. V zásype valu sa nachádzal črepový materiál predovšetkým z neskorej bronzovej doby. Okrem nálezov lužickej kultúry sa tu našli aj črepy kyjatickej kultúry. Strategické postavenie kopca bolo využité aj v neskorej dobe kamennej, svedčia o tom nálezy badenskej kultúry. Protohistorické osídlenie dokladajú spony a keramika z doby laténskej. Na severozápadnom svahu Horného Pustého hradu sa v roku 1944 našiel poklad predmetov z doby bronzovej. Bol uložený pod asi 8 metrov vysokou skalou. Samotný nález má však aj svoju novodobú históriu. Po nájdení partizánmi v roku 1944 bol pravdepodobne rozdelený na niekoľko častí. Zatiaľ posledná časť tohto depotu bola objavená v roku 2001. Prvá sezóna výskumu na Dolnom hrade v roku 2009 preukázala existenciu staršieho pravekého valu pod západnou líniou jeho stredovekého opevnenia. Pôvodne mal kamenozemnú konštrukciu a v jeho zásype sa nachádza keramika výlučne z neskorej doby kamennej. Na nádvorí Dolného hradu sú potvrdené nálezy aj z mladšej a neskorej doby bronzovej.
Najstaršou stredovekou stavbou na Pustom hrade je veža kráľovského komitátneho hradu z 12. storočia. Spolu s prislúchajúcim opevnením sa nachádza na najvyššom mieste hradného kopca – na kóte 571 m n. m.. Najstaršiu správu o Zvolenskom (Pustom) hrade obsahuje rozprávací prameň nazývaný Gesta Hungarorum (Činy Uhrov), napísaný na začiatku 13. storočia. Po mongolskom vpáde vzniklo na Pustom hrade veľké refúgiálne opevnenie. Jeho výstavbu organizoval kamenársky majster Bertold. V roku 1255 mu panovník Belo IV. za vykonávanie prác na kráľovských hradoch daroval majetok vyňatý spod kráľovského hradu Zvolen (castro nostro de Zolum).
Je pravdepodobné, že v tomto období vzniklo opevnenie na Hornom (3,5 ha) aj Dolnom hrade (0,65 ha) a bol vybudovaný aj obranný múr v sedle pod Dolným hradom (dlhý 206 metrov). Z tohto obdobia pochádza veža č. 2 na Hornom hrade a je veľmi pravdepodobné, že aj donjon Dolného hradu. Ten sa s pôdorysom 20 x 20 metrov radí medzi najväčšie stavby rezidenčného typu v strednej Európe. Spolu s hlavnou vstupnou bránou Horného hradu je zároveň najzachovalejšou architektúrou na Pustom hrade. Gotická stavebná etapa na Pustom hrade je datovaná od konca 13. storočia až do prvej tretiny 14. storočia. K vstupnej bráne Horného hradu bola vtedy pristavaná štvorpodlažná veža. Severovýchodne od obytnej veže č. 2 bola vybudovaná obranná bašta a k nej prislúchajúca priečna hradba. Takto vzniklo predhradie pri vybudovaní ďalšieho hradu - ako samostatnej obrannej a obytnej jednotky v rámci hornej polohy Pustého hradu. Župný hrad z konca 13. storočia bol vstavaný do jeho severného cípu. Jeho výstavba súvisí s rodom Balašovcov, so županmi Demeterom a Dončom. Preto sa táto časť pracovne nazýva Dončov hrad. Disponuje samostatným opevnením, palácom, predpalácovým objektom, cisternou a celé nádvorie bolo upravené pomocou terás. Tieto terasy využili v prvej polovici 15. storočia jiskrovské vojská, keď si na nich vybudovali prízemné obytné objekty.
Zánik hradu Zvolen je datovaný do polovice 15. storočia, do obdobia vojnových stretov medzi Jánom Huňadym a Jánom Jiskrom z Brandýsa. Písomný prameň z roku 1451 uvádza, že Starý Zvolen vypálil Ján Huňady. Poslednou stavbou vybudovanou na Pustom hrade bola vartovka postavená v poslednom decéniu 16. storočia.
Archeologický výskum tu od roku 2009 realizuje Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, vysunuté pracovisko Zvolen.
Hrad v súčasnosti upraviť
V dnešných časoch môžeme vidieť:
- vežu a vstupnú bránu na Dolnom hrade
- vežu komitátneho hradu a vežu 2. na Hornom hrade, baštu na Hornom hrade
- areál tzv. Dončovho hradu na Hornom hrade
- hlavnú vstupnú bránu na Hornom hrade
Na hrad sa dá dostať z hlavnej železničnej stanice vo Zvolene po modrej turistickej značke a náučnom chodníku.
Referencie upraviť
- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pustý hrad (Zvolen)
