Rachiv
Rachiv alebo Rachov (ukr. Рахів; rusín. Рахово – Rachovo; rum. Rahău; maď. Rahó; čes. Rachov, Rachovo; poľ. Rachów; jidiš ראחוב) je mesto v Zakarpatskej oblasti na západnej Ukrajine. Žije tu 15 157 obyvateľov.
| Rachiv (Рахів) | |||
| mesto | |||
 | |||
|
|||
| Oficiálny názov: Рахів – Rachiv | |||
| Štát |  Ukrajina
| ||
|---|---|---|---|
| Región | Zakarpatská oblasť | ||
| Okres | Rachivskyj rajon | ||
| Rieka | Tisa | ||
| Nadmorská výška | 430 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°03′S 24°12′V / 48,050°S 24,200°V | ||
| Rozloha | 5,68 km² (568 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 15 157 (2007) | ||
| Hustota | 2 668,49 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1447 | ||
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | ||
| - letný čas | VELČ (UTC+3) | ||
| PSČ | 90600 | ||
| Predvoľba tel. čísel | +380-3132 | ||
  Poloha mesta v rámci Ukrajiny
| |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Leží na úplnom východe Zakarpatskej oblasti na rieke Tisa v blízkosti sútoku Čiernej a Bielej Tisy. Mesto je centrom Rachivského rajonu. S nadmorskou výškou 430 m.n.m. je najvyššie položeným okresným mestom na Ukrajine. V rokoch 1918 – 1939 bolo súčasťou Česko-Slovenska. Rachiv je tiež turistickým strediskom a jedným z východiskových bodov na výstup na Hoverlu, najvyšší vrch Ukrajiny.
Názov upraviť
Názov mesta pochádza podľa jednej teórie od osobného mena Rach, resp. Rah. Prípona -ov, resp. -ovo (ktorá sa predtým tiež používala) je staršia, ako neskôr použitá ukrajinská prípona -iv (-ov). Podľa inej teórie je slovanského pôvodu a pochádza od slova orech. Tento názov bol prijatý aj do maďarčiny, kde sa objavuje v podobe Rahó, resp. historicky tiež ako Rahó Mező (Rachovské trhovisko) alebo Bocskó Rahó.
Podnebie a klíma upraviť
Klimatické pomery ovplyvňuje prítomnosť karpatských vrcholov. Letá bývajú teplé a daždivé a zimy mierne, hoci dlhé. Priemerná januárová teplota dosahuje −4,8 °C, priemerná júlová teplota +18 °C a priemerná ročná teplota vzduchu +7,4 °C. Prevládajú vetry západného a juhozápadného smeru. Najviac zrážok spadne v mesiacoch jún a júl.
História upraviť
Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1447. Samo mesto Rachiv ten rok považuje za oficiálny rok vzniku mesta. Vzniklo najskôr z pastierskej osady, žili tu aj vojenskí dezertéri. Jednalo sa o miesto veľmi odľahlé a miestna kotlina neoplývala úrodnou pôdou. Žilo tu len niekoľko rodín. Veľká vzdialenosť od civilizácie však znamenala, že Rachiv bol vystavený vpádom cudzích vojsk, napr. z územia Poľska.
._Fortepan_16097.jpg)
Na začiatku 18. storočia si tu epidémia moru (ktorá sa opakovala) vyžiadala množstvo obetí. Ešte v prvej polovici storočia tu bol postavený gréckokatolícky kostol a pri ňom aj prvá škola. V roku 1782 tu bol postavený prvý drevený most cez rieku Tisu. V rokoch 1792 a 1828 tu boli postavené dva gréckokatolícke kostoly, jeden z nich bol zasvätený Zosnutiu presvätej Bohorodičky. Malé sídlo sa postupne vyvinulo do podoby prirodzeného centra hornej Tisy.
Okolo rokov 1770 až 1780 (v prvej vlne) a potom v roku 1814 sa na pozvanie vtedajšej uhorskej vlády usadili severne od súčasného mesta drevári z vtedy nemecky hovoriacich oblastí na území dnešného Slovenska. Pretože väčšina kolonistov pochádzala z regiónu Spiša, nazvali svoju osadu Zipserei. Na tento názov dodnes odkazuje pomenovanie miestnej časti Cipceraj.
V 19. storočí postupne osada na oboch stranách rieky Tisy zrástla do podoby jedného celku. Vzniklo tu malé správne centrum a taktiež sa začal prieskum miestnych minerálnych vôd.
V roku 1895 sem bola zavedená železnica, čo umožnilo predovšetkým rozvoj drevárstva. Rakúsko-Uhorsko mohlo využívať rozsiahle a hlboké karpatské lesy okolia. Dráhu cez mesto vybudovali tisíce ľudí, vrátane talianskych vojnových zajatcov. Podľa posledného rakúsko-uhorského sčítania ľudu z roku 1910 tu žilo 4432 Rusínov, 1177 Maďarov a 917 Nemcov. Po vypuknutí prvej svetovej vojny hrozilo, že by konflikt zasiahol aj samotné mesto. V roku 1916 prebiehali boje v neďalekých horách. Vojsko bolo v Rachive prítomné a život sa musel jeho potrebám podriadiť. Mesto však ruská armáda neobsadila. Pamätná doska na hoteli Ukrajina s plaketou pripomína, že sa tu počas prvej svetovej vojny v rokoch 1917 a 1918 zdržiaval profesor Tomáš Garrigue Masaryk.
V povojnovom zmätku prvej svetovej vojny Rachiv nejaký čas patril k Huculskej republike, ktorá bola vyhlásená v Jasini. Potom bol pripojený k Maďarskej republike rád, následne bol krátko okupovaný Rumunskom a nakoniec, rovnako ako zvyšok Podkarpatskej Rusi, bol pripojený k novovzniknutému Československu. Československé vojsko sem dorazilo na jar roku 1920. Rovnako po rozpade Rakúsko-Uhorska pripadli statky habsburského rodu Československým štátnym lesom a statkom a v Rachive bolo zriadené riaditeľstvo.
Rachiv bol v rámci Prvej československej republiky okresným mestom. Nová vláda tu nechala vybudovať školy. V niektorých sa vyučovalo po česky, v iných po rusínsky - prvá rusínska škola tu bola otvorená roku 1923. Rovnako ako v iných častiach vtedajšej Podkarpatskej Rusi, aj tu vznikli nové bytové domy pre štátnych úradníkov a postavený bol aj nový most cez Tisu (otvorený roku 1930). Hlavná ulica, kde domy pre úradníkov stáli, bola vydláždená. Rozvoj turistiky sa tu snažil podchytiť Klub československých turistov, ktorý tu roku 1932 otvoril prvý moderný hotel. Mesto bolo obľúbenou destináciou aj pre umelcov. Vzhľadom k jazykovej blízkosti sem utekali niektorí Ukrajinci z Ukrajiny v rámci ZSSR.
V roku 1928 tu bol postavený gréckokatolícky kostol Povýšenia sv. kríža.
Aj napriek tomu bola miera zaostalosti najvýchodnejšieho okresného mesta vtedajšieho Československa značná. V roku 1929 žilo v Rachive 6875 ľudí, z nich ale len tretina vedela čítať a písať.
Ekonomicky bolo hlavným odvetvím drevárstvo, rovnako ako aj pred rokom 1918. Veľká hospodárska kríza po roku 1929 síce nezbrzdila stavebný a infraštruktúrny rozvoj mesta, ale viedla k častým štrajkom pracovníkov v drevospracujúcom priemysle. Tým totiž poklesli mzdy a mnoho z nich bolo prepustených, v Rachive sa (rovnako ako všade vo vtedajšej ČSR) zvyšovala nezamestnanosť.
Roku 1939 bolo v súvislosti s rozbitím Československa pred druhou svetovou vojnou mesto najprv súčasťou Karpatskej Ukrajiny a potom obsadené Maďarskom. Horthyovská vláda sa tu pokúšala ustanoviť vlastné inštitúcie, dochádzalo k násilnostiam a zabitých bolo niekoľko miestnych. Miestny hotel bol premenovaný na hotel Budapešť. Maďarská správa tu vybudovala kapacity hlavne pre potreby prítomnosti armády.
V roku 1945 sa Rachiv stal (so zvyškom bývalej Podkarpatskej Rusi) súčasťou ZSSR, resp. Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky a o dva roky neskôr potom sídlom mestského typu. Roku 1946 bolo rozhodnuté o vybudovaní veľkej papierne, ktorá by využívala zdroje z miestnych lesov. Podnik sa stal významným zamestnávateľom a kľúčovým pre ďalší rozvoj mesta v rámci ZSSR. Postavený bol aj závod na výrobu kondenzátorov. Miestny drevársky podnik bol reorganizovaný ako tzv. „lesokombinát“ a jeho súčasťou sa neskôr stal aj závod na výrobu nábytku. V 60. rokoch boli postavené nové bytové domy pri hlavných uliciach. Potreby na ubytovanie nových robotníkov sa vyriešili práve nimi alebo ďalšími typizovanými objektmi. V prevádzke boli vtedy tri knižnice.
Od roku 1991 je Rachiv súčasťou samostatnej Ukrajiny. V roku 1993 tu bol postavený pravoslávny chrám zodpovedajúci svojim štýlom východnej pravoslávnej architektúre.
V rokoch 1998 a 2001 mesto zasiahli povodne. Tie sú vzhľadom na charakter riek časté.
Obyvateľstvo upraviť
V čase sčítania ľudu v roku 2001 tu žilo 15 241 obyvateľov, z toho 12 % maďarskej národnosti. 92 % obyvateľov Rachivu používalo na komunikáciu ukrajinský jazyk, 4,8 % potom maďarský a cca 2 % ruský.
Ekonomika upraviť
V neďalekých horách sa nachádza baňa na mramor, ťaží sa v nej ale aj piesok, pieskovec a rôzne ďalšie druhy kameňa. V okolí mesta je množstvo prameňov minerálnych vôd, označované tiež miestnymi pojmom burkut. Turisti pramene často navštevujú.
Životné prostredie a zeleň upraviť
Mesto je obklopené horami a hustými lesmi. Miestny park kultúry a oddychu (ukr. Парк культуры и отдыха) leží na západných svahoch nad mestom. Jeho súčasťou je aj prírodný amfiteáter a vedú tadiaľto trasy do otvorenej krajiny západne od Rachiva.
Rachiv je jedným z východiskových bodov pre turistické výpravy do okolitých kopcov, ktoré mesto zo všetkých strán obklopujú. Občas je označovaný ako „Brána Karpát“.
Neďaleko mesta sa nachádza Arborétum Burkut, kde rastie unikátna sada smrekovcov.
Mesto má dlhodobý problém s odpadovým hospodárstvom, keď odpad z Rachiva preniká do rieky Tisy a následne potom na maďarské územie. Situácia má tak medzinárodný rozmer a trvá dlhú dobu. V okolí mesta neexistuje organizovaný zvoz odpadu a tak končia nepotrebné veci často v rieke.
Zdravotníctvo upraviť
V Rachive sa nachádza okresná nemocnica, jej areál stojí v blízkosti železničnej stanice.
Pamiatky a zaujímavosti upraviť
.jpg)
V meste sa nachádza chrám Ducha Svätého (pravoslávny), ktorý bol vybudovaný v rokoch 1991 až 1993. Z roku 1825 pochádza rímskokatolícky kostol Jána Nepomuckého. Obe cirkevné stavby sú umiestnené v samotnom strede mesta v bezprostrednej blízkosti. Pri nich stojí aj miestny dom kultúry, ktorý vznikol v 50. rokoch 20. storočia.
V Rachive tiež existuje aj múzeum huculskej rezby.
V 80. rokoch 19. storočia bol pri výstavbe železničnej trate, ktorá smerovala cez Rachiv, vytýčený bod, ktorý bol považovaný za „geografický stred Európy“. Po nejakú dobu sa tu tiež pravidelne organizuje aj kultúrny festival s názvom „Stred Európy“, ktorý na význam Rachiva v tomto smere odkazuje.
V centre mesta sa nachádzal pamätník sovietskej armáde, ktorý bol v roku 2022 demontovaný.
Na jednom z domov je umiestnená aj pamätná doska, ktorá pripomína prvého prezidenta Československa, T. G. Masaryka. Pri miestnom parku stojí socha Tarasa Ševčenka.
Doprava upraviť
Mesto leží na železnici spájajúcej Ivano-Frankivsk s Podkarpatskou Rusou. Už od konca prvej svetovej vojny časť trate prechádza cez územie Rumunska a doprava ďalej do Chustu a zvyšku Zakarpatskej oblasti je tu peážna, často býva prerušená. Trať bola dlhú dobu nefunkčná. Vlaky sú tak posielané predovšetkým v smere na sever, cez Karpatský oblúk. V Rachive sa nachádza jedna veľká hlavná stanica, ktorá vznikla v 19. storočí a zachovala sa do súčasnosti.
Mestom tiež prechádza hlavný cestný ťah v severo-južnom smere, ktorý zodpovedá toku rieky Tisy a údolia, v ktorom mesto leží. Cesta vedie priamo samotným stredom mesta.
Okrem hlavných ťahov v údolí rieky Tisy do Rachiva je možné cestovať aj po ceste z obce Kosivska Poľana cez tzv. Rachivský priesmyk.
Partnerské mestá upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rachov na českej Wikipédii.