Rafael Jeroným Kubelík (* 29. jún 1914, Býchory – † 11. august 1996, Kastanienbaum, Švajčiarsko) bol významný český dirigent, už menej známy aj ako hudobný skladateľ a huslista. Vynikal ako interpret klasickej a romantickej hudby, známym sa stal však predovšetkým ako interpret diel českých a ďalších slovanských skladateľov (Dvořák, Janáček, Martinů, Musorgskij, atď.). Bol aj uznávaným odborníkom na skladby Gustava Mahlera alebo Bélu Bartóka. V roku 1990 získal čestný doktorát Karlovej univerzity v Prahe.

Rafael Jeroným Kubelík
český dirigent
český dirigent
Narodenie29. jún 1914
Býchory, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Česko)
Úmrtie11. august 1996 (82 rokov)
Kastanienbaum, Švajčiarsko
PodpisRafael Kubelík, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Rafael Kubelík

Životopis upraviť

Bol synom vynikajúceho svetoznámeho husľového virtuóza Jana Kubelíka. Otec mu poskytol základy hudobného vzdelania a smeroval ho na dráhu huslistu. Rafael Kubelík absolvoval v rokoch 1928 – 1933 pražské konzervatórium, kde okrem husľovej hry študoval aj skladbu a dirigovanie. Jeho kariéra dirigenta mala veľmi strmý vzostup, pretože už v roku 1934 viedol po prvý raz Českú filharmóniu. Spolu s ňou sa postupne zúčastnil na koncertných turné v Taliansku a Anglicku. Po krátkom angažmán v brnianskej opere bol v roku 1942, teda už ako dvadsaťosem ročný vymenovaný po legendárnom Václavovi Talichovi za umeleckého riaditeľa Českej filharmónie. V roku 1946 s orchestrom zahajoval a uzatváral 1. ročník festivalu Pražská jar.

Po februárovom komunistickom puči roku 1948 v lete toho istého roku emigroval. Postupne sa vypracoval na jednu z najväčších dirigentských osobností svojej doby. V rokoch 1950 – 1953 stál ako umelecký riaditeľ a dirigent na čele Chicagského symfonického orchestra. Trvalo propagoval vo svete českú hudbu a vďaka obrovskému úspechu ním realizovanej Janáčkovej Káti Kabanovej bol v roku 1955 vymenovaný za hudobného riaditeľa Kráľovskej opery (Royal Opera House) v Londýne, kde pôsobil do roku 1958. Hudba českých a ďalších slovanských autorov sa stala pravidelnou súčasťou repertoáru opery.

Po období častého hosťovania (Viedenská či Izraelská filharmónia) bol v rokoch 1961 – 1979 šéfdirigentom symfonického orchestra Bavorského rozhlasu v Mníchove, z ktorého vytvoril popredné svetové hudobné teleso. Súčasne bol v rokoch 1972 – 1974 dirigentom v Metropolitnej opery v New Yorku.

Rafael Kubelík sa v emigrácii trvalo veľmi angažoval politicky a kultúrne v prospech českej spoločnosti a jednotlivcov, ktorých prenasledoval komunistický režim. Žil striedavo v USA a Švajčiarsku. Od svojich sedemdesiatich rokov bol už tak hendikepovaný chronickým kĺbovým ochorením, že musel dirigentskú činnosť ukončiť. Napriek všetkým problémom však po páde komunistického režimu uvítal možnosť zahájiť po 42 rokoch v exile roku 1990 festival Pražská jar Smetanovou symfonickou básňou Má vlast. Pamätným koncertom 12. mája 1990 a o mesiacom neskôr Koncertom vzájomného porozumenia na Staromestskom námestí definitívne uzavrel svoju dirigentskú dráhu.[1][2]

Zomrel 11. augusta 1996 vo Švajčiarsku. 18. septembra ho pochovali na vyšehradskom Slavíne v Prahe vedľa jeho otca.

Dirigentské pôsobenie upraviť

Štátna opera Brno 1939 – 1941 šéfdirigent
Česká filharmonia 1942 – 1948 šéfdirigent
Chicago Symphony Orchestra 1950 – 1953 umelecký riaditeľ a dirigent
Kráľovská opera Covent Garden v Londýne 1955 – 1958 umelecký riaditeľ a dirigent
Symfonický orchester bavorského rozhlasu 1961 – 1979 šéfdirigent
Metropolitná opera v New Yorku 1972 – 1974 dirigent

Skladateľská činnosť upraviť

Kubelíkova kompozičná činnosť obsahuje predovšetkým orchestrálne, koncertantné a vokálno-inštrumentálne skladby. Okrem toho sa venoval opernej tvorbe a napísal aj niekoľko komorných skladieb. Len málo z autorových diel bolo realizovaných.

  • Opery:
    • Veronika (uvedená po prvý raz v Brne 1947).
    • Cornelia Faroli (uvedená po prvý raz v Augsburgu 1972)
    • Císařovy nové šaty (1946, nikdy neuvedená)
    • Květinky malé Idy (1946, nikdy neuvedená).
  • Komorné a koncertné skladby:
    • 1.husľový koncert (1940)
    • 2.husľový koncert (1951)
    • Violončelový koncert (1944)
    • Klavírny koncert (1950)
  • Orchestrálne, inštrumentálno-vokálne a chrámové skladby:
    • Sekvence (1975)
    • Quattro forme per archi
    • Pro memoria patris (1944)
    • rekviem Libera nos pre orchester, zmiešaný, detský a recitačný zbor (1955 – 56)
    • Mše pro dětský sbor a smyčcový kvartet (1955)

Najvýznamnejšie nahrávky upraviť

  • Antonín Dvořák: 9 Symphonien, Scherzo capriccioso, The Wood Dove, Karneval Ouvertüre, Berliner Philharmoniker, Symphonieorchester des, Bayerischen Rundfunks CD komplet)
  • Antonín Dvořák: Stabat Mater op. 58, Legends op. 59, Mathis • Reynolds, Ochman • Shirley-Quirk, Chor und Symphonieorchester, des Bayerischen Rundfunks, English Chamber Orchestra
  • Antonín Dvořák: Concerto for Piano, Rudolf Firkušný – piano ; Česká filharmonie (1944 a 1946), CD úprava
  • Gustav Mahler: 10 Symphonien, Symphonieorchester des Bayerischen Rundfunks, (CD komplet)
  • Béla Bartók: Concerto for Orchestra, Two Portraits, The Miraculous Mandarin; Royal Philharmonic Orchestra
  • Bedřich Smetana: My Country, Boston Symphony Orchestra
  • Bedřich Smetana: symfonické poemy, Vítězslav Novák: Česká suita; Česká filharmonie (1943 až 1948), CD úprava
  • Přítomnost II. - Contemporary Czech Music Rafael Kubelík – II. String Quartet, Jan Rychlík – Hommagi Gravicembalistici, Klement Slavický – Trio for Oboe, Clarinet and Bassoon, Jan Novák – Dulces Cantilenae for Tenor and Cello, Jiří Dvořáček – Slzy, Ivo Jirásek – Pastorale e saltarello for Oboe and Harp, Jiří Teml – Pantomima for Flute and Piano

Referencie upraviť

  1. Má vlast jako křest ohněm. Pražské jaro nabídne milovníkům vážné hudby náhradní program. Lidovky.cz (Praha: MAFRA), 2020-05-12. Dostupné online [cit. 2024-03-08]. ISSN 1213-1385.
  2. Koncert vzájemného porozumění [online]. Praha: Česká televize, [cit. 2024-03-08]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť