Rafik bin Bašir bin Džalúd al-Hamí

Rafik bin Bašir bin Džalúd al-Hamí (arab. رافق بن بشر بن جالود الحامي, angl. Rafiq Bin Bashir Bin Jalud al Hami) (*14. marca 1969, Omaron, Tunisko) je občan Tuniska, ktorý bol zadržiavaný v zadržiavacom tábore Spojených štátov amerických v zátoke Guantánamo na Kube .

Rafik bin Bašír bin Džalúd al-Hamí
bývalý väzeň zadržiavacieho tábora Guantánamo presunutý na Slovensko
Narodenie	14.3.196914. marec 1969 (55 rokov) Omaron, Tunisko
Biografický portál

Al-Hamí bol zadržaný v januári 2002 v Iráne. Na základe vlastnej výpovede v decembri 2000 dobrovoľne vstúpil do výcvikového tábora al-Káidy v Afganistane. Absolvoval výcvik obsluhy samopalu typu Kalašnikov, ťažkého delostrelectva a protilietadlových zbraní. Svoju výpoveď neskôr odvolal. Podľa jeho slov bola vynútená mučením americkými vyšetrovateľmi .

Dokumentácia zadržiavacieho tábora Guantánamo

Na internete zverejnený dokument "Odtajené zhrnutie dôkazov Rady pre administratívne posúdenie prípadu Rafik bin Bašír bin Džalúd Al-Hamí" vydaný Úradom pre administratívne posudzovanie zadržiavania nepriateľských bojovníkov na Námornej základni Spojených štátov amerických Guantánamo na Kube obsahuje zápisnice z výsluchov Al-Hamího počas doby jeho zadržiavania, popis prípadu a zaoberá sa jeho výcvikom, ďalším relevantnými skutočnosťami, hlavnými faktormi v prospech jeho prepustenia, alebo presunutia, ako aj jeho správaním sa k táborovým strážcom .

Opis prípadu

V roku 1996 Al-Hamí pricestoval z Tunisu v Tunisku cez Taliansko do Frankfurtu v Nemecku s Tuniským cestovným pasom vydaným na jeho pravé meno. V Nemecku požiadal o azyl, pričom uviedol, že sa volá Ayman Bin Nasro, že sa narodil 20.12.1979 a že je občanom Líbye. Toto meno, dátum narodenia a občianstvo boli falošné. V Nemecku sa živil tým, že sprostredkovával stretnutia Nemcov, Francúzov a iných štátnych príslušníkov s Arabmi, ktorí im predávali drogy. Nemeckou políciou bol zadržaný viac ako päťdesiat krát, ale nikdy nebol trestaný nakoľko u seba nikdy nenosil drogy. V tureckej mešite, ktorú vo Frankfurte navštevoval, stretol Alžírčana, ktorý mu navrhol cestu do Pakistanu aby tam viedol čestný život. Ďalší Alžírčan mu predal falošný taliansky cestovný pas vydaný na meno Marinelle Escalu s pakistanským turistickým vízom za 200 nemeckých mariek. V roku 1999 si kúpil letenku za peniaze z predaja drog a bez problémov docestoval až do Pakistanu, odkiaľ bez hraničnej kontroly prešiel do Afganistanu. V roku 2000 v Afganistane dobrovoľne vstúpil do výcvikového tábora Khalden, kde bol pod velením jedného zo zástupcov Usámu Bin Ládina. Potom sa šesť mesiacov venoval štúdiu koránu v Kandaháre. Vo výpovedi z marca 2002 uviedol, že v januári 2002 cestoval cez Kvétu v Pakistane do Zahedanu v Iráne na náboženskú púť platenú organizáciou Laškare tajjaba (LT). Následne bol zadržaný iránskymi orgánmi. Vo výpovedi z februára 2003 uviedol, že sa rozhodol opustiť Pakistan, lebo sa obával uväznenia po útokoch v Spojených štátoch amerických. Iránske orgány ho zadržali v Zahedane pretože nemal žiadne identifikačné doklady.

Výcvik

Vo výpovedi z marca 2002 Al-Hamí uviedol, že asi od decembra 2000 absolvoval štvormesačný bojový výcvik v tábore Khalden v Afganistane spojený s výcvikom v obsluhe ľahkých zbraní (samopal Kalašnikov, automatická puška Siminov, guľomet PK a raketomet). Vo výpovedi z marca 2003 uviedol, že absolvoval desaťdenný výcvik v obsluhe ľahkých zbraní, ťažkého delostrelectva a protilietadlových zbraní.

Kontakty

Al-Hamí bol zverbovaný osobou Izz Al Din, ktorý bol známym členom Al-Káidy. Al Din ho presvedčil, aby vycestoval do Pakistanu a odtiaľ do Afganistanu, aby sa pripojil k džihádu. Asi v novembri 2001 sa stal členom organizácie Laškare tajjaba (LT). Táto organizácia je odborom vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických označovaná ako zahraničná teroristická organizácia pre jej známe prepojenie s Usámom Bin Ládinom. Počas svojho pobytu v Džalalabáde v Afganistane bol v spoločnosti s Tunisanom, ktorý bol členom extrémistickej tuniskej islamskej strany Al Nahdah. V Kandaháre v Afganistane navštevoval Inštitút Sari'a, ktorý bol veľmi úzko prepojený na Usámu Bin Ládina a nachádzal sa v blízkosti Bin Ládinovho domu. Bol Bin Ládibovým osobným strážcom.

Ďalšie relevantné údaje

Počas výsluchu v júni 2004 Al-Hamí uviedol, že neabsolvoval výcvik v tábore Khalden a že všetko čo o ňom pre tým povedal nebola pravda. Podľa jeho slov bol denne mučený a bitý a tlmočník mu povedal, že ak sa neprizná, môže byť zabitý. Účasť v tábore priznal len aby ho prestali biť a zachránil si život. K bitkám a mučeniu malo dôjsť ešte pred jeho prevezením na Guantánamo v afganskej väznici nazývanej "Temná väznica" alebo "Väznica temnoty" v Arganze počas výsluchu vykonávaného Američanmi. Pri výsluchu v januári 2005 povedal, že si nepamätá ako sa dostal z Tuniska do Talianska a ani kde sa tam zdržiaval. Ďalej na túto tému odmietol vypovedať. Povedal, že ak by sa vrátil do Tuniska, mal by problémy lebo tuniská vláda verí, že každý kto sa vrátil z Afganistanu ju chce zvrhnúť. Džihád považuje za nevyhnutný len na obranu moslimskej krajiny, keď osoby, ktoré nie sú moslimami útočia na moslimov. Podľa jeho názoru moslimská viera nedovoľuje zabíjanie nevinných civilistov. Poprel, že pozná nejaké extrémistické skupiny v tábore Khalden a povedal, že je normálny človek bez kontaktov na extrémistov. Ďalej povedal, že to že Al-Káida nazýva tých ktorí nie sú moslimami "neveriacimi" nie je správne a že bomboví atentátnici nie sú martýri, ale že len páchajú samovraždu, čo nie je správne.

Hlavné faktory v prospech prepustenia, alebo premiestnenia

Al-Hamí neverí že džihád je šiestym pilierom Islamu. Vyzývali ho, aby sa zúčastnil štúdia v náboženskom výcvikovom zariadení v Pakistane, pričom mu neboli ukázané žiadne videá, alebo písomné dokumenty o tomto zariadení, povedali mu len, že to bude preňho dobrá cesta ako sa zotaviť z užívania drog. Keď odchádzal z Nemecka, nemal v úmysle ísť do Afganistanu, chcel len ísť do Pakistanu študovať Islam. Počas navštevovania Inštitútu islamského práva v Kandaháre v Afganistane si nikdy nevypočul žiadnu diskusiu o džiháde. Keď počul o tom, že útoku na Svetové obchodné centrum v New Yorku sa zúčastnili moslimovia, bol prekvapený, že moslimovia môžu byť zodpovední za zabíjanie nevinných ľudí. O incidente predtým nepočul. Vyhlásil, že nie je členom Al-Káidy a ani nepozná nikoho kto k nej patrí. Poprel, že cestoval do Afganistanu, aby sa zúčastnil výcviku v boji aby zvrhol tuniskú vládu. Nikdy neuvažoval o útoku na Spojené štáty. Keď sa dopočul o útokoch z 11. septembra 2001, zosmutnel. Uviedol, že nikdy nevidel žiadne propagandistické video o džiháde. Jeho cieľom nebol boj proti Američanom a spojencom Spojených štátov, ale študovať Korán. Uviedol, že nemal kontakty s Usáma Bin Ládinom a teda nemá naňho žiaden názor. Informácie o tom, že bol jeho osobným strážcom podľa neho nie sú pravdivé. Poprel, že videl Usámu Bin Ládina alebo iných vedúcich predstaviteľov Al-Káidy počas jeho pobytu v Kandaháre v Afganistane. Počas jeho ciest ich nikdy nestretol a nehovoril s nimi o džiháde, alebo o budúcich útokoch.

Správanie sa počas zadržiavania

V zápise z 25. januára 2005 je Al-Hamího správanie k táborovým strážcom na Guantanáme opísané ako pretrvávajúco vzdorovité a ťažko zvládnuteľné.

Druhá šanca na Slovensku

Al-Hamí bol spoločne s Púladom T Ciradžom a Adelom Fattouh al-Gazzarom koncom januára 2010 premiestnený na Slovensko .

Protestná hladovka

V júni 2010 priniesli médiá správu, že Al-Hamí spoločne s dvojicou bývalých zadržaných začali držať v útvare policajného zaistenia v Medveďove protestnú hladovku. Sťažovali sa na to, že žili oddelene od ostatných spolubývajúcich, okrem hodinovej vychádzky trávili celé dni vo svojich izbách, ich strava nezohľadňovala náboženské presvedčenie a na to, že im nebol vysvetlený ich právny štatút a budúcnosť na Slovensku. Do prípadu sa zapojila medzinárodná mimovládna organizácia Amnesty International, ktorá požadovala urýchlené prípadné konanie o udelení azylu .

Podľa šéfa Migračného úradu ministerstva vnútra Bernarda Priecela nebol dôvod, aby traja bývalí väzni z Guantánama držali protestnú hladovku. Navštívili ich advokáti, ktorí ich dlhodobo zastupovali ešte počas zadržiavania na Guantáname. Advokáti vyhodnotili štandard starostlivosti a integračného procesu ako vysoký. Prisľúbil, že Amnesty International dostane kontakty na spomínaných advokátov, aby si ich to mohla overiť. S bývalými väzňami sa päť mesiacov sa pracovalo osem hodín denne, mali k dispozícii psychológa, učili sa slovenčinu, boli oboznámení so slovenskými reáliami, mali možnosť ísť medzi bežných ľudí, mali k dispozícii telefón, mobil a internet. Mali vysoký štandard zdravotníckej starostlivosti aby sa dostali do mentálnej a fyzickej kondície po prekonanom posttraumatickom šoku zo zadržiavania na Guantáname. Priecel odmietol tvrdenie, že by bývalým väzňom nebola poskytovaná strava v súlade s ich vierovyznaním. Protest bývalých väzňov pripisuje povolebnému obdobiu a postraumatickému šoku. Týchto ľudí nie je podľa neho možné odsudzovať a čudovať sa ich obavám, keďže doteraz zažili toľko sklamania. Po rozhodnutí ich o právnom štatúte dostanú ochranu Slovenskej republiky a bude pokračovať integračný proces. Po jeho skončení môžu získať ubytovanie a bude pokračovať výuka slovenského jazyka, rekvalifikačné kurzy a ďalšie aktivity .

Povolený trvalý pobyt

Podľa vyhlásenia Komunikačného odboru Ministerstva vnútra SR bol 19.7.2010 Al-Hamímu, spoločne s dvojicou bývalých zadržaných, povolený trvalý pobyt na území Slovenska. Zároveň boli premiestnení do integračného strediska Migračného úradu Ministerstva vnútra SR vo Zvolene, kde absolvujú polročný integračný pobyt .

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rafik bin Bašir bin Džalúd al-Hamí